rennata komentáře u knih

Z knihy som bola nadšená. Je napísaná kvalitne a čo ma najviac teší - dozvedela som sa veľa o živote na ostrove Lewis. Avšak ten koniec bol tak nejak moc prudký a zbrklý. Povinná dávka záverečnej odvahy a až príliš šokujúce zistenie, ktoré sa nám prednesie v pár vetách.....zistenie o niečom, čo autor až príliš zahmlieval...

11 05.06.2019

Jedna z tých strašne slávnych kníh, ktorých posolstvo sa vám snažia vraziť v škole do hlavy....ale ono by sa to tak robiť nemalo a decko zložitú knihu plnú životných tráum, depresií a skúseností aj tak nemôže pochopiť (a už vôbec nie z nejakého naspamäť naučeného obsahu, ktorý aj tak zabudne). No skrátka, o knihe som vedela povedať dve vety, roky po škole som narazila na zaujímavý film Gemma Bovery a napokon som začala čítať knižku a bola som nadšená. Ema je naivná, romantická duša, ktorá nič nemyslí zle, ale zamotáva sa do svojich predstáv, stáva sa bezohľadnou aj voči sebe, nič ju neurobí skutočne šťastnou a samozrejme vieme i nevieme, kde je problém - má povahu istého typu a nemá vhodne naplnený čas; nemá sa s kým o svojich veciach dôverne porozprávať a ani nevie ako na to; dobrácky, zaľúbený manžel do nej nevidí a má smolu na ľudí, ktorí ju využívajú. Nie je to len o žene v jej dobe, ale aj mnohých dnešných.

9 25.09.2021

Grc. Ako decko som čítala veľa nekvalitných fanfiction, ale toto, hoci to z časti písala aj Rowlingová im nesiaha ani po päty. Nemôžem uveriť, že sa ulakomila na niečo také.....

Veľmi mnohorozmerná kniha písaná nejednotným spôsobom. Je tam toľko rôznych vnemov a myšlienok, sleduje tak dlhý časový úsek, že autorka zrejme ani nemohla napísať knihu, o ktorej by sa dalo povedať, že je celá extrémne úžasná, no niektoré jej časti také sú. Ťažko ohodnotiť hviezdičkami, no rozhodne je to z mnnohých hľadísk uchvacujúca kniha, ktorej osobitú krásu dodáva i to, že ju napísala prírodovedkyňa.

Čakala som niečo iné. Dozviete sa ako pripraviť ježka či vranu, ale o tom aké rastliny zbierať len veľmi málo. Rovnako tu chýba aj množstvo ďalších podstatných informácií a niektoré údaje sú len vytiahnuté zo starých kníh, bez revízie toho či je to naozaj tak. Beletria, ktorá sprevádzala jednotlivé kapitoly bola naivnučká, aj keď čudák z mesta odpadávajúci na zabíjačke asi ulahodil náture typických nielen dedinských Čechov (i Slovákov) s nábehom na rakovinu hrubého čreva a cirhózu pečene :-D

Priznajte sa, že väčšina z vás čítala skrátenú verziu a preto je tu tak vysoké hodnotenie ;-) ja som čítala tú pôvodnú - vyše 600 stránkovú, najprv vydávanú v časopise na pokračovanie, teda niečo na spôsob nekonečných telenoviel. Príbeh bol v jadre zaujímavý, ale príliš rozvláčne a zdĺhavo podaný.

3 01.01.2021

Zaujímavý počin. Priam akoby i autorka sama uzavrela zmluvu s dákou bytosťou.... Veľmi to však špatí, že do časti knihy súvisiacej s NY v súčasnosti napchala príliš svojho echm sexuálneho vnímania sveta. 2 z 3 hlavných postáv sú bisexuáli a najlepší kamaráti jedného z nich lezba a gej. Chcelo by to trošku sa krotiť.

Priznám sa, že mi chvíľu trvalo kým som si knihu obľúbila. Keď sa povie, že autor má svoj štýl, väčšinou sa nemyslí niečo takéto výrazne iné. Zmätené, prepletené, poetické, nejednoznačné, drastické, skvelo vykresľujúce, zahmlievajúce, hudobné a možno až príliš sexuálne explicitné v jednej knihe :-D nič iné som od Jóna nečítala, dlho ma z nejakého dôvodu odpudzovalo už len nakuknutie do "Letné svetlo a potom príde noc", film ma veľmi nenadchol a napokon mi táto knižka z knižnice ležala na stole dlhé týždne, občas som do toho pozrela..... a potom som ju dočítala za dva dni a ešte stále to vo mne doznieva...

*
Dobrú prácu odviedla určite aj prekladateľka, ktorá na Islande istú dobu žila a špecializuje sa na preklady Jónových kníh.
*
Je tam toho veľa, čo ma rozladilo. Sex (dosť hnusné opisy na knihu, ktorá je hlavne poriadne filozofická a poetická), rap (nebojte sa, ten sa tam spomína len chvíľu), neustále spomínanie nejakých skladieb, z ktorých väčšinu nepoznám; sem-tam náväznosť textu a blbý pomer medzi Islanďanmi a imigrantmi na konci (aspoň z toho Ómara, ktorý možno ani nie je, mohol autor spraviť  Islanďana), ale celkový dojem z knihy by sa dal jedným slovom asi nazvať "úžas".
*
"Vysočina, krásne slovo. Vysočinami sa nazývajú miesta, kde sa zem dvíha akoby túžbou po nebesiach. Krásne slovo, zavše však znamená to isté čo samota, zlé počasie, ťažkosti a hmla, v ktorej zablúdiš, zároveň však znamená aj slobodu, pokoj a sny, a na tých najlepších vysočinách možno nájsť jazerá plné pstruhov a potôčky, čo si potichu razia cestu tufurmi a trávou. Máločo na tomto svete sa vyrovná pocitu, keď si človek ľahne medzi tufury na islandskej vysočine, leží tam a splynie s nebom a vôňou vresovca, trávy, vtedy naozaj žil, zakúsil život, teda ak zem nie je premočená, ak neprší ani nefúka prisilný vietor a jazdec nemusí ďakovať za prozreteľnosť, že ho nesfúkne z konského chrbta ako smietku. A keď na trba nesneží alebo nepadá dážď so snehom, čo sa môže stať aj uprostred leta - ale ten, kto sa načahuje k nebesiam, krajina či človek, musí prirodzene zniesť viac než iní."

"Ale mám dojem, že on je básnik, a básnici musia vedieť všetko. Musia všetko poznať. Život k nim má prúdiť, napĺňať ich svojimi príbehmi a silou, a my ostatní sme povinní básnikov informovať o najvýnimočnejších veciach v našom živote či v životoch iných. Každý si, samozrejme, vyberie podľa seba, ale keď už raz začneš, nesmieš nič vynechať. Gunna hovorieva, že zoči-voči básnikovi sme všetci nahí. Ani oni však nesmú nič vynechať, keď začnú písať, nesmú prehliadnuť žiadne tiene, nesmú sa vyhnúť žiadnej bolesti ani ťažkostiam. Všetko musí vyjsť najavo."

2 13.06.2024

Nepamätám si, kedy som naposledy v knihe zanechala toľko značiek od ceruzky ako teraz....

2 27.09.2023

Veľká škoda, že to spisovateľka nepojala trochu inak. Dej, charakter postáv i prírodné prostredie boli skvelé, ale niekedy boli opisy príliš obsiahle a inokedy príliš stručné - miestami to chcelo viac vykreslenia, atmosféry, deju, romantiky i toho veľmi rýchlo naznačeného erotična.... ale koniec sa mi páčil. Hoci dotyčného i toho druhého som odhadla hneď.

2 23.12.2022

Pár dobrých rád pre zdravý život a k tomu pár trefných poznámok ku dobe a ľuďom. Ja som sa bavila ohromne (ako už aj pri jednej z jeho predchádzajúcich kníh).Bodaj by bolo viac takýchto chlapíkov so zdravým sedliackym rozumom, ktorí neváhajú hovoriť nahlas alebo napríklad napísať knihu. V niektorých veciach mu chýbajú znalosti, ale aspoň na rozdiel od väčšiny vie život poriadne žiť a používať mozog. Niektorí by sa mohli inšpirovať ;-)

Táto kniha od autora pôsobiaceho na Teologickej fakulte, rozoberajúca okrem iného súvis medzi Tolkienovým katolíckym vierovyznaním a jeho tvorbou, je pre mňa ako úplne nekatolíckeho čitateľa zaujímavým obohatením. S mnohými názormi (či už Hošekovými alebo Tolkienovými) sa síce nestotožňujem, ale na druhú stranu som si uvedomila mnohé, čo ma pred tým ani nenapadlo.....

zopár pekných citátov:

„I proto se Tolkien ve svém díle pokouší zobrazit přírodu jako tajuplnou, nebezpečnou a svébytnou říši, nezávislou na lidských potřebách. Jako fascinujúcí Podívanou, ze které se tají dech. A která ve velmi podstatném zmyslu není naše. Snaží se zbavit přírodu zlého kouzla pragmatického pohledu, aby mohla nově zazářit její jinakost, její nesamozřejmá „takovost“. Nejlépe dokáže ocenit nádheru přírody Tom Bombadil – právě proto, že nic nechce – ani Prsten moci. Nechce nic mít, a to je základ jeho moudrosti. Nic nevlastní, a proto je „Pánem lesů, vod a kopců.“.

„Proto Tolkien líči elfy jako bytosti úžasu. Elfové nejsou na rozdíl od lidí tolik poznamenáni zlem, aby stratili schopnost vnímat svět kolem sebe s úžasem.“

„To by znamenalo, pokud se to odvážíme doříci, že jednou, za branou smrti, provede Tolkien své vděčné čtenáře pěšinami Kraje, chodbami Morie a lesnými stezkami Lórienu.“

2 24.01.2021

Koncept je skvelý, novosť a nápaditosť sa tu uprieť nedajú, ale čo sa týka samotnej štylistiky, autor pokulháva. A záver bol príliš odfláknutý. No napriek istým výčitkám to určite patrí medzi najlepšie knihy, ktoré som počas tohto roka i celkovo prečítala.

2 26.10.2020

Knihu som mala dávno predtým, než som ju naozaj začala čítať. Asi musel nadísť ten správny čas, musela som prečítať veľa iných, aby som ju skutočne ocenila (hoci taký skvost by sa mi samozrejme páčil už predtým). Je plná krás prírody, mladosti a lásky, nádherných opisov a nevyslovených i vyslovených myšlienok. Je smutné, že Silja umrie, čo je známe už od samého začiatku, ale precítila toho toľko, čo mnohí neprecítia za oveľa dlhší život, zvlášť šúdrovia v akejkoľvek dobe a dnešní neprebudenci.....

Nápad bol originálny a spočiatku sa mi to páčilo, ale samotné charaktery postáv a ich chovanie skĺzli do toho, čo som si všimla aj v iných amerických knihách – vulgárnosti a úchylnosti kombinovanej s politickou korektnosťou, etnickou vyváženosťou (áno i v malom zapadlom horskom mestečku), je tam povinná homosexuálna postava (a je tam o nej tak málo, že to naozaj vyzerá ako niečo čo tam bolo pridané, len aby sa nepovedalo, že to tam vôbec nie je), rodičia neschopní postarať sa o výchovu vlastných detí......Holandský autor musel knihu pre americký trh upraviť, ale ktovie či tie „populárne záležitosti“ neboli už v pôvodnej verzii.....
Každopádne napriek všetkému to s prvom časťou knihy vyzeralo ešte dobre, ale v druhej sa autor pobral zlým smerom. Na konci zrýchlil, zdrsnil, uťal....až to pôsobí príliš pateticky a trápne. Zveličuje, pchá ľudí do jedného vreca, čo smrdí dokonca aj mne – veľkému kritikovi ľudstva a správania sa más....

2 29.05.2019

Pre mňa osobne to veľmi objavné nie je, ale pre väčšinovú spoločnosť to môže byť ťažký šok. Mnohé z tohto som chápala už ako dieťa a ďalšie som si uvedomila neskôr tým, že mám otvorené obzory, ale väčšina ľudí podlieha módnym hitom, všeobecnému nastaveniu spoločnosti atď, miesto toho, aby sa vo výchove detí i vo svojom vlastnom živote riadili vlastnými pocitmi. Pre nich (pokiaľ nie sú vyslovene hlúpi a konzumní) môže byť táto kniha (ako i ďalšie) obohatením a inšpiráciou.

Keby sa Brigitte Bardot neangažovala v ochrane zvierat, neobhajovala staré tradičné Francúzsko a nemala protiimigračné postoje, tak by ma asi nenapadlo čítať jej autobiografiu či si pozrieť jej filmy. No a bola som prekvapená. V knihe je veľa zaujímavých opisov Francúzska i ďalších krajín v 50.-70.tych rokoch (vrátane miest ešte nedotknutých turizmom), prostredia slávnych ľudí a filmového priemyslu... Obzvlášť ma uchvátili pasáže o miestach, ktoré už nie sú (lebo ich tupý dav zničil) a začiatok Brigittinej kariéry. Jej stiesnenosť a plachosť, prirodzenosť a stratenosť som chápala, no neustále opisy toho ako nevie byť sama a striedanie chlapov či reči o záchrane zvierat, šli občas na nervy (a sem tam si odporovala tým, že nechce zabíjanie zvierat, ale následne opisovala aké mäso sa jedlo), no celkovo je to veľmi zaujímavá kniha (a aj to mäso nakoniec prestala jesť :-D).

1 12.07.2023

Pre ekologicky zmýšľajúceho vegána tu nie je okrem pár faktov s číslami a zaujímavostí nič nové a podnetné. Avšak pre niekoho môže byť zaujímavé prečítať si práve myšlienky osoby z "druhej strany". Vegán by to mohol dať ako darček svojim známym či rodine, ktorých by na vegánstvo asi nikdy nepresvedčil, avšak po prečítaní takejto knihy od "jednej z nich" by mohli aspoň obmedziť svoju spotrebu živočíšnych výrobkov, zastaviť bezbrehé nakupovanie a snáď aspoň nejesť utýrané zvieratá z veľkochovov. Neviem ako teraz po rokoch žije autorka knihy (či lepšie alebo horšie než si predsavzala) a viem, že duchovne nízki jedinci by si síce knihu prečítali, ale nezmenili sa alebo žili trošku inak len na krátku dobu, ale na mnohých by to mohlo mať dostačujúci efekt.

Keď píše knihu vzdelaný, duchovne rozhľadený konvertovaný katolík, môže to byť veľmi zaujímavé. Neviem ako veľmi si to uvedomoval, ale v katolíctve vnímal dosť starých východných duchovných prúdov, ktoré prenikli do kompilácie nazvanej kresťanstvo, naproti tomu kdejaké nedobré, odduchovnelé nánosy možno podvedome od náboženstva odpájal (predtým som od neho čítala len Narniu, takže nie som zbehlá v jeho knihách o duchovne). Kniha je čitateľná pre rôznych ľudí, pričom si z nej môžu vziať rozličné zaujímavé myšlienky a tých je tam veľa. Isté výhrady samozrejme mám, ale kniha o pokušiteľoch a pokúšaných, neznalých a duchovne veľkých, ktorá má byť trefná, úsmevná i poučná sa tvorí ťažko.

1 20.01.2023

Kým si človek zvykne (čo môže trvať i 200-300 strán) môže mu to pripadať rozvláčne, zbytočne ukecané a dlhé, ale ako si zvyká a preniká do hĺbky postáv, kniha sa zdá byť čoraz lepšou. Sem tam sa mihnú i naozaj veľmi hlboké myšlienky, ktoré sú trefné v každej dobe. Autorkin jazyk už poznám dosť dôverne a viem čítať pozorne, takže mi bolo hneď jasné kto s kým skončí, avšak chápem mýlky jednotlivých hrdinov.

1 25.08.2021