Recidivista
komentáře u knih
Velký indiánský příběh: Úchvatný pohled do života domorodých Američanů
Lubomír Kupčík
V porovnaní s predošlou knihou kvitujem, že je tu viac histórie a etnografie, aj keď ani z toho oblečenia veľmi neubudlo. Je tu ešte jeden podstatný rozdiel, autor sa zameriava na dejiny v predkolumbovskej ére, čiže v dobe, keď „indiáni“ boli ešte „pôvodní obyvatelia“, rovnako ako dnes. Dobrá bola aj posledná kapitola od Petra Majera, ktorá prináša stručný a predovšetkým smutný prehľad o vývoji v 19. a 20. storočí.
Ilustrácie sú opäť nádherné a veľmi realistické. Knihe sa dá vytknúť len slabšia redaktorská práca, keďže v obrazovej časti si dosť často písmena na značenie miest a predmetov (A, B, ...) zahrali schovávačku, prípadne slepú babu. Ale toto nemohlo pokaziť dojem z vynikajúcej autorovej práce.
Kedy bude kniha číslo tri?
Hoka hey!
10/10
HAU KÓLA! - Velká indiánská kniha
Lubomír Kupčík
Oceňujem krásne ilustrácie, len listovať si v tejto knihe je pôžitok. Navyše sa tu nachádza mnoho návodov a nákresov, ako si vyrobiť časti odevov a iných indiánskych predmetov. Niečo ako časopis Burda pre nás česko-slovenských indiánov.
Z histórie pôvodných obyvateľov Ameriky ma zaujímajú iné veci, takže táto kniha nebola celkom pre mňa. Preto nedávam päť hviezd. Je to možno trochu nespravodlivé, ale rozhodol som sa tak aj z dôvodu, že mám doma aj pokračovanie a pri pohľade na obsah práve tam vidím potenciál na plný zásah.
8/10
Bitky a bojiská
Roman Mocpajchel
Skvelé! Kniha ponúka základné informácie a zaujímavosti o významných bitkách a bojiskách, navyše je doplnená peknými ilustráciami od môjho obľúbeného Frenkyho Hříbala. Autor nás prevedie najdôležitejšími bitkami spojenými so Slovenskom, väčšinou tým, že sa odohrávali na našom súčasnom území. Chválim vhodne zvolenú štruktúru textu a členenie do blokov, ktoré sa opakujú v každej kapitole.
Závidím dnešným mladým, že majú k dispozícií takéto knižné poklady. Samozrejme, pre dospelého čitateľa zaujímajúceho sa o vojenskú históriu to bude viac-menej zhrnutie toho, čo už pozná, ale vďaka odkazom na použitú literatúru si môže veci, ktoré ho zaujmú dohľadať pre prípadné ďalšie štúdium.
Nielen pod vplyvom tejto knihy si myslím, že dejiny ľudstva je možné zhrnúť do vety: No blood, no party!
10/10
Bujón v šumienke
Michal Diviak
Od tejto knihy som naozaj nevedel čo čakať, bol to taký výber naslepo, viac-menej iba na základe pozitívnych hodnotení na knižných portáloch. Potreboval som niečo na "dávkové" čítanie, po pár minút denne pred spaním a ukázalo sa, že táto kniha je na to ako stvorená.
Väčšina textov je písaná v prvej osobe a v prítomnom čase, čo pridáva na čítavosti. Príbehy sú to ľahko stráviteľné, písané s humorom. O niektorých veciach by sa z dnešného pohľadu dalo moralizovať (napr. krádež melónu, squatovanie, riskantné výstupy), ale táka bola doba, resp. vek autora. Darmo dnešný čitateľ dvíha obočie a krúti hlavou, treba sa lepšie rozpamätať, lebo podobné hlúposti, len v nižších nadmorských výškach, narobil v bežnom živote každý z nás.
Či už ste turista, športovec, cestovateľ alebo len gaučový povaľač s dušou dobrodruha, neváhajte a siahnite po tejto knihe, zaručene Vás čakajú príjemne strávené chvíle. Najviac som sa pobavil na príbehoch: Na Matterhorn v štýle ostblock, o výstroji za socíku a o vodičoch autobusov.
V rámci žánru za 5 hviezd, ale tak všeobecne je to na silné 4.
8,5/10
Démoni balkánské války (komiks)
Zdeněk Ležák
Keďže som len nedávno prečítal knihu, z ktorej komiks vychádza, väčšinu detailov som mal ešte v čerstvej pamäti. Kniha splnila moje vysoké očakávania, ale na druhej stráne chápem, že pre niekoho nezorientovaného mohlo toto komiksové prevedenie pôsobiť trochu chaoticky. Je tam veľa postáv a informačne zaujímavých odbočiek, ktoré však príbeh nikam neposúvajú a súvisia s ním len okrajovo.
Navyše to, že sa jedná o skutočný príbeh je jeho silnou stránkou a zároveň aj slabinou. Občas tomu totiž chýba akcia, napr. ak by išlo o vymyslený príbeh tak v lietadle by sa kvôli zbrani v taške strhla mela, lenže v realite sa to tak nestalo, takže sa to dozvieme až ex-post len ako takú zaujímavosť, čo sa mohlo stať keby... No KEBY u čitateľa nevytvára tie pravé emócie. Nie je to výčitka, snažím sa len nájsť dôvody, prečo to niekoho nemuselo zaujať. Ja som práveže rád, že sa komiks drží reality a môže mladým sprostredkovať neskreslené informácie z vojny v Juhoslávií.
S hodnotením som bol na vážkach medzi 4 a 5 hviezdičkami, nakoniec sa kvôli podarenej vizuálnej stránke, ktorá mi do príbehu výborne sedela, prikláňam k plnému hodnoteniu.
9/10
Jiná Británie
Jiří Hošek
Nikdy by som neveril, že sa to raz stane, ale počas tohtoročného suchého, horúceho leta som sa niekoľkokrát pristihol pri tom, ako s láskou spomínam na rok prežitý v upršanej Británii. Chčilo tam tak často, že sa mi mimovoľne začala v mysli vynárať tvár starého pána Komárka.
Knihu Jiřího Hošeka som si obstaral ešte dávnejšie, no od medializovaného škandálu som stratil chuť si ju prečítať. A bola to chyba, pretože kniha je to zaujímavá a ja som si skrz tento súbor krátkych reportáži trochu zaspomínal na anglické tradície a mentalitu tamojších ľudí. Väčšina kapitol pojednáva o politických a spoločenských otázkach, čo je trochu na škodu, lebo zaujímavých tém, ktoré sa ponúkali bolo mnoho (média, hudba, gastronómia, ...). Ten kto sleduje dianie vo svete a má všeobecný prehľad sa veľa nového v knihe nedozvie, ale vďaka respondentom, ktorých autor oslovil, má to podanie osobnejší charakter.
Kniha je doplnená veľkým množstvom celostranových fotografií, avšak porozhadzovaných bez ladu a skladu, bez popisu, čo alebo kto sa na nich nachádza a dokonca občas bez zjavného súvisu s okolitým textom. Takže vo výsledku sa obrazová stránka knihy u mňa minula účinkom.
7/10
Pod šírym nebom
Javi Rey
Je dokázané, že keď človek stratí niektorý zo zmyslov, ostatné budú silnejšie. Podobne je to aj v tomto grafickom románe - minimum textu dáva o to viac vyniknúť obrazovej zložke a detailom kresby. Veď povedať veľa sa dá aj málo slovami.
Príbeh je to jednoduchý, no napriek tomu sa ženie neuveriteľne rýchlo a pri čítaní som poháňaný dejom skákal z panelu na panel, ako poľný zajac pri love. Preto odporúčam prečítať si to rovno dvakrát po sebe, možno tak ako ja nájdete veľa drobností, ktoré vám pri prvom čítaní unikli.
Bolo to síce krátke, zato úderné a silné. Príbeh vo mne ešte určitý čas zostane. Je tu istá príbehová podobnosť s knihou Cesta od Cormaca McCartyho a tú spracovávam už asi 7 rokov. Za zmienku stojí zaujímavá práca s farbami. Naopak, čo mi trochu vadilo boli citoslovcia. Chápem, že zachytiť zvuky v komikse je problém, ale tu toho bolo dosť veľa.
9/10
Vratné lahve
Zdeněk Svěrák
V gastronomickej terminológii by sa dalo povedať, že šéfkuchár Svěrák namiešal veľké množstvo ingrediencií rôznych vôní a farieb, pričom ak by sa toho chopil niekto iný, vznikol by z toho pravdepodobne nechutný zapáchajúci guľáš, ale jemu sa z toho podarilo pripraviť vynikajúcu pochúťku, ktorú je ideálne zapíjať Pilsnerom 12% (samozrejme zo zálohovanej fľaše).
Jednu hviezdu dávam dole, ale to len preto, že sa jedná o scenár, ktorý má určité obmedzenia oproti klasickým literárnym žánrom, takže som si to nemohol užiť úplne naplno.
8/10
Spev o mne
Walt Whitman
Moje prvé stretnutie s Waltom Whitmanom, ak nepočítam seriál Breaking Bad. Pri pohľade na obálku slovenského vydania mnohým iste napadne asociácia s Gandalfom. A dá sa povedať, že obaja čarovali so slovami, no kým jeden používal zaklínadlá, zbraňou toho druhého boli verše. A keď už sme pri pop-kultúrnych odkazoch, tak časť básne, v ktorej Whitman popisuje námornú bitku, bola ako vystrihnutá z filmu Master & Commander (aspoň v mojej hlave tomu velil Russell Crowe).
Pri čítaní knihy som sa nechal unášať prúdom slov (presnejšie vodopádom), nesúvisiace obrazy sa tu striedajú v rýchlom slede, nestíhal som ich analyzovať a radšej som pokračoval v čítaní, aby som nenarušil melodickosť textu, ktorú som cítil dokonca aj ja, básnický analfabet.
Záverom, mám také silné podozrenie, že Whitmanov "Spev o mne" nie je ani tak o ňom, ako o nás všetkých.
„Hodiny ukazujú okamih – ale čo ukazuje večnosť?“
7,5/10
Básne
Jim Harrison
Ako človek, ktorý poéziu vôbec nečíta, som po prečítaní ukážky z tejto zbierky v jednom časopise, začal cítiť nutkanie túto knihu ihneď vlastniť. To s knihami občas (rozumej stále) mávam, ale poézia? Výsledok je očarenie, chcem to čítať znovu dokola. Neviem, možno mi to len sadlo do nálady, ale skôr nie, lebo som to čítal postupne po kúskoch.
Po dočítaní som mal chuť ísť za autorom do tej jeho chatky pri mexických hraniciach a spoločne len tak pozorovať prírodu, vtáky, či nočnú oblohu – silné motívy v jeho básňach. Ako bonus, v básňach nájdeme aj satirické a sebaironické žmurknutia na čitateľa (tramp s kreditnou kartou, veľkí kresťania v Dome palaciniek). Alebo aj toto:
„Boli sme prešťastní, keď vstala z mŕtvych.
Veď bola taká mladá a krásna! ...
Dlho tu nepobudla.
Ak je človek raz mŕtvy, návrat ho nepoteší.“
No a v tomto verši, v týchto piatich slovách, je podľa mňa obsiahnuté VŠETKO:
„Cena za let je pristátie.“
9/10
Ruce vzhůru, boys, aneb kniha o životě a smrti
Jiří Robert Pick
Súbor minimalistických anekdot, parodických historiek a rýmovačiek z divokého západu plných čierneho humoru. Ako fanúšikovi westernov mi táto malá kniha urobila veľkú radosť. Niektoré príhody by sa nestratili ani vo filme Limonádový Joe, iné boli vcelku priemerné a našlo sa aj zopár takých, ktoré zostali nepochopené. V každom prípade to bol dobre strávený čas.
„Zlatokop John Delane propadl alkoholu. Později i šílenství.
Sůl považoval za zlatý prach.
Kanára za zlatého ptáka.
Slunce za zlatou kouli.
Jenom v jednom ohledu zůstal naprosto normální.
Své zlatovasé bejby, Elisabeth Delanovou, rozenou Smithovou, považoval i nadále za starou čarodějnici.“
„Spatřil jsem ji tak, jak ji pánbu stvořil. A stal se ateistou.“
7/10
Miroslav Pospíšil
Milan Krejčí
Miroslav Pospíšil je živým dôkazom toho, že ísť si za svojim snom a začať sa venovať tomu, čo ma baví, je možné v každom veku. Aj táto kniha vyšla v nakladateľstve T&M, takže sa ihneď ponúka porovnanie s predošlými dielami o českých ilustrátoroch. A tu treba priznať, že v niektorých ohľadoch kniha mierne zaostáva, a nie je to len pre to, že je tu výrazne menej textových informácií. Napriek tomu, milovníci Karla Maya, či všeobecnejšie ilustrácií k dobrodružnej literatúre si určite prídu na svoje a môžem im knihu s kľudným svedomím odporučiť.
Určite to nebol zámer, ale vždy pri otočení stránky môj zrak ako prvé zaujali mračná, treba uznať, že oblačnú oblohu ma pán Pospíšil zmáknutú na jednotku s hviezdičkou. Taktiež napríklad kone alebo portréty náčelníkov. Z knihy je cítiť, aký veľký rešpekt prechovával voči Zdeňkovi Burianovi a myslím, že vetu „V nesmírné úctě k dílu Zdeňka Buriana“ tak skoro zo svojej hlavy nedostanem.
8/10
Jar v Jekaterinburgu
Lukáš Cabala
Opäť sa stretávame s Vincentom, hádam aj s tým istým, ako v predošlej knihe Satori v Trenčíne, aj keď človek si pri tomto autorovi nemôže byť ničím istý. Na časovej osi v živote Vincenta sme sa síce posunuli dopredu, no príbeh paradoxne pôsobí menej futuristicky (až na výskumnú stanicu), prostredie je tentokrát realistickejšie, je tu menej magického realizmu, avšak isté mystérium sprevádza hlavného hrdinu aj na stránkach tejto knihy.
Čitateľom zameraným na dej ponúkne Jekaterinburg viac ako Trenčín. Ak som dal 9/10 pri prvej knihe, tak dávam aj teraz, ale z úplne iných dôvodov. Pitvať sa v tom je na dlhšie, pôjdem na to z opačného konca a napíšem v čom sú si obe knihy podobné - tenká hranica medzi realitou a fantáziou, štýl humoru a (pri)veľa pop kultúrnych odkazov, dokonca vrátane názvov kapitol. Obe knihy Lukáša Cabalu vydalo Artforum a ja musím pochváliť ich celkové vyhotovenie, no najmä to, že v oboch prípadoch bol príbeh sprevádzaný krásnymi ilustráciami. Zostáva nám veriť, že Lukáš má doma plný šuflík rukopisov a že jeho knihy sa budú vydávať minimálne v takom tempe ako doteraz.
Ak by sa kniha, ktorú som nikdy nenapísal, odohrávala v Rusku, dal by som jej názov „Dejiny na objednávku“ a vľavo dole pod čiarou by bol aj podtitul „*nehodiace sa preškrtnite“. To mi k Rusku akosi pasuje. No a táto veta z knihy Jar v Jekaterinburgu je ako vystrihnutá z mojej knihy: „Po smrti doktorky Koľcovovej – ktorá by v Moskve určite vypadla z okna, kým tu sú budovy prinízke a tak došlo k obeseniu – sa dalo čakať, že veci naberú rýchly spád.“
9/10
Satori v Trenčíne
Lukáš Cabala
Tomu hovorím literatúra! Útla kniha plná krásnych myšlienok a nenápadného humoru. Takto nejako som vždy túžil skladať slová do viet a budovať atmosféru. Autor sa zahráva s čitateľom, viackrát vstupuje do deja, skutočnosť a predstavy sa tu zlievajú dokopy. Každou ďalšou stranou chápete menej a menej, potom si chvíľu myslíte, že ste sa znovu našli a o pár minút už opäť zmätene listujete, či ste niečo nepreskočili. Nepamätám si, že by som bol niekedy taký spokojný po tom, ako ma niekto sústavne vodil za nos a niekoľkokrát so mnou vytrel podlahu.
S niektorými menami to mám tak, že sa mi pri nich automaticky vynorí určité priezvisko. Prečítam Vincent a hneď mi tam naskočí Vega s tvárou Johna Travoltu. Táto kniha to však zmenila, v mojej hlave začal dominovať Vincet Karela a stačilo mu na to 94 strán, vrátane ilustrácií. Mimochodom, veľmi podarených ilustrácií. Neviem, či si tak skoro znovu pozriem Pulp Fiction, momentálne mam náladu zostať ešte chvíľu v Trenčíne, previezť sa jeho metrom a vystúpiť niekde uprostred mrakodrapov.
Nepovažujem sa za puritána, ale dávam jeden bod dole za scénu, ktorá sa podľa mňa do knihy vôbec nehodila a nebola pre príbeh žiadnym prínosom. Tí, ktorí čítali, asi vedia na čo narážam.
9/10
B jako běžec
Jindřich Janíček
Táto kniha zaujme hneď na prvý pohľad. Chýbajúci chrbát s priznaným viazaním a lepidlom pravdepodobne odkazujú na to, že knihu tvorí 6 samostatných komiksov, z ktorých niektoré vyšli už skôr v špecializovanom bežeckom časopise. Keďže autor je pre mňa zárukou kvality, platila rovnica: šesť príbehov = šesť príjemne strávených večerov. Dalo sa aj rýchlejšie, ale dávkoval som si to, také dobré to bolo.
Kritéria pre výber opisovaných bežeckých príbehov neboli bližšie vysvetlené, no autor sa zameral najmä na USA. Myslím si, že v dejinách tohto športu sú aj epickejšie momenty, ako napr. maratónsky beh na olympiáde 2004 v Aténach a napadnutie suverénne vedúceho brazílskeho pretekára divákom pár km pred cieľom (nakoniec skončil aspoň tretí) alebo akýkoľvek ultrabeh s Yannisom Kourosom, ktorého organizátori posielali na trať niekoľko hodín po ostatných, nech je trošku dráma.
Veľmi oceňujem rámcovanie príbehov udalosťami, ktoré sa udiali v danom roku, ako aj niektoré vtipné momenty (hodnotenie bežeckých výkonov postáv v Pánovi prsteňov). Presne ako sa píše v anotácii, je to kniha, ktorá spája cit pre zaujímavosť aj pre iróniu. Každý z príbehov je poňatý odlišne nielen z hľadiska techniky kresby, ale aj čo sa týka formy, akou je vyrozprávaný. Najvydarenejší po všetkých stránkach je príbeh č. 5 “Snow Year“, výborné bolo tiež “75° Fahrenheita“ o bostonskom maratóne 1982 a veľmi originálny bol “Na hrane“, čo je vlastne prekreslenie filmu o behaní s autorovým komentárom. Naopak, najmenej zaujala kapitola Kdesi v Tennessee (čo sa týka kresby aj deja).
9/10
(celých 10 nedávam iba kvôli jednému slabšiemu príbehu a politike v poslednom komikse)
Leviatan a iné prózy
Joseph Roth
Na moje prvé zoznámenie s tvorbou Josepha Rotha som zvolil túto knihu poviedok/noviel a dopadlo to tak, ako sa dalo čakať. Ja a poviedky si k sebe hľadáme cestu už nejaký ten čas, zatiaľ je to márne hľadanie. Tento žáner mi jednoducho nesedí, skončí to vždy skôr, ako to stihne začať. Podobne ako všetky moje novoročné predsavzatia. Čo sa týka samotných príbehov, všetky tri boli kvalitatívne vyrovnané. Rothov štýl je zaujímavý a vnútorný svet mužských hrdinov bol veľmi dobre vykreslený. No dejová stránka bola pre mňa miernym sklamaním, a to najmä pre svoju nepravdepodobnosť. Toľko neuveriteľných náhod na tak malom priestore, ktorý poviedka ponúka, pôsobilo dosť rušivo. Možno išlo o autorský zámer a chyba bola na mojej strane, pretože som pri čítaní zabudol vypnúť mozog a užívať si to.
Za nepravdepodobné a neuveriteľné, by sa dalo označiť aj cestovanie v čase, no mne sa to pri čítaní tejto knihy podarilo zažiť. Vďaka záverečnému doslovu prekladateľky som sa znovu ocitol v školskej lavici pri rozbore diela na hodine literatúry. Ako obvykle som bol dosť mimo. Stručný výklad každej novely odhalil, koľko som toho nepochopil. Opäť ma to donútilo zamyslieť sa po rokoch nad tým, čo všetko si literárni teoretici a kritici dokážu v knihe nájsť. Často krát by bol asi aj sám autor prekvapený, čo nám to chcel povedať.
Nemyslím si, že obálky kníh majú na moje nákupné rozhodovanie nejaký vplyv, takéto veci v procese výberu knihy neriešim. V tomto prípade však chcem vyzdvihnúť skvelú prácu ilustrátora a je super, že v knihe sa ako nečakaný bonus nachádza aj pár ďalších ilustrácií. Je to síce subjektívna záležitosť, ale mne sa obálka tohto slovenského vydania veľmi páči. Ostatne tak, ako aj všetky ďalšie od p. Hříbala.
6,5/10
Proti zločinu
Ľudmila Lacková
Je to smutné, ale myslím si, že meno Eva Mišíková väčšine ľudí nič nehovorí. A nebude to tým, že majú krátku pamäť, skôr je za tým ignorantstvo a nevšímavosť voči dianiu okolo seba. Záujem o všeobecný prehľad začína aj končí pri bulvárnych senzáciách. Problém vo všeobecnosti s biografiami a memoármi (najmä v prípade, že sa na nich autorsky podieľa popisovaná osoba) je ten, že len málokedy sa spomenú negatíva a neúspechy dotyčného človeka. Ak sa tam náhodou niečo také nachádza, tak je to uvedené skôr v štýle pracovných pohovorov: Aké sú vaše slabé stránky? Medzi moje slabiny patrí to, že som príliš pracovitý a veľký perfekcionista.
Hodnotiť výsledky práce a osobu pani prokurátorky by som sa neodvážil ani po prečítaní jej 10 biografií napísaných rôznymi autormi. Aj keď sú ľudia, ktorých možno v niektorých veciach sklamala (Dobroš), v celkovom dojme určite prevládajú pozitíva. Zaslúžené patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti z oblasti práva v ére samostatného Slovenska. Osobne si na p. Mišíkovej cením najviac jej odvahu, s ktorou sa postavila PROTI ZLOČINU na prelome milénia. Ja by som sa pri jej práci vyspal jedine vďaka Rohypnolu v kombinácii s Diazepamom.
Moje ohodnotenie hviezdičkami sa teda bude týkať výlučne literárnych kvalít. Kniha je písaná pútavým, nenáročným štýlom, veľmi sa mi páčilo prelínanie častí písaných autorkou s časťami v prvej osobe, ktoré pochádzajú od samotnej Mišíkovej. Jedná sa o prierez hlavných prípadov, ktorými sa ako prokurátorka zaoberala. Navyše je to podané zrozumiteľne a prehľadne, pretože ani obrovské množstvo mien, ktoré sa v texte vyskytuje, nenarúšalo ľahkosť a plynulosť čítania. Knihy o slovenskej mafii najmä v poslednom období pribúdajú ako huby po daždi a práve táto kniha by mohla slúžiť ako taký „Úvod do problematiky“. Pôvodne som chcel dať trojhviezdičkové hodnotenie, avšak nakoniec dávam 4 hviezdy, pretože táto kniha si to jednoducho zaslúži. A najmä si zaslúži, čo najviac čitateľov.
Záverečné hodnotenie: 7/10
Základné prvky
Eliot Weinberger
Začnem tým, čo sa mi na knihe páčilo: grafické spracovanie a obálka. Tak a to by sme mali.
S touto knihou som sa jednoducho úplne minul. Celý čas som čakal, že príde niečo, čo ma vtiahne, zaujme a NIČ. Flow textu ma naopak ubíjal a uspával. Ani neviem, komu sú tieto eseje - tento mix mytológie, etnológie, histórie a (ne)zaujímavostí - vlastne určený? Čo z toho, čo som čítal bola pravda a čo fabulácia?
Bola to veľká skúška vytrvalosti, tréning mojej vôle, lebo už od polovice bolo jasné, že sa to nezlepší, zhoršiť sa to už tiež veľmi nemalo ako. A tak čítanie tejto knihy by mohlo byť hlavným bodom programu na festivale strateného času, ak by sa raz niečo také zorganizovalo.
Keď si pozerám všeobecne pozitívne hodnotenia na internete, uznávam aj možnosť, že chyba je vo mne a že som na Weinbergera nedorástol. Ale už som dosť starý na to, aby ma to trápilo.
2/10
Bitky na púšti
José Emilio Pacheco
Krátka novela o útrapách malého chlapca Carlitosa, ktorý si svojou nevinnosťou čitateľa určite hneď získa na svoju stranu. Kniha nenudila, ale ani príliš nenadchla. Dej, štýl, ani jazyk mi nepripadal ničím výnimočný. Ktovie, možno som bol nesprávne naladený a možno keby to bolo dlhšie, postupne by som sa do toho dostal a kniha by ma pohltila.
Naopak, páčilo sa mi, ako autor opisoval prostredie mestskej štvrte, ako dokázal vykresliť množstvo postáv na minime priestoru a aj to, ako pracoval s priamou rečou - chýbajú tu úvodzovky a uvádzacie vety, kto práve hovorí, napriek tomu to ľahko uhádnete.
Doslovy tvoria štvrtinu knihy a približujú Pachecovu tvorbu a aj kontext mexického prostredia. Doslovy mávam rád, rozširujú obzory a v tomto prípade mi bolo vysvetlené, že som práve čítal klenot mexickej tvorby.
6/10
