netopýr088
komentáře u knih
Křehká rovnováha
Rohinton Mistry
Všetky postavy v románe majú svoj vývoj, svoje napätie a svoje tragédie. A je tu zachytený celý ľudský život. Jednoznačne patrí medzi desať najlepších kníh, ktoré som kedy čítal...
Karen
Ana Teresa Pereira
útle, ale mnohovrstevnaté dielko.
o žene, ktorá sa po páde do vodopádu zobudí v Kareninom doráňanom tele, v dome s domnelým manželom-spisovateľom, ktorý otvorene prizná, že si ju zobral pre peniaze, ktoré má zdediť. Ana Teresa Pereira stavia na mystériu straty pamäti a necháva na čitateľovi, aký príbeh číta. Za mňa jedna pasáž, ktorá mi celú vec objasnila. v prvej a poslednej kapitole nám ATP premieta film Biele noci takto: ...pak závěrečný zápas mezi mladou ženou v bílém habitu a mladou ženou v červených šatech...Kdysi jsem si myslela, že všechny příběhy jsou jeden jediný, zápas mezi dobrým a padlým andělem, a vždycky na pokraji propasti. Ale byl tu i druhý příběh, o dívce, která se zamiluje do muže v domě prostoupeném stínem jiné ženy.
Karen je tak výsledkom boja. A ktovie, čo sa vlastne prihodilo pri vodopáde? A možno je ten vodopád len alegóriou svadobného závoja, a strata pamäti inotají iné straty? A prečo Karen miluje práve červenú? Ktohovie?
Samota
Hubert Klimko-Dobrzaniecki
asi si túto knihu nadinterpretujem, ale pre mňa ide o dielo, ktorým sa autor snaží komunikovať s rakúskou literatúrou, ktorá už od čias Thomasa Bernharda je plná spoločenskej kritiky, ale autor do toho vniesol sebe vlastné prvky.
Nezměrný čas
Giuseppe Bonaviri
za Nezměrný čas dávam 5*/3* Dávam za Dolcissimo, teda v priemere sú to hviezdy štyri. Bonaviri bol skvelý štylista, podotýkam. Teším sa na jeho druhú knihu...
Kaspický dážď
Gina Nahai
súhlasím s užívateľkou Surikata, že štylisticky je to nuda, prečítal som asi sto strán a nadobudol som dojem, že hlavnou postavou je spisovateľka, všetko podstatné je totiž povedané v tzv. autorskej reči a postavy len bľabotajú. Ale umne to balansuje na hrane medzi bestselerom a brakom, ktoréže slová pre mňa nemajú pozitívnu konotáciu. Magický realizmus? Kdeže.
Vlastivědné muzeum
Siegfried Lenz
Ako som u Lenzových kníh zvyknutý, mnohé je tu symbolom dačoho iného. Tu je hlavnou témou vlasť, tá pôvodná stratená a tá nová, a v neposlednom rade tá spomienková. Nečíta sa to ľahko, ale je to bomba! Dal som ju čítať ľuďom v miestnom bookclube, tak som zvedavý, čo na to povedia. Zatiaľ však najmenej čitateľná autorova kniha.
Žena z Porto Pim
Antonio Tabucchi
Ťažko zaraditelné dielko, bol by to cestopis, keby to nebol román, a bola by to zbierka poviedok, keby to nebola báseň, ale samo osebe je to KRÁSA nevídaná, hlavnou postavou sú tu ,,Jastrabie,, ostrovy so svojimi ľuďmi a históriou. A veľryby.
Hor sa do odporúčaných
Turci to s dětmi tak báječně umí
Louis De Bernières
najviac čierny humor je fakt, že túto knihu vydavateľstvo pripravilo ako darček na Vianoce. By ma zaujímalo, čo rodičia povedali doma v Anglicku...
Slepá vŕba a spiaca žena
Haruki Murakami
Poviedkové zbierky od p. Murakamiho sú nesúrodé, na ploche poviedky pre mňa naozaj nie je taký silný, ako napr. Saroyan, alebo Benedetti, ale niektoré jeho kratšie texty sú výborné. Vo mne tri vytŕčajú nad priemer knihy, Náhodný cestujúci, Záliv Hanalei, a Šinagawská opica. Inak preklepov je tam naozaj nadmieru...
Hodiny
Michael Cunningham
MOŽNÝ SPOILER!
Knihu som si zaželal pod stromček na lanské Vianoce, ale som ju na prvýkrát nedočítal, pretože vtedy (február) som
asi nemal obdobie vhodné na čítanie kníh. Druhý pokus bol úspešnejší, nakoniec som
ani nebol sklamaný, ako koncom zimy. Už prvá kapitola, mimo epilóg, je napísaná famózne, autor nám v nej predstavil niekoľko
postáv vo vzájomných interakciách, a na tejto malej ploche dokázal obsiahnuť neuveriteľné množstvo emócií a urobil to nevtieravo a bez pátosu
a sentimentu. Dokonca aj postavu Richarda, ktorý sa na kúpe kvetov nezúčastní a aj tak si vieme predstaviť, aký má vzťah s Clarissou a ostatnými postavami v tejto kapitole vs knihe. Bravo!
Príbehy v knihe takmer absentujú, avšak Cunningham z toho mála vytrieskal maximum. Napríklad v jednej torte hodenej do koša,
dokázal zachytiť výchovu dieťaťa, pocit menejcennosti manželky v domácnosti, chuť zavďačiť sa manželovi, pocit nekontroly nad svojím životom, i túžbu po zmene. Už tu nám dal nahliadnuť akoby do budúcnosti...náznak, že toto manželstvo skončí rozvodom. Neskôr v knihe nám to potvrdí, a to iba tak mimochodom.
Pre mňa je to najmä o tom, ako nám knihy (tá, ktorú spisovatelia píšu a tá istá, ktorú čitatelia čítajú) môžu zmeniť život, ale že napriek tomu
zostane naším životom, a my ho musíme cez to všetko prežiť so všetkými prekvapeniami, milými i nepríjemnými.
Poznámka pod čiarou alebo porovnanie seba so sebou samým vtedy a dnes.
Keby som kedysi začal čítať Cunninghamove knihy od Hodín, asi by som si ho neobľúbil, dnes keby som začal od Hodín,
určite by som siahol po ostatných jeho románoch.
Vtedy som chcel čítať (a čítal) všetky, okrem Hodín, pretože tie (Hodiny) mali (pre mňa) odstrašujúcu nálepku bestsellera.
Dnešný Netopýr088 asi dozrel na knihy tohto typu, len ma zaráža,
čo sa to na mne zmenilo od februára?
Přirozený román
Georgi Gospodinov
Akokoľvek nemám rád postmodernizmus, tak Gospodinov je objav tohto roka...
Odkiaľ si
Saša Stanišić
Prvá kniha od toto autora, ktorú som bol schopný aj dočítať. Jednu hviezdu stŕham za príliš veľa heslovitých viet a rozkúskovaný dej. Zároveň je to asi posledná kniha, ktorú od Stanišića čítam...
Váha slov
Pascal Mercier (p)
Pre mňa bola táto kniha ako sústava zrkadiel, všetko súviselo so všetkým...Nebol to vlak do Lisabonu, to naozaj nie, ale v niektorých veciach je tento román dokonca lepší...Nadšenie na mojej strane.
Eva spí
Francesca Melandri
ak hľadáte príbeh, tak je to skvelá kniha, ale ak čítate knihy pre to, ako sú napísané, bude to pre Vás sklamanie, podobne ako pre mňa. Prepáčte pani Melandri, ale ďalšiu knihu od Vás si už nezaobstarám.
Tančící Arabové
Sajjid Kašua
Je nanajvýš zrejmé, že sa jedná o autorovu najranejšiu do češtiny preloženú prózu, pretože čítať jeho neskoršie romány a čítať toto je citeľný rozdiel. Autor tu ešte naplno nerozvinul svoj potenciál, ale niečo do seba to malo, aj keď ku koncu tomu došli náboje.
Neodkladám knihu sklamaný, ale naozaj sa jedná o jeho najslabšiu knihu...hodnotenie v tomto neklame.
Vnučka
Bernhard Schlink
po dlhej dobe román, od ktorého som sa nevedel odtrhnúť, dokým som ho neprečítal, normálne sa mi vrátila radosť z literatúry....
Co je odtud vidět
Mariana Leky
takéto knihy by som rád písal, keby som bol spisovateľom. A keďže ním nie som, tak si ich aspoň užívam... pekné, múdre a ľudské dielko. Dakde som zachytil prirovnanie autorky k Narine Abgarian, a viem že nie som etalón všeobecne správneho čitateľa, ale toto sa mi páčilo viac ako Abgarianovej knihy. Možno to robí vyhlásená nemecká štylistika, hoci tá ruská je na tom podobne...
Zóna Jedna
Colson Whitehead
Z tejto knihy mrazí... pán Whitehead píše nie úplne čitateľne ( v ostatných jeho románoch tomu tak nie je), ale jeho vety sú znamenité, perfektný štýl a výborný preklad tomu dávajú tú správnu atmosféru. Priznám sa, že ja som Zónu jedna vnímal ako alegóriu na ľudské zlo. Tú myšlienku, ktorú vypichla užívateľka Tyet, dvakrát podčiarkujem, pretože som ju sem chcel prepísať aj ja.
Prasklej Sklenička
Alain Mabanckou
váham medzi tromi a štyrmi hviezdičkami...už dlho som sa pri knihe tak nenasmial, ale môj zážitok bol narušený autorovým vsúvaním názvov literárnych diel do textu, čo nenormálne kazilo štýl knihy.
