MonikaJanka komentáře u knih
Súhlasim s predchádzajúcim recenzentom. V knihe mohla byť aspoň párstranová príloha fotiek Mesiaca.
Keby zmenšili veľkosť písma, tak by sa jedna-dve poviedky ešte zmestili.
Poslednú kapitolu by som rozdelila na dvoje. Prvá polovica sa venuje otcovi Juana Carlosa Juanovi Bourbonskému, ktorý sa nikdy nestal španielskym kráľom, kým druhá je venovaná jeho synovi, ktorý sa stal kráľom Španielska.
Zaujímavá kniha, ktorú dávam do odporúčaných. Len neviem podľa akého kľúča boli zoradené jednotlivé príspevky. Podľa abecedy to nebolo (ani podľa mien autorov a ani podľa názvov krajín). Typické je, že sa skáče z kontinentu na kontinent, za to je jedna hviezda dolu, druhá hviezda dolu je za rôznu úroveň príspevkov. Niečo bolo pútavé a niečo nudné.
rozvláčne, rozvláčne a ešte raz rozvlačne, pre dnešnú dobu absolútne nevhodné (nemám nič proti dlhým knihám, ak sú písané zaujímavo.)
Pre začiatočníkov dobrá knižka, ale pre toho, kto už prečítal aspoň Tajemství veštíren od Vandenberga, mnoho nového neprinesie.
Toto ma kupodivu bavilo viacej než Harmonia caelestis. Páčilo sa mi sledovať, ako autor postupne odhaľuje minulosť otca ako agenta maďarskej obdoby ŠTB a jeho reakcie na to.
Aj keď kniha mala 700 strán a dva týždne mi trvalo, kým som ju prečítala, ani chvíľu som sa nenudila. Privítala by som podrobnejšie informácie o osudoch rodiny po oslobodení otrokov.
Aj piate stretnutie s autorkou bolo veľmi príjemné. Už sa teším na jej šiestu knihu a nechám sa prekvapiť, kam nás tentokrát zavedie.
Malá knižočka, ktorú tvorí 163 krátkych kapitol a 70 strán fotografií a dokumentov.
V knihe je okrem životného príbehu Attilu Ambrusa aj popis Maďarska konca 80.-tých a 90.-tých rokov 20. storočia a rôzne zaujímavosti. Aj ten, kto sa zaujíma o Maďarov a Maďarsko, sa dozvie nové veci.
Súhlasím s užívateľkou sluppka. Tiež som prvú časť pretrpela. V druhej to už bolo lepšie. Aj tak by som si chcela prečítať o tom, čo bolo ďalej. Škoda, že autorka zomrela skôr, než to stihla dokončiť.
Na to, aké som mala k tomu predsudky, je to dobré a čitateľné. Len autor mohol vynechať epilóg. SPOILER: Aspoň som mohla dúfať, že Adam zostarne po boku svojej ženy v Trnave, ale nie. Autor ho musel dať popraviť po piatich rokoch manželstva za akýsi prehrešok z minulosti. To všetky klasiky musia končiť bez happy endu?