parvitas komentáře u knih

Kedy Západ uvidí Čečencov nie iba ako teroristov, ale aj ako obete? Kedy sa Rusko za to všetko zodpovie ako agresor? Zápisky, reportáže a eseje o ženách a mužoch, na ktorých bola spáchaná genocída, násilie, ale nehovorí sa o tom. Ako sa stať hlasom pre tých, ktorí nehovoria a už ani nebudú? Ako vtesnať všetko, tú neprávosť, tú bolesť a pravdu len do troch minút prejavu pred národmi? Ako opísať tú strašnú devastáciu a hanobenie len slovami, keď lekárov za hranice nepustili, o reportéroch ani nevraviac, až kým sa Irena Brežná neprezliekla za jednu z domácich? Ako vnímať pomoc od obuvnej firmy, ktorá pošle deťom len po jednej z páru topánok, lebo podľa nich druhú topánku z páru deťom bez nôh, čo im odtrhli míny, už netreba... a mohla by som pokračovať, ale nevládzem. Nedá sa to čítať ako román, texty vznikali v rôznych obdobiach a pre rôzne periodiká, miestami poetický jazyk zjemnil hrany, ale zároveň zvýraznil skutočnosť, ktorá je všetko iné, ale nie krásna a príjemná.
P.S.
Zobrala som si to ako čítanie na dni voľna, ale nie je to dovolenková literatúra.

2 17.10.2017

Nápad dobrý, ale veľmi som hlavnému hrdinovi nefandila... neverím, že by to všetko prežil... chyby by spravil už oveeeeľa skôr.

2 17.10.2017

Za takouto jednoduchou obálkou sa skrýva veľa. Je to román, o ktorom som nevedela okrem anotácie nič...
Za prvé, je tam veľa vášne, hlavne tej potláčanej. A je tam aj kus mystiky a magického realizmu vtesnaného do príbehu štyroch generácií. Je to rozprávanie o Ave, dievčati s krídlami, o jej babičke a mame, o súrodencoch a všetkých ľuďoch okolo, o všetkých tých prízrakoch a o láske, ktorá bola a nie je, ale možno bude...
Užívala som si čítanie, vážne som si knihu zamilovala. Tá krutá, príšerná časť príbehu nakoniec prišla, aj keď som sa ju snažila nevnímať, že k nej dôjde, aj keď ju naznačovali, snažila som sa nevnímať ten nárast paniky, keď k tomu skutočne došlo. Po dočítaní si však pamätám viac to krásne, ako to bolestivé. Je to smutnokrásny príbeh.

2 17.10.2017

Páčilo sa mi to (a hodnotím to tak na 3,5 hviezdy).
Je tam cítiť inšpirácie z viacerých kníh, či filmov, ale nie je to na škodu. Zaujala ma myšlienka prepojených planét, rôzne dary, rozdiely a zameranie ako jednotlivcov, tak aj spoločenstiev. Niekedy sú trošičku schematické a zjednodušené, ale tak je to kniha pre mládež, tak čo, nebudem sa v tom zbytočne rýpať. :) Približne od polovičky som sa do deja zažrala a bavilo ma to. Príbehu výrazne pomohlo, keď sa objavili aj ďalšie osoby, trošku inak sa premiešali osudy, ako som myslela na začiatku. Cyru som si obľúbila, v podstate aj Akosa. Fajn je, že sa striedajú ich pohľady. Ako sa píše na obale, ide o dilógiu, takže sa na pokračovanie celkom teším. Nechcem porovnávať so sériou Divergencia, ale kvitujem, že namiesto troch dielov, kde dvojka tvorí len vatu, sa tu plánuje len dvojdielna séria. Snáď to tak aj bude aj v slovenskom vydaní.

2 26.04.2017

O smrti a umieraní a o vyrovaní sa s tým - je to pomerne sympaticky napísané. A aj keď obálka vyzerá, že je to pre mladšie ročníky, niektoré sexuálne scénky by som asi dieťaťu pod 12 nedala čítať... takže odporúčam dospelému čitateľovi.
A čo dodať?
Smrť nie je ľahká, ale to nie je ani láska, priateľstvo, rodina.... Smrť je naozaj zaujímavá postava, asi fascinuje viacerých spisovateľov a zaujímalo by ma, aké iné knihy o personifikácii smrti ešte existujú, lebo môj zoznam je veľmi krátky... :)
Terry Pratchett, Anthony Piers, a teraz aj Sebastian Niedlich
Koho ešte pridám?

2 10.01.2017

Zase som nadšená.... teda, aj patrične zdesená príbehom, ale nadšená tým, ako je napísaný! A príšerne sa ma dotklo to, čo sa stalo dvojičkám... Stačí minúta nepozornosti,... uf... hrozné niečo...
a mám otázku pre tých, čo knihu čítali:
To si ona fakt nevšimla, že ju v džungli oplodnili? ČI si len domýšľam kraviny, keď jej ten švhnutý lekár povedal, že ju naplní dychom, či duchom? Krnihu som už vrátila do knižnice, tak neviem presne citovať.

2 24.11.2015

(SPOILER) Knihu som prečítala mierne oťapená z choroby a navyše pri zdĺhavom cestovaní vlakom (dva prestupy, veľa hodín meškania) a vlastne sa mi v tom čase aj celkom páčila. Ale keď nad ňou teraz premýšľam, asi to nebolo úplne ono.
S hlavnou hrdinkou, úspešnou kuchárkou, sa rozíde manžel a ona si preto v istom pomätení zmyslov (narovinu si povedzme, opije sa jak činka a odviaže sa pri online nákupoch) kúpi pojazdné nákladné auto s kuchyňou, s ktorým následne utečie mimo Londýn. V češtine sa to pekne zladilo - Rosie šoféruje Ruženu, ružovú dodávku. Tu predáva vlastné čajové zmesi a chutné výdatné jedlá na rôznych festivaloch. Oproti doteraz pripravovaným mikroporciám v michelinovskej reštaurácii si plní svoje sen o nasýtení hladošov riadnymi sýtymi jedlami. Hneď v prvý deň si nájde kamošku (ktorá podobným spôsobom predáva knihy). Toto všetko beriem, príbeh sa začínal sympaticky rozvíjať, ale potom sa to zaseklo.
A ja začínam nachádzať body, ktoré mi kazia pohodové čítanie. Adrenalínové zážitky proti jej vôli (visutý most, čo sa kýve, beriem ešte ako náhodu, ale to vynútené lezenie - by som sa na výsledný piknik zvysoka vykašlala... resp. by som tam nevyliezla - Max-nemax by ho zožral sám). Repetitívnosť a doslova opakované frázy. Rosie ani nie je rozvedená, keď sa jej začína do záberu vtierať istý Max, ktorý je tak neodbytný. Presviedčanie, že Max je ten pravý, jediný, navyše je strašne sexi, ochranársky a tak podobne. Kks, dajte jej všetci čas na spracovanie rozchodu! A úplne ma dorazilo, že ona, ako zástupkyňa šéfkuchára nepozná vegánske alternatívy?! Toto je úplný nonsens. A ani nedali žiadne vtipy o vegánoch. Strašné plytvanie potenciálom.
Viem, že malo ísť o úplne protiklady a objavovanie nových vecí, vybočenie zo stereotypu, ale pripadalo mi to veľmi nasilu.
A v neposlednom rade, onlinový priateľ, ktorý si Rosie od začiatku priateľsky namotal, je klasický prípad a neverím, že je v tejto internetovej dobe veľa naiviek, čo dokáže podobným slizniakom naletieť a posielať im fotky?! Ona to teda s fotkami nestihla, dokonca si ho aktívne fyzicky našla a konfrontovala. Akčné zakončenie s výhražne zvihnutým prstom, aby ste online nezdieľali všetky svoje intímnosti a nevyklopili ich najbližšiemu úprimne sa tváriacemu týpkovi, čo vás krásne zrkadlí.
Nejdem to viac rozoberať, aj keď je to spoiler, ale fakt nič iné akčné sa tam neodohrá. Žiadne recepty, žiadne šteklivé scény, len ledabolo zostavený finančný plán bez finančnej rezervy, keď sa niečo pokašle (čaje s buchtami a konvičky zarobia na opravu dodávky a aj na všetky rezervácie a papiere a suroviny?!). Knihe teda uberám tri hviezdičky za reálne nedostatky. Ale to mi nebráni, aby som sa nepustila do pokračovania. To je o knihách. To sa mi bude páčiť. :)

1 14.09.2024

Držím v rukách útlu knižku, ktorá ma preniesla do rokov, kedy boli moje dcéry presne takými kratuľkami so zvedavými očami a nikdy nekončiacimi otázkami.
Jej autorka je riaditeľkou a zároveň aj pani učiteľkou v materskej škole a svoje zážitky ponúkla v denníkovej forme, takže je takpovediac priamo pri zdroji. :)
Dostala som sa k nej úplne náhodou, ale musím ju odporúčať, kadiaľ chodím, lebo je to tak milá knižka. Neskutočne som si čítanie užila, dokonale mi sadol láskavý humor, ktorým opisuje každodenné príhody s deťmi. Pri smutnejších momentov mi vyhŕkli slzy a knižku som na chvíľku musela odložiť. Veľmi si cením pár naozaj trefných poznámok (nielen boje s veternými mlynmi, papierovačkami a "zodpovednými",ale aj nedostatočné školenia a také tie administratívne pohlcovače času a priestoru). Nebráni sa ani citlivým témam (sociálne slabšie rodiny, vojnoví utečenci, rodové stereotypy).
Úplne si viem predstaviť scénku so snehovo-blatovým dvorom, kde sa neomylne práve do tej blatistej časti deti rozbehnú. Aj hľadanie častí oblečenia toľkým deťom je lahôdka sama o sebe. Je ich milión - rukavičky, čiapočky, svetríky, otepľovačky, bundičky, čižmičky. Som mala len tri malé škôlkarky naraz a pamätám si, že v istom období tiež potrebovali asistenciu. A tiež si prešli mačacím obdobím. :) Milovali hladkanie po vláskoch, česanie po spaní a mojkanie. Čítanie knižiek a rozhovory o nesmierne dôležitých veciach. Triedenie odpadu. Disnosaury. Meranie teploty dážďovkám. Aj lakonické oznamy, keď niečo nevieme. A uvedomenie si, že do škôlky sa neprijímajú rodičia, ale deti, ktoré potrebujú kolektív a prijatie. Priestor pre rozvíjanie svojich zručností, komunikácie, miesto na tvorenie, pre uplatnenie fantázie a sústredenie sa. Neskutočne obdivujem prácu pani učiteliek, kuchárok a upratovačiek, s pokorou sa skláňam pred tými, ktoré deťom dávajú to najlepšie a s láskou im pomáhajú rásť a učia ich. A niekedy práve deti naučia viac dospelých...

Ak milujete Fulghumove príbehy, Denník učiteľky sa vám tiež bude páčiť.

1 06.09.2024

Vtipné ilustrácie a mačička, ktorá zje všetko možné, čo nezje ju. A aj je kýmkoľvek chce. Je perfektná v spaní a v nechaní sa hladkať. Keď chce, pochopiteľne. MIlý komiks, na ktorom moje deti vyrastali a s radosťou sa k nemu vracajú aj neskôr. :)

1 27.08.2024

Som prekvapená, že som ku knihe hneď po dočítaní nepísala dojmy. Ale hodí sa k tohtoročnej výzve. Vlastne sa k nej po čas aj v myšlienkach vrátim, takže ma určite zaujala, Aj keď jej dávam len také neutrálne hodnotenie.
Deti, ktoré žijú svoj prázdninový život v neurčitom období v istom letovisku a ich rodičia skôr ten prázdny. Tínedžeri majú neskutočnú voľnosť a dospeláci sa vlastne len spíjajú a nafetujú a tak celkovo si užívajú. V podstate ich vlastné deti neznášajú a považujú ich za zbytočných. Deti si stanovujú vlastné pravidlá a hra sa občas stáva nebezpečnou. Až kým nepríde ku katastrofe. Je to istým spôsobom medzigeneračná hyberbola v ponímaní spôsobu života, akým pristupujú k prírode a klimatickej zmene staršia a mladšia generácia. Deti sa spoja a prežijú doslova biblickú potopu (paralely s biblickými motívmi sú v mnohých detailoch od "archy" na strome až po hľadanie suchej zeme atď.) a v postapokalyptickom svete hľadajú nádej. Dospelí rezignujú a aj svojou nečinnosťou spôsobujú, že im deti nedôverujú. Pretože si stále mysleli, že ešte majú dosť času... a vystrestali tým najmladšiu generáciu, ktorá bola tá nevinná... Chamtivosť a sebectvo na pozadí klimatickej dystopickej fikce je pomerne reálne opísané a nastavuje zrkadlo spoločnosti. Ale aj bohatstvo má svoje limity a privilegovaní majú len malý náskok pred tými najbiednejšími. Je to znepokojivý, morálne otázny a ekologicky dystopický román. Aj keď ho nehodnotím plným počtom, lebo je to príliš schematické (všetky deti sú zodpovedné a všetci rodičia sú naprd sebci), takže úplne všetci sú vo svojich roliach skostnatelí. A tiež je to na môj vkus až príliš biblické (to fakt sa nenájde iný vzor, len ten kresťanský? Najsvätejšia Trojica ako príroda, veda a umenie?). Zjednodušene, kapitalizmus začal skôr, ako vyrástla táto generácia rodičov a zodpovednosť a zrelosť je v tom, aby si človek uznal svoj podiel na tom, ako vie ovplyvniť svet. A to dnes.

1 27.08.2024

Na slovenské vydanie sme pár rokov museli počkať, ale konečne je tu!

(Jediná výčitka smerom k vydavateľstvo - prečo ste zmenili typ väzby? Prvý diel je brožovaný a druhý v pevnej väzbe. Mám rada, keď sú série v podobnom štýle, alebo prípadne, keď si môžem vybrať, ale toto ma, úprimne, sklamalo...)

Znovu sa stretávame s Nell, jej postaršou kamoškou Cricket a tabuľkovým Edwardom. Ako to už tak vyzerá, jej život je všetko, len nie pohodový a priamočiary. Jej podcast krásne funguje, zarába, teraz býva vo vlastnom byte a popritom sa živí písaním nekrológov. A vo voľnom čase si stavia rakvu. Áno, znie to dosť ponuro, ale s excentrickou Cricket, ktorá ich na tento spoločný projekt prihlásila, je to zábava. S nadhľadom a humorom sa dotýka zložitejších tém. Rozchody, nedostatok času, intimita, deti, svadba a karfiolové hlavy. (Kaderníčky vedia.) Nellini priatelia sú autentickí, podobnými problémami si prechádza veľa rodín. S pribúdajúcim vekom viem, že nikdy nie je neskoro zmeniť to, čo sa vám nepáči. A Nell to vie tiež. Je jedno, či je vám 40+, alebo 80+. Zmeny vedia byť bolestivé, no autorka to podáva s nadhľadom a humorom. Slová vďačnosti v závere dňa majú znieť motivačne a určite to mnohým pomáha, a je dobre, že v Nellinom podaní sú uvoľňujúce a častokrát vtipné. Priznaní je tu viac, nie všetky patria hlavnej hrdinke. Každý z jej priateľov robí chyby a cítiť zlyhanie je potom prirodzené, no každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Sú reálne nedokonalí a je to tak v poriadku. Pár momentov pre mňa bolo veľmi emotívnych a musím sa priznať, že som si pri knihe aj poplakala. Niektoré rozhodnutia boli naozaj bolestivé. Cez humor sa vyvážia ťažké témy, akými sú láska, strata a sebaprijatie. Ale napriek mojim počiatočným pochybnostiam z ľahkomyselného tónu, akým kniha začínala, z nej cítim úprimnú radosť zo života a som šťastná, že ju mám. Určite si ju ešte niekedy prečítam, rovnako ako aj prvú časť.

Ozaj, vraj existuje aj seriál na motívy týchto kníh, ale nedosahuje ten humor a ľahkosť. Ak ste ho videli, dajte vedieť, či sa oplatí pozrieť.

1 10.08.2024

(SPOILER) Emočná žmýkačka. Toto je moja tretia kniha od autorky a asi nadlho aj posledná. Dostala som sa k nej cez knižnú štafetu a bola to pre mňa výzva vyjsť z čitateľského stereotypu a prečítať si knihy o vzťahoch.
No viete. Neznášam knihy o vzťahoch.
Veľa sa tam rozpráva a odchádza a prichádza a zmieruje a odpúšťa. Jediné pozitívum je, že je to samostatný príbeh. Aj tak má všetky znaky telenovely. Aj babča, ktorú si zamilujete (predstavovala som si ju ako babičku z filmu Cocco, ale je skvelá, má podrezaný jazyk a bystrú myseľ, hlavne keď kontruje svojej nepodarenej dcére a chráni si vnučku.)
Nevera? Hneď dvakrát (bráškova snúbenica a Lorinin ex, ale nie spolu). Autonehody? Smrť otcov? Tiež dvakrát. Z jednej by mala pokračovať v traume z áut, ale akosi to vyznelo do stratena a láska ju presvedčila, že neumrie, keď sa odvezie autom. Jedna mama ako med a druhá ako blen. Navyše tá “nahovno sa snaží vydojiť z dvérky všety , kľudne aj hrubou manipuláciou do predaja bytu. Ale dcérenka ju prebehne a manipulácia sa bude opakovať zo strany macha a nájmu bytu.
Počkať, to nie je všetko! Máme tu drvivú smrť dieťaťa, pokus o znásilnenie, krádeže a psychickú manipuláciu, zastrašovanie (akoby nič sa dedinčania prestanú pozerať na hl. protagonistov cez prsty, keď mladý zahlási, že je jeho kolegyňa), všetko končí s bratskou bitkou. Kamaráti? Ak aj sú, slúžia ako dekorácia pri jedinej udalosti - stretátvke - a predtým, ani potom o nich nebudeme počuť. Akoby na nich navozili 70 dodávok zeme. To už skôr bývalá nevesta mala viac času sa zblížiť s hl. hrdinkou… Ty si spala s mojím frajerom? Nevadí, ten tvoj sa ma zase pokúsil znásilniť, no zabudnime na to a buďme kamošky, dobre?
V závere si adoptujme siroty s traumami, lebo ich nikto nechce. Tieto dve emočne nezrelé telesá k sebe priťahnu ďalšie mini chúdence, aj keď finančne sa im až tak nevychádza. Ale kvalitnej kávy sa nevzdáme. Ani večerí v reštauráciách. A aké je to nemať klišé v podobe sexi chlapa, ktorému nevadí čokoholička kyprejších tvarov (ha! tak preto je v sprche na zemi ona!) - to sa už nedozvieme. Pyrotechnik. Ok, originálne povolanie, dvíham hodnotenie o jednu hviezdičku :). A slečna, ktorej náplň práce sa zredukovala len na aktualizáciu súborov a nemá do čoho v teréne pichnúť, (na rozdiel od jej kolegu), (btw, nechápem toto nelogické rozhodnutie šéfa) a tak mimochodom zmieri rokmi rozhádanú rodinu a pritom sa nevie desaťročia postaviť panovačnej matke? Happy ending ako šľak.

1 03.08.2024

Priznám sa, ku knihe som pristupovala s istou dávkou skepsy. Variácia na čínske dejiny a ópiové vojny - dobre, toto znie fajn - v prostredí, kde sa dlhodobým štúdiom a meditáciou dá priblížiť k bohom. Wau. A ešte raz wau. Tak rýchlo ma to celé vtiahalo do deja, že som knihu dočítala za deň, nemohla som ju odložiť. Unikátny svet, ktorý stojí (a padá) na drogách. Spoločensky si sirota nesmierne polepšila (doteraz mala hodnotu asi ako homosexuálny kohút - voľne parafrázované z knihy), jej snaha dostať sa na vojenskú akadémiu bola úspešná, ale bolestivá (uznajte, spôsobiť si až popáleniny, aby nad učením nezaspala, chce neskutočnú motiváciu). Prvé roky štúdia Rin sú tak trochu ako z kopírky YA kníh: mladá násťročná uteká pred vydajom, podarí sa jej to, no je šikanovaná kvôli farbe pleti, prízvuku a sociálnemu pôvodu, čiastočne vylúčená, no napriek tomu sa naučí, čo treba, lebo ju vezme pod záštitu tá najneočakávanejšia osoba - tréningy má niečo na štýl Obi Wana (medituj a vyberi si svetlú stranu), či Jaqena H'ghar (si nikto a viď aj bez očí) a Miyagiho (namiesto natierania plota nos prasa ku studničke, zosilnieš), do toho súboje a šarvátky a vyraďovanie, kde namiesto triediaceho klobúka, či drakov sú to majstri - učitelia, ktorí si vyberajú tých, čo spravia skúšky a pod ich vedením sa pripravujú na pôsobenie vo vedúcich funkiách armády - a čo ma teší, celé je to našťastie bez milostných kravín a geometrických útvarov (žiadne a lá Štvrté krídlo, ktoré vôbec nesiahalo ani po prach na Rininých sandáloch).
No a potom sa to obráti a príbeh temnie.
V druhej a tretej časti nastáva brutálna zmena, ukazuje sa realita a krutosť vojny a cena za víťazstvo. Stratégia je jedna vec na papieri, no v realite je to hrozivé. Otázky koho obetovať a či to za to všetko stojí pomsta a zmárnené životy, si kladú hlavní hrdinovia neustále. Rozpútať genocídu, vypustiť šialených bohov - je to sebectvo, alebo nutnosť?
Nečakám happyend, nutne potrebujem pokračovanie, no mám aj výhrady.
Zrušila by som náhodné a nečakané osobné stretnutia známych postáv navzájom, ale ako čitateľku ma zaujímajú osudy jej spolužiakov a učiteľov. Masové vraždenie vnímam viac cez osudy jednotlivcov, ale to asi každý. Tak trochu prižmurujem oko aj nad očividnými logickými zakopnutiami - najstrategickejšie miesto krajiny sa určite nenájde, lebo k nemu vedie tajná cesta?! To ako vážne na toto vojenskí stratégovia zabudli a nebrali do úvahy murphyho zákon, že čo sa dá pokaziť, sa pokazí? Druhá vec je, že podrobne opísané praktiky dobytia a zmasakrovania obyvateľstva sú aj v našich a nie veľmi dávnych, reálnych dejinách a hlavne, nie je to ojedinelá záležitosť. O to viac je na hrane rozhodovanie o civilistoch - oko za oko, genocída za genocídu. A tu hlas morálky, Kitaja a jej učiteľa Ťianga ide bokom, Rin je neskutočne rozpoltená, no myslí si, že nemá na výber. (Kitaj má moje sympatie, keď jej odporuje.)

P.S. Ak by som mohla odporučiť niečo podobné (sila uväznených božstiev, neuveriteľnej moci, ktorá ničí svety, seba, i šamanov a niekedy aj všetko navzájom) - siahnite po sérii Záhutí - Čaropisci, Světatvůrci, Klíčotepci , alebo po sérii Božské mestá (Město schodů, Město mečů a Město zázraků) od R. J. Bennetta, prípadne od Rebecca Roanhorse - Stopa blesku, alebo Piate ročné obdobie od N.K. Jemisinm, či Kopí protne vodu od Simon Jimenez. Každý titul je trochu iný, ale pár spoločných znakov by sa našlo. Každopádne, mňa bavili.

1 20.07.2024

Malé problémy na polostrovčeku, ktorého prístupovú cesta v nepravidelných časoch zaplaví more (lebo príliv a odliv nepustí). Maják a pekáreň. A neskutočne odporný Malcolm, ktorý spravuje zdedený majetok.
Selina, vdova po rybárovi, s ktorým sa Jenny vyspala, sa tu objaví a spriatelia sa. Navzdory všetkému.
A Pollyn Američan, ktorý potrebuje pomôcť rodine a zároveň zarobiť peniaze.
V prvej časti sa mi prostredie veľmi páčilo, a aj toto pokračovanie je viac-menej o tom istom, len v letnejšom tóne. Namiesto budovy pekárne, je tu pojazdná pekárnička na kolesách, niečo sa točí o peniazoch, niečo okolo vzťahov, problémom je, keď chýba komunikácia (a aj peniaze).

1 20.07.2024

Vianoceeee! V najväčšom teple čítať o vianočných sviatkoch, zime a snehu, je tak občerstvujúce. Recepty a celková atmosféra sa mi páčili a oproti knihám s násilím na ženských hrdinkách, ktoré sa mi dostali do rúk, sa mi to čítalo úžasne.
Tehotenstvo a oslavy, počasie a svadobné prípravy a rozkošný domáci maznáčik Neil. Tiež by som ho neustále kŕmila. :) Je to odpočinkové čítanie, trochu presladené v závere, a aj keď namiesto vianočnej pohody má Polly skôr stres okolo príprav, v konečnom dôsledku som vypla všetky mozgové bunky a oddýchla som si. Akurát neverím, že by sa jej tehotná kamoška takto zaktivizovala.
Jo, a chcela by som navštíviť predlohu ostrovčeka Polbearne - reálny St Michael's Mount v Cornwalle.

1 20.07.2024

Kniha bola svojim spôsobom emocionálna žmýkačka, kde sa rodičia vyrovnávajú so stratou syna, ale mala aj svoje pozitívne miestami až „fulghumovské“ momenty;

1. zoznamy rekordov z Guinessovej knihy rekordov a iných výnimočných prvenstiev,
2. netypické priateľstvo medzi 104-ročnou babičkou a chlapcom-skautom, jedným z milióna,
3. uvedomenie si toho najväčšieho daru, aký môže rodič dostať... lásku (svojho) dieťaťa,
4. vek je len číslo a začať sa dá v akomkoľvek veku,
5. nahrávanie životných skúseností starenky Ony a jej diktafónové odpovede (otázky si už čitateľ domýšľa sám),
6. hudba a koľko miesta zaberá v živote hudobníka,
7. veľa výčitiek a ľútosti, premárnených šancí, či nepochopenia- aj o tom bol vzťah manželov a ich syna,
8. zbieranie spomienok a odpustenie,
9. malé láskavosti a dobré jedlo, koláče,
10. istá nedokonalosť v živote robí ľudí zraniteľnými, no je tu aj šanca napraviť pokazené veci...

3,5* z 5*

1 26.05.2024

Siahla som po knihe, od ktorej som očakávala brutálne prepracovanú alternatívnu históriu a to som aj dostala. No dej samotný je niekde v pozadí. Hlavný hrdina, študent a flákač v jednej osobe, tu prevažnú časť svojej cesty životom (a neskôr aj počas cestovania transsibírskou magistrálou) len filozofuje a vyjadruje svoje myšlienky; celé mi to pripadalo ako rozsiahla dumka o spoločnosti, histórii a realite, či logike v štýle ruských spisovateľských tradícií. Stále sa tu vyjadrujú snobi a vyššie vrstvy, intelektuáli, agenti a podnikatelia, študenti a občas aj nejaký ten chudák. Napr. hlavná postava dlho o sebe hovorí v tretej osobe (oblieklo sa, vyšlo z miestnosti, zapálilo si cigaretu), takže keď sa už vráti do skutočnosti, oddýchla som si. Z poverenia cárskeho Ministerstva Zimy má ísť za svojim otcom, ktorý sa nejakým spôsobom skontaktoval a komunikuje s bytosťami, ktoré rozširujú zimu po páde Tunguzského meteoritu (1908). Celý svet touto zvláštnou zimou ovplyvnený, odolný kov, ktorý vzdoruje netypickému mrazu od „přítuh“, Teslove vynálezy, svetlo a tma, ktoré sa nesprávajú podľa nám známych fyzikálnych zákonov, „tmětlo“ - toto všetko ma bavilo asi najviac. Zvyšok času som pri čítaní trpela a hlavný hrdina mi neuveriteľne liezol na nervy. Vadilo mi jeho zamýšľanie sa nad svojou neexistenciou a potreba všetko rozoberať. Mám rada svet, ktorý objavujem sama ako čitateľka, ukázaním obrazov, ktoré si ako mozaiku skladám popri pútavom deji, ale nie týmto nudným pseudovedeckým štýlom tak, že sa o ňom niektorá postava siahodlho rozrozpráva.

1 26.05.2024

(SPOILER) Veľmi pekne spracovaný príbeh o hľadaní svojej identity a rodiny. Hlavná hrdinka Angie vyrastá len s mamou, ktorá jej o otcovi nič nehovorí. Raz nájde fotografiu a popritom zistí aj meno strýka, ktorý však neumrel, ako jej mama tvrdila. Impulzívne sa ho vybrala hľadať do veľkého mesta. Vyzerá to ako beznádejná úloha, pomáha je pritom priateľ, ktorý ju ľúbi, ale kým si mladá ujasní, čo k nemu cíti, chvíľku to potrvá, ich vzťah sa stále vyvíja. Až keď sa jej podarí nájsť rodinu, postupne zisťuje, čo sa mame a otcovi stalo. Prelínanie spomienok mamy a dcéry, ich veľké lásky a ťažkosti s ich prijatím, boli krásne a zároveň bolestné. Zlatovlasá Marylin mi prirástla k srdcu viac, jej dospievanie bolo veľmi ťažké. Ambiciózna matka len využívala jej krásu a nevšimala si túžbu uniknúť zo sveta modelingu a herectva, kde sa musela pretvarovať a nechať sa zneužívať. Fotografovanie bolo jej únikom, spôsobom sebavyjadrenia, svoj talent však prestala rozvíjať po drvivej rane. Nedorozumenie, ktoré spôsobilo smrť jej milovaného, súviselo s farbou pokožky. Spôsob, akým autorka knihu napísala, skoro až do konca neukazoval na rasovú otázku, bolo to pre mňa naozaj prekvapujúce a zároveň dojímavé. Je smutné, že aj v 21. storočí stále táto téma zostáva aktuálna.

1 12.05.2024

Toto bolo veeeeľmi dobré. Ba nie, brutálne dobré a chcem viac! Milé vydavateľstvo Gnóm, preložte prosím a vydajte aj pokračovania, chcela by som vedieť, ako to pokračuje ďalej.
Spôsob odhaľovania sveta mal svoj význam, postavy boli vykreslené veľmi prijateľne (nechýbalo ani malinké prekvapenie - trošičku som zvrat aj predvídala) a čerešničkou na torte bolo prostredie indiánskej mytológie. Urban fantasy na pozadí postapo sveta v jednom, navyše šmrncnuté božstvami, ktoré si len tak chodia po svete, resp. po tom ohradenom zvyšku územia, ktorý zostal Navajom. A základná otázka - je zabijak príšer tiež príšera? Maggie a jej klanové dary, jej priatelia (a životné traumy) mi svojim spôsobom prirástli ku srdcu a knihu určite odporúčam.

1 12.05.2024

(SPOILER) Eliza je introvertka, ktorá má sociálnu poruchu hraničiacu s úzkostnými atakmi a nič s tým nerobí... lebo najviac času jej zaberá tvorba webového komixu a odmietanie skutočných vzťahov. Má len online priateľov vzdialených tisíce kilometrov (dvoch -a svojim spôsobom ich aj ignoruje a je voči nim neuveriteľne sebecká), plus ju dosť zamestnáva odmietanie súrodencov a rodičov, ktorí sa snažia o rodinnú súdržnosť - spoločné trávenie voľného času, jedlo a podobne. A trochu menej sa venuje škole, no stále učenie ako-tak zvláda. Jej frajer má zase selektívny mutizmus a takisto nie je liečený (otcova samovražda na ňom zanechala svoje stopy).
Komix ma nebavil, úryvky z neho mi prišli zmätené a nelogické, už len základná premisa nebola dobre vysvetlená. A úprimne, pochybujem, že tak brutálne zbohatla na svojom merchi, keď odmietala všetky kontakty a nechala to bežať len tak voľne... a len na dvoch kamošoch a ona sa sústredila na tvorbu - mať vždy mega kvalitné príspevky, ktoré nemali chyby je jedna vec, aale udržať si túto kvalitu každý týždeň a viac ako 3roky - to je na vyhorenie. Určite by sa to odrazilo na známkach, nie iba na nedostatku sociálnych kontaktov.
Nezrovnalosti vidím aj vo vzťahu s Wallaceom, keď ju nedokáže podržať vo chvíli, keď má Eliza svoj panický atak (lebo rodičia prezradia verejne v dobrej viere jej totožnosť ako tvorkyne komixu, v zmysle, ako sú na ňu hrdí, zatiaľ čo ona doteraz úspešne skrývala svojuy pravú identitu pred svetom) a hádže na ňu zodpovednosť za jeho tvorbu. A ona potom postupne prezrie a tadááá - odpustí mu a komix dokončí, aby on mohol tiež ťažiť z jej tvorby...
Čo sa mi na tejto knihe páčilo, bolo presné zobrazenie duševných stavov (aj pokus o samovraždu), reálne popísané pocity, vďaka ktorým knihu odporúčam.

1 14.04.2024