Vierka_kikanika komentáře u knih
Môj nový objav. Nikdy som o tomto autorovi nepočula, po knihe som siahla v knižnici skôr zo zvedavosti, bez veľkých očakávaní. Musím povedať, že som milo prekvapená. Štýl písania podobný D. Dánovi, príbeh má svieži spád, bez nudných nič nehovoriacich pasáží. Dokonca sa mi zdá, že píše menej rozvláčne ako spomínaný Dán, u ktorého ma niektoré kapitoly a dlhé opisy nudia. Nevedela som sa od knihy odtrhnúť. Tlieskam!
Dobre napísané, súčasné, primerane drzé. Kniha ma bavila. Veľmi.
Najlepšia a najzrozumiteľnejšie napísaná kniha o psychológii, akú som kedy čítala.
Do knihy som sa nevedela začítať, približne do jej polovice som mala pocit, že sa nič nedeje, že to, čo autorka opisuje, je už obohrané. Že toto máme dávno napozerané v amerických filmoch a nič ma už neprekvapí. Ale opis útoku, naturalisticky opísané streľbou zohavené telá tínedžerov či vyšetrovanie, kedy som skutočne pochybovala o nevine hlavnej hrdinky, autorka zvládla výborne. Po dočítaní vo mne zostal nepokoj, nepríjemný pocit ohrozenia a veľmi rozporuplné pocity. V knihe by som uvítala ešte hlbší ponor do psychológie postáv, zdalo sa mi, že autorka kĺže iba po povrchu.
Kniha ma vôbec nezaujala. Pokus o filozofický román? Peripetie s láskou sa prelínajú s intelektuálnymi debatami či prednáškou o tzv. vnútornej emigrácii. Postavy málo vyprofilované, niektoré scény ťažko uveriteľné, celým dielom sa ťahá akási ťažkopádnosť, miestami až roztrieštenosť. Spomínanú prednášku považujem za najlepšiu časť knihy.
Nádherná kniha. Zrazu vnímam básnikov katolíckej moderny, špeciálne R. Dilonga úplne inak. Za každou básňou vidím živého človeka. Počas VŠ sme memorovali roky narodenia, roky vydania zbierok, ... oveľa viac by nám dala diskusia o pozadí tvorby, o východiskách pre básne plné lásky, vášne či bolesti, ale aj pre tie bojovné, útočné, odhodlané. Otázne je, do akej miery sa vtedy verejne vedelo to, s čím prišla D. Fulmerová v Konválii. Tým, že kniha obsahuje autentické listy, fotografie, dokumenty či úradne záznamy, o to viac je silnejšia. Prečítala som ju za jeden deň a po celý čas ma pri nej mrazilo. Odporúčam.
Dobre napísané, ľahké letné čítanie. Bavilo ma nazerať na totožné udalosti z rôznej perspektívy a skladať si udalosti do jedného celku ako puzzle. Začala som čítať ako prvý príbeh Veroniky a ten Jáchymov ho len doplnil. Myslím, že keby som naopak ako prvú časť prečítala Jáchyma, kniha by ma až tak nenadchla.
Ale ako celok hodnotím knihu pozitívne! Výborná myšlienka spracovať osudy dvoch súrodencov týmto spôsobom, dobre napísané, aj vypointované, aj keď tých šťastných náhod tam bolo občas priveľa, krásna obálka. Palec hore!
Výborná kniha, veľmi ma bavila. Autor pútavo rozvíja príbeh, skvele vykresľuje postavy, pozitívne hodnotím aj mnohé zaujímavé exkurzy do oblasti osobnostnej psychológie. Čitateľa udržiava v napätí a aj keď už v poslednej tretine knihy poznáme vraha, jeho motív je stále nejasný. Kniha dokáže prekvapiť ešte aj na predposlednej strane. Bravo!
Príjemné, nenáročné čítanie na leto:) Na to, že je to autorkina prvotina, celkom dobrá kniha. Škoda len, že nepopracovala viac na niektorých charakteroch a závere. Záver mi príde ako najslabšia časť knihy, autorka skĺzla k lacnému, ničím neprekvapivému klišé románov z červenej knižnice.
Premýšľam, či môže román vyjsť z módy... Kniha vyšla v 70.tych rokoch a je primárne určená pre mladé čitateľky. Dnešnú generáciu mladých dievčat by sotva zaujala. Jazyk je zastaralý, preklad kostrbatý, večná téma lásky podaná nudne.
Musím napísať, že autor urobil na mňa naozaj dojem. V celom cykle jeho krátkych próz nie je ani jedna, ktorá by sa mi nepáčila alebo by ma nudila. Práve naopak, od knihy som sa neodtrhla celé popoludnie, kým som ju nedočítala do konca. Briusov dokázal majstrovsky presne a uveriteľne(!) vykresliť rôzne charaktery postáv, ktoré sa zmietajú vo víre svojich vášní akéhokoľvek druhu, často balansujú nad priepasťou, na hrane, strácajú zdravý rozum... V zbierke próz dominujú metamorfózy lásky, vášne a smrti v pozitívnom aj negatívnom zmysle slova.
Nuda, rozťahanosť, predvídateľný záver, v mnohých momentoch ťažko uveriteľný dej, nadbytočnosť postáv, ... (Mary, jej tehotenstvo a vzťah s Marlowom) Dočítať knihu do konca ma stálo veľa síl a robila som to s vidinou prekvapivého záveru / zvratu, ktorý sa napokon nekonal.
Tri hviezdičky nahrala románu úvodná a záverečná pasáž o tom, ako sa Beatrice dostala na Pissarov obraz. To je (ak nerátame niektoré vydarené opisy krajiny či malieb alebo procesu vzniku obrazu ako umeleckého diela) jediný svetlý moment knihy.
Výborná kniha. Znepokojivá, temná až desivá. O to desivejšia, že autor sa inšpiroval skutočnými udalosťami. Život hlavnej hrdinky Roseanne ako skladačka, ktorú čitateľ skladá po častiach z jej denníkových zápisov, zo zápisov lekára dr. Greena či oficiálnej správy otca Gaunta, pričom ani jeden zo zápisov nie je stopercentne autentický, ba často si odporujú alebo sa úplne vylučujú. Ide o akúsi paralelu s dejinami Írska, resp. s dejinami všeobecne, ktoré nikdy nemožno zaznamenať úplne pravdivo (čo autora, ako sám priznáva, nesmierne fascinuje).
Oceňujem spôsob, akým Barry príbeh Roseanne a paralelne príbeh jej lekára rozvíja, udržiava čitateľa v napätí, občas ho akoby úmyselne zavádza či mätie, aby napokon obidva príbehy spojil do jedného. Tu dokážem však pochopiť aj pripomienky kritikov, ktorí autori vytýkali príliš prvoplánový koniec, ktorý je sladký a akoby sa do ani príbehu tohto typu nehodil. Na druhej strane tento záver však možno v duchu barryovskej filozofie chápať ako nádej, svetlo na konci tunela, svetlé vyhliadky do budúcnosti...
Napriek pozitívnym recenziám som sa do knihy nedokázala začítať. Mnohé pasáže opisujúce Arthurov život mi pripadali zdĺhavé, nudné, až nadbytočné. Možno preto, že nie som fanúšikom Sherlocka Holmesa. Naopak, dejová línia týkajúca sa Georga ma bavila oveľa viac, hoci bolo pomerne ľahko čitateľné, kam sa bude uberať.
Veľká klasika. Večná téma. Typické protiklady ako čistota, morálka jednoduchého človeka a pretvárka, faloš vyšších vrstiev, mesto a vidiek, príroda. Túžba srdca v rozpore s očakávaniami spoločnosti. Autor majstrovsky opisuje prírodné javy, brilantne dokáže vykresliť prchavú atmosféru, nálady postáv aj ich prudké citové vzplanutia. Krásne čítanie.
Autor patrí medzi mojich obľúbených, ale v tomto prípade som bola zmätená. Kniha mi príde rozťahaná, opisy príliš dlhé a nudné, postavy nesympatické a nezaujímavé, téma rovnako. Nevedela som sa začítať, dej ma nepohltil ako inokedy, skôr som čítala len zo zotrvačnosti, ale s malou štipkou nádeje, že sa niečo stane a môj názor sa zmení. Od polovice sa kniha začala zlepšovať a záver je už typický "mcewanovský"'. Škoda toho zdĺhavého úvodu, pre ktorý sa mnohí čitatelia nedostanú až k vydarenému koncu.
Klasika najklasikovatejšia. Brilantne napísané dielo, príbeh plynie, záver prekvapí.
Kniha sa výborne čítala, napätie gradovalo s každou ďalšou prečítanou stranou. Príbeh síce trochu pritiahnutý za vlasy, postavy buď čierne alebo biele, nič medzitým, ale vo všeobecnosti dobrá kniha.