Miro.slav komentáře u knih
Angsoc, ideopolícia, zločin proti strane, veľký brat a mnoho iného. Orwell nielenže stvoril famóznu knihu a opísal socialisticko-komunistickú diktatúru, ale vytvoril ideu budúcnosti ľudstva (blízkej či vzdialenej). To, že explicitné diktatúry nacizmu a komunizmu sú už minulosť, neznamená, že Orwellove dielo je neaktuálne. Naopak, jeho dielo síce dobovo, ale predsa len výstižne opisuje nadchádzajúcu epochu. Napriek tomu, že Orwell demonštruje svoju víziu na príklade komunizmu, tak ide skôr o totalitu par excellence, bez toho aby sme ju nejak špecifikovali. A to, že mladí ľudia tvrdia, že tomuto dielu nerozumejú, lebo nežili v komunizme, iba znamená, že toto dielo nepochopili. Dnes už netreba televízne obrazovky, ktoré neustále snímajú človeka, stačí všadeprítomný internet, smartfóny, mobily, kamery, GPS, ... a cesta k Orwellovmu angsocu a ideopolícii sa môže začať dláždiť. "Veľký brat ťa sleduje." Odporúčam každému.
Kniha na ktorej som vyrástol. Toto boli motívy, ktoré formovali myslenie nejedného chlapca a dnes už dospelého muža. Eduard Štorch krásne, idylicky a niekedy až fantasticky dokázal vykresliť obdobie praveku. Je mi samozrejme fuk, či ide o reálne dobovo doložené reálie alebo nie. Toto je dobrodružná kniha, nie vedecká publikácia. Ďakujem za pekné detstvo, pán Štorch.
Nie som moc veľký fanúšik Kariku, teda pokiaľ nejde o jeho "Slovanskú mágiu". Ale toto bolo ozaj famózne - od začiatku, keď sa dej ešte iba odohrával v meste a Igor skúmal prípad z trezora z psychiatrickėho ústavu až po výpravu na Tribeč. Samotnė rozuzlenie otvára veľa priestoru na dohady a polemiku. Každopádne, dosť mrazivė opisy šialenstva a blúdenia po horách (plusom tiež pre mňa bolo zakomponovanie bludičiek do celėho príbehu.)
Tešil som na lokalitu Lovecraftu a zámok v ňom. Napriek tomu, že interiér aj exteriér vyzerá pekne, tak doteraz neviem, čo to má (a vlastne celý tento komiks) pri prastarom Cthulhu spoločné s Lovecraftom!!! Toľko ku kritike a teraz pozitíva. Joseph Hillstrom King vytvoril s Gabrielom Rodriguezom šialene vynikajúci komiks! Prepájanie minulosti a súčasnosti je funkčné a nijak deju neuberá na čitateľnosti. Kresba je primeraná, efektná a vtiahne človeka do "Lovecraftu". Príbeh vás nenechá vydýchnuť a odložiť knihu skôr, než ju dočítate. Postavy sú naozaj realistické a nie je problém sa s nimi stotožniť. Na konci sa to všetko po**be a vyvstane viac otázok než odpovedí. Absolútne odporúčam!
Kniha krátka rozsahom, no ohromná odkazom. Ak niekto hľadá zmysel života, tak v tejto knihe sa manifestuje jeden z možných spôsobov, ako dať životu zmysel. Hoci som na jednom mieste s Elzeárdom Bouffierom nesúhlasil, keď tvrdil, že les sám od seba nevyrastie, tak kniha by mala byť zaradená medzi povinnú literatúru na školách. Odporúčam.
Príjemné postapokalyptično. Začínam byť akosi závislý na lokálnej spisovateľskej tvorbe (a filmografii). A mám už po krk, lokalizovať všetko do anglosaského prostredia. Ak máte podobnú potrebu, siahnite určite po Kotletovej sérii Spad. Esenciálna slovanská katastrofičina. Subjektívne lepšia (rozumej, dynamickejšia) ako Glukhovskeho Metro.
Motív knihy je odzbrojujúci! Ak si to J. London všetko vymyslel, dal tomu naozaj premyslenú formu. Príbeh je fascinujúci, napriek tomu, že D. Standing sa nachádza v St. Quentin. Rozprávanie vás tak zaujme, že sa od toho nebudete chcieť odtrhnúť. Síce je táto kniha považovaná za sci-fi, no ak sa London dotkol v tejto knihe naozaj pravdy o tom, ako funguje naša duša po smrti, je to geniálny priekopník. Vlastne, to je aj bez toho, či je to pravda alebo nie. Príbeh je naozaj skvelý. Nestrácajte čas čítaním recenzií a siahnite radšej po knihe.
Buď Zamjatin použil ťažký jazyk alebo som čítal knihu plnú štylistickej ťažkopádnosti. Prikláňam sa k prvej možnosti, pretože dielo je plné množín, odmocnín, neznámych, integrálov, intervalov, skrutiek, matiek, barometrov a iných technologických pojmov. K tomu pridajte mená ako I-330, O-90 alebo D-503. Zamjatimovi treba ale uznať, že vytvoril reálnejšie technické a čisté prostredie dystopie než Orwell - použitie skla, železa a pod. Zápletka ma príliš nezaujala, zato vyústenie deja bolo ako seknutie gilotínou. Nečakané, čisté a omračujúce. Odporúčam.
Ako malý chlapec som si užíval putovanie ďalekým krajmi. Doteraz nezabudnem na scénu potopy, kde sa hlavní hrdinovia zachránili vylezením na obrovitánske stromy. Verne je naozaj dokonalý tvorca atmosféry a dobrodružstva. Odporúčam.
Stokerov príbeh má aspoň podľa mňa dosť ambivalentný charakter. Začiatok je parádny. Cesta na transylvánsky hrad, desivé opisy scenérií, tajuplné náznaky až príde samotné odhalenie. Pokiaľ je Harker na Draculovom panstve, tak všetko má mrazivú atmosféru. Neviem ako je to možné, no takto našliapnutý dej sa v druhej časti zmení na anglicky nudný opis vyšetrovania. Napriek tomuto pokrivkávaniu nám však Stoker na konci pripraví opäť perfektné finále. Pre mňa stále mrazivá a kvalitná kniha. Škoda, že sa dej neodohrával po celý čas v ponurých Karpatoch.
Biblia feminizmu alebo "čo čítať, keď som zakomplexovaná žena, ktorá si nevie nájsť chlapa?!"
Prečo som to teda čítal, keď nie som zástanca ani toho prvého, ani to druhé?
Treba mať prehľad o čo najširšom diapazóne myšlienok a názorov. Nepatrím ani k mizogýnom Schopenhauerovho typu, ani k zoženštelej generácii dnešných metrosexuálov. Preto nemám problém ani s knihou od S. de Beauvoir, ani s jej názormi (dokonca na pár miestach s ňou súhlasím). Rozhodne ide o dielo, ktoré netreba zhadzovať, hoci to z prvej vety tak mohlo vyznieť. Pre mužov je to povinnosť. Aspoň sčasti tak pochopíme problematiku ženskej otázky.
Kam sa hrabú prvé tri časti "Černá křídla Cthulhu"! Tento útly príbeh je oveľa viac lovecraft než príbehy, ktoré boli vybraté do "Č.k.C", a to myslím naozaj vážne. Od danej knihy som nič nečakal a dostal som porciu pravej slizkej dávky postupne budovaného lovecraftovského príbehu. Na kvalite neuberá ani explicitne vyjadrená sexualita, vulgarita či a erotika. Samotná električka č. 1852, Aheb, thoggovia, pyramídovci a veľa iného boli skvele zvolenými rekvizitami. Za seba vrelo odporúčam.
P.S.: Páčilo sa mi ako autor využil Lovecraftovu nedokončenú poviedku "Cosi v měsíčním světle".
Post-apokalyptické survival putovanie naprieč nehostinnou krajinou. Otec a syn v mŕtvom šedom svete, kde stále číha zlo a nebezpečie. Cormac McCarthy vytvoril kultovú knihu, ktorá je síce útla, no to vôbec nevadí. Nie je dôležitá kvantita. Ak by toho napísal k „Ceste“ viac, bol by to už iba balast. Takto je to geniálne a nekompromisne skvelé. Odporúčam.
Vždy som mal slabosť pre podmorský svet, cestovanie a stiesnené priestory. Táto kniha má všetky uvedené atribúty. Musím uznať, že Verne tu predviedol naozaj perfektný príbeh, opisy prostredia a klaustrofobickú atmosféru. Klobúk dole.
Kniha o davoch pre davy? Tak to určite nie! Davy budú túto knihu odmietať a zatracovať. Ba čo viac, ony si ju ani neprečítajú!
Bolo by to iste dosť veľké zjednodušenie snažiť sa vysvetliť všetku tú kritiku Le Bona tým, že obmedzený davový človek predsa nerozumie tomu, čo Le Bon myslí. A už vonkoncom nebude davový jedinec knihu prijímať s nadšením! Sčasti to takto môžeme chápať, ale skôr je to aj samotnou dobou vzniku a rozsahom práce. Osobne mi to nevadí, nemám problém sa vžiť do situácie prelomu 19. a 20. storočia. Rovnako mi nerobí problém rozsah diela. Le Bon totiž explicitne hovorí, že iba načrtáva danú problematiku a je na ostatných autoroch sa venovať problému davu podrobnejšie!
Osobne som sa v diele nestretol s tým, že by autor niekde niečo kardinálne tvrdil, čo by mi zážitok z knihy umenšilo (otázka žien a pod.) Dobový text treba čítať s pochopením danej doby. Kniha nie je zastaralá, ak ju berieme ako celok. Dav, davový človek, davové zhromaždenia, davová demagógia, davová psychóza atď. - to všetko je súčasť našej reality. Stačí sa pozrieť na dnešnú situáciu v USA, Nemecku, Veľkej Británii (príklady par excellence) či s istou výhradou v Bielorusku. Všade sa vzmáha masa, dav, stádo...
Na záver mi nedá, okrem odporúčania tejto výstižnej Le Bonovej knihy, poukázať na zopár autorov, ktorí danú problematiku reflektujú taktiež: Schopenhauer, sčasti Kierkegaard, Nietzsche, sčasti Thoreau, Ortega y Gasset či Lipovetsky.
"Důležitá je rasa. Už tak je v Pomořanech až moc těch zasraných Slovanů! ... Říše bude potřebovat přesídlence, až Slované ... zmizí."
Excelentná ukážka dobového zmýšľania germánsky hovoriacich krajín na margo etnicity strednej a východnej Európy. Robert Merle famózne vykreslil nielen zelený mozog SS-Obersturmbannführera Rudolfa Hößa, a.k.a. Rudolfa Langa, ale aj celkové podhubie Weimarskej republiky a nacistickej Tretej ríše. Nenávisť a slavianofóbia boli totiž základnými kameňmi rodiaceho sa pangermanizmu a teutonizmu. V takomto skleníku plnom nenávisti, revanšizmu, klasickej nemeckej strojovej disciplíny a túžby po Lebensraume v strednej a východnej Európe vyrastal nielen Höß (a.k.a. Lang), ale aj Hitler & Himmler a spol. Niet sa teda čo diviť cynizmu a alibizmu hlavnej postavy. Kniha je fakt geniálna. Odporúčam.
Opäť typický Orwell s jeho výstižným a chytľavým jazykom. Opäť ide o snahu vykresliť hlavné rysy diktatúry. A opäť je dôležité povedať (ako pri "1984"), že Orwell síce diktatúru opisuje na príklade socializmu, ktorý mal dospieť až ku komunizmu, no ide iba o symbol. Rovnako tak ide o totalitný režim nacionálneho socializmu, talianskeho fašizmu, rôznych náboženských a fundamentalistických režimov či iných totalít. Orwell zvolil príklad socializmu snáď preto, lebo narozdiel od Hitlerovho a Mussoliniho režimu, ktoré boli vojensky porazené, vydržal socializmus oveľa dlhšie. A aj preto sa rozvinul socializmus do hrozivých rozmerov, ktoré predkladá Orwell (no to isté by bolo aj v prípade nacizmu a fašizmu). Knižku určite odporúčam (aj jej animované filmové spracovanie) a to aj napriek tomu, že kniha "1984" je oveľa prepracovanejšia, komplexnejšia, zložitejšia, ale aj mrazivejšia, hrôhostrašnejšia a temnejšia.
Z Kafkových diel sála dokonalá ponurosť, chlad a beznádej dystopického odľudšteného sveta. Škoda, že autor svoje dielo nedokončil. Ktovie akoby ho uzavrel. Možno by to bolo ešte drvivejšie ako to pôsobí doteraz. Každopádne očakávať od tohto svojsky a existencialisticky ladeného autora nejaký mainstreamový dobre čitateľný brak je naozaj nepochopením umenia F. Kafku.
"Dejiny Samovej ríše do vrecka" alebo "Všetko podstatné, čo sa dá o Samovej ríši vedieť". Takto nejako by sa dala zhodnotiť táto útla knižka. Ale ak si vezmeme, že o Samovej ríši jestvuje iba pár zmienok, a to hlavne z kroniky tzv. Fredegara, tak sa nedá čo čudovať. Ak by mala kniha viac strán, boli by to už iba fabulácie a dohady, prípadne nezmysly. A nezmyslov sa dnes, bohomžiaľ, rodí na slovanskú tému neúrekom. Táto kniha k nim ale nepatrí. Odporúčam.
"...když jste nesmrtelná pohanská stvůra, bezpečnost domácích spotřebičů vás nejspíš moc netrápí." (F. Kotleta - Perunova krev II., s. 13)
Ešte lepšie než prvý diel! Knihe vôbec nevadí, že sa dej orientuje hlavne na M. F. a zvyšní dvaja veteráni sú v ústraní. Práve naopak, takto je to kompaktnejšie a viac to pôsobí ako slovanská fantasy. Za mňa plný počet. Dozvedáme sa viac o amulete, čo dostal M. F., zistíme kto je Rožanica a Nyja, vstúpime do Černobogovej sluje v skalách niekde na Šumave atď. Domina Chors je teraz dosť v ústraní, ale zato sadistického Jarila-úchyla si užijeme viac než dosť. Kotleta z dávnych slovanských bohov spravil ozaj bandu egoistických a tyranských bytostí (česť výnimkám). Knihu všetkým odporúčam, len škoda, že Černobog-sympaťák nemal v celom príbehu väčšiu rolu. Samotný záver s Perunom je čerešnička na torte.
"Nastartoval jsem motorku a vyrazil do Prahy za Perunem. Konkrétně jsem mířil na Břevnov. Do kláštera. Ty povídačky, které zmiňoval Černobog, totiž byly pravdivé. Nejvyšší ze slovankých bohů se dal na křesťanství." (F. Kotleta - Perunova krev II., s. 241)