tornadolue komentáře u knih
Knihu som mala požičanú z knižnice a niekto na jej poslednú stránku dopísal: brutálne. Doplním - brutálne dobre napísané, brutálne vypointované a brutálne bezútešné.
Zombie tému som nikdy nevyhľadávala. Knihu som predtým na túto tému nečítala žiadnu, ani som nehrala žiadnu hru a ak som aj videla nejaký film, vôbec netuším, ako sa volal. K Svetovej vojne Z som sa dostala náhodou a nemohla som sa od nej odrtnhúť. A nejde len o formu, akou je napísaná, ale hlavne o silné príbehy, ktoré v nej sú.
V knihe nájdete popísaný priebeh domestikácie celého spektra zvierat, ktoré žijú spoločne s človekom. Ak hľadáte veľmi podrobné informácie, kniha vám pravdepodobne stačiť nebude, ale aby si človek utvoril v tejto problematike prehľad, postačí. Dočítala som sa aj mnoho vecí, ktoré som o domestikácii zvierat netušila, pekne sú vysvetlené aj dôsledky domestikácie, a to nielen pre zvieratá, ale aj pre ľudí. Autor zároveň odsudzuje zlé zaobchádzanie so zvieratami vo veľkochovoch a chcel by ísť cestou zlepšovania životných podmienok týchto zvierat. Zastáva však názor, že človek by bez domestikovaných zvierat nebol schopný dosiahnuť výdobytky civilzácie a jeho život bude naďalej spojený s využívaním domestikovaných, ale aj iných zvierat a s rozlišovaním ich postavenia v spoločnosti. Vďaka tomu si viem živo predstaviť, akú búrlivú debatu by autor viedol so zarytým odporocom speciecizmu. Mne osobne boli tiež niektoré formulácie proti srsti.
Podľa textu na zadnej strane som očakávala od knihy viac. Ale úplne sklamaná som nebola, lebo som sa pri čítaní dobre bavila. Ak aj išlo o vážnu tému a hľadanie zmyslu života, vôbec sa pri čítaní nedala vnímať vážne. Páčili sa mi rôzne formy rozprávania, hlavne rozdiely medzi rozprávaním Pána Prasiatka a mačky. Kniha mi spríjemnila pobyt na pláži, takže pre mňa skvelé dovolenkové čítanie :)
Autor písal o niečom, čo dobre pozná, hlavne keď písal o vyčerpaní a únave, ktorú práca v marketingu prináša, mala som aj ja pocit fyzického vyčerpania. To sa mu podarilo dokonale. Ale aj tak mi na tej knihe niečo vadilo. A veľmi. Neviem, či hlavná postava, ktorá akoby nemala hĺbku alebo čo, alebo príbeh, ktorý ma mal chytiť za srdce, ale vôbec sa mu to nepodarilo, alebo obrazné pomenovania (mimochodom veľmi zaujímavé), ktorými bola kniha prešpikovaná, ale akoby tam boli len preto, aby tam boli... Štylisticky je to dobré, ale niečo tej knihe jednoducho chýba.
Knihu som nedočítala... dokonca som ešte predtým, ako som ju odložila preskakovala strany, ale nepomohlo to, každá strana bola rovnako nečitateľná. Chvíľu som si myslela, že chyba je vo mne a som už na podobný štýl príliš stará a že ako teenagerke by sa mi to páčilo. Ale ako teenagerka som čítala Mitanu, Ballu, Bukowskeho a rada si ich prečítam aj dnes.