Vknihách komentáře u knih
bezradnosť, nádej, láska
to pociťuje hlavná hrdinka Ally. Má toho dosť. Skĺbiť štyri práce dá zabrať a k tomu ešte svojpomocne opravovať dom. Kedysi mala dobrý život, prácu, ktorá ju bavila, ale o to všetko prišla a bola odhodlaná napraviť, čo sa pokazilo. Prečo a pre koho to urobila, sa pomaličky v príbehu dozvieme.
Všetko sa ale začne originálnym stretnutím Ally s hlavným hrdinom Dominicom. To teda bola podívaná. Nahlas som sa smiala, a to sa mi až tak často pri knihách nestáva. Dominic bol typický dudroš- navonok. V skutočnosti bol starostlivý, láskavý a robil dobré skutky kde sa dalo, hlavne nenápadne.
Musím povedať, že autorkin štýl mi lahodí. Mala som možnosť prečítať si jej knihu Veci, ktoré v nás ostanú navždy a čítanie som si užila rovnako aj tentoraz. LUCY SCORE dáva prednosť starším postavám (v tomto prípade 39 a 44), no poväčšine sa mi zdalo, že čítam o dekádu mladších ľuďoch. Neviem prečo. Netvrdím, že starší nemajú nárok na šťastie, lásku, či problémy tohto typu, ale celkovo správanie postáv mi korešpondovalo skôr s mladšími ročníkmi.
Okrem veku mi nič do oka neudrelo. Príbeh som si maximálne užila a prežívala s postavami všetky radosti aj trápenia- a že ich teda bolo požehnane. Humor pretkaný vážnymi témami a vášnivými scénkami, priateľstvami a rodinou, to celé vsadené do prostredia luxusu a módnych značiek. Úprimne, toho prostredia som sa obávala, ale autorka z príbehu nespravila polovičný teleshopping, takže mi spadol kameň zo srdca.
Príbehov na tému od nenávisti k láske je neúrekom, no myslím, že ak ste ich milovníkom, NA VLÁSKU vám nesmie ujsť.
…krásne, poetické, nostalgické…
Tri slová, ktoré síce dostatočne nevystihujú obsah, ale sú prvé, ktoré mi napadli. KORNÉLIE je prvá dočítaná kniha tohto roku, aj keď som ju začala čítať v novembri. Nedá sa ju zlupnúť na posedenie,napriek útlejšiemu rozsahu. Túto knihu odporúčam dávkovať po dúškoch, pretože si to zaslúži. Venujte jej svoj čas. Veľa času…
Autorka BEATA BALOGOVÁ svojím knižným debutom prerozprávala príbeh jednej rodiny. Rodiny, v ktorej sa meno Kornélia dedí z generácie na generáciu. Je neobyčajné,no nositeľky tohto mena majú v jednej rodine z Jablonej Panice na juhu Slovenska predurčený ťažký život. Musia to byť silné ženy, aby zvládli všetko, čo pre ne osud nachystal.
Balogová si vybrala Almu ako rozprávačku príbehu. Príbehu, rozprávajúcom o živote jej mamy, starej a prastarej mamy, ostatných ženách v rodine, kde chýbajú muži. O živote na dedine a jej zaujímavých postavičkách, o láske, strate, detstve, kliatbach, či vyveštených osudoch. To všetko bez drámy, bez akcie, no písané srdcom, s nehou aj bolesťou. KORNÉLIE je kniha plná metafor a prirovnaní, autorka sa hrá so slovíčkami, prevaľujete ich na jazyku,pri jej opisoch cítite letné sparno a počujete pučať jablone. Nežartujem, neraz som mala pri čítaní zimomriavky. Dokonca som celé pasáže,či stránky čítala opakovane. Často som zatvárala knihu a spomínala na vlastné detstvo a to, ako mi chýba tá moja “mamaka”. Opäť mám slzy v očiach a za to ďakujem autorke. Takto, pre mňa, emotívne čítanie, ktoré ma unieslo v myšlienkach do krásnych chvíľ bezstarostného detstva, som hádam ešte nezažila.
Knihou som vyšla zo svojej komfortnej čitateľskej zóny a určite tak urobte aj vy. Záver bol o zážitkoch Almy. Tieto stránky sa mi až tak do srdca nevryli, ale knihe to na kvalite rozhodne neuberá.
“Možno aj preto čítame príbehy, aby sme zaznamenali všetky spôsoby, ako sa lámu srdcia.”
Viac názorov na knihy nájdete na účte instagramu @v.knihach
Záverečná kniha 5 dielnej série je podľa mnohých čitateliek najlepšia. Podľa mňa nie, ale rozhodne je lepšia ako príbeh Everly a Nolana v knihe Dúfať znova.
V Snívať sú hlavnými postavami basketbalista Blake, ktorý sa mihol už v predchádzajúcich častiach, najmä v predošlej knihe. Tam som sa dozvedela, že má zlomené srdce. Kniha je rozprávaná len z pohľadu Jude. Presne tej Jude, ktorá Blakeovi zlomila srdce. Jej začínajúca herecká kariéra v LA bola pošramotená, zľakla sa a utiekla do malého mestečka k bratovi Ezrovi- Blakeov najlepší priateľ a spoluhráč.
Tak, ako predošlé knihy, aj táto je typická Moniným perfektným štýlom písania. Jej príbehy sa čítajú samé, stránky odsýpajú, aj keď sa nič zásadné či dramatické nedeje, stále som mala nutkanie otočiť ďalšiu stranu, a to aj v prípade, že som tušila čo bude nasledovať. Nie každá situácia bola predvídateľná, ale bolo ich viac ako by som si ja,nabudená čitateľka mohla priať. Občas bol príbeh naťahovaný, občas sa postavy správali detinsky, robili si prieky, občas sa ale kupodivu zachovali rozumne, dospelo, dokázali si povedať to svoje, čo ich zožieralo, ťažilo. Keďže sa Blake a Jude poznali, autorka z retrospektívy opísala ako sa spoznali, ako spolu vyrastali, ako si uvedomili, že to, čo medzi sebou majú už nie je kamarátstvo, ale láska. Tiež dôvody, prečo sa rozišli a aj keď som naozaj, naozaj, naozaj dlho čakala odpoveď na otázku ČO SA STALO V LA?,obdobu toho som tipovala už na začiatku, takže žiadne wau! Ale! Kniha sa mi čítala ľahko, prahla som po každej novej strane a Jude som priala pevné nervy(niežeby bola bez chyby\viny) a šťastný koniec v každom ohľade. Ten šťastný koniec v knihe bol. Síce trošku divný, ale… no dobre, odpustené. Jediné, čo by som si priala navyše, je samostatný príbeh Ezru. Možno si na to autorka netrúfla, no brala by som aj krátku novelku.
Toto bola jedna zo zvláštnych kníh, ktoré som čítala…. V dobrom, ba priam najlepšom zmysle slova. Príbeh, v ktorom sa mágia všívala do ručne šitých svadobných šiat vyvolených neviest, pre šťastné a naplnené manželstvo. Príbeh, v ktorom úraduje vojna. Príbeh, v ktorom sa prelieva smútok zo strany na stranu ako láva. Príbeh, pri ktorom budete dúfať v šťastný koniec.
Davis je u nás už známa autorka vďaka knihe Posledná žena z rodu Moonovcov, Strážkyňou som si jej tvorbu preklepla ja a nemám námietky… Vrelo odporúčam ďalej.
Štýl autorky je príjemný, zvolila prítomnosť, rok 1985 v Bostone a minulosť v časoch 2.sv. vojny v Paríži. Hlavnými hrdinkami dvoch dejových línií sú Soline, ktorej mama bola krajčírka alebo čarodejnica s ihlou,ako ju prezývali spokojné nevesty. Mágiu dedili všetky ženy v rode spolu s prekliatím zlomeného srdca. Z Paríža nás autorka prenesie na striedačku do Bostonu, kde žije zlomená Aurora/Rory. Jej milovaný snúbenec je nezvestný po tom, ako šiel na misiu do vojnovej oblasti ako lekár. Ako sa presnú životy týchto dvoch žien? To si musíte prečítať, ale varujem vás, bez vreckoviek čítajte len na vlastnú zodpovednosť.
Príbeh nie je nepredvídateľný, ale myslím si, že to ani nebolo zámerom Barbary. Sama nám dáva vodítka, aby sme predvídali, čo sa udeje. V tejto knihe však nejde o cieľ, ale samotnú cestu, akou sa k cieľu dopracujú hrdinky príbehu. Tá cesta je riadne kľukatá, život sa najmä so Soline nemaznal. Spôsobil jej hlboké jazvy nielen na duši, ale aj na tele, a tým ju pripravil o to, čo milovala, čo jej ako jediná útecha v živote zostala-práca. Mala som pocit, že Soline v súčasnosti nežije, iba hybernuje a čaká na smrť. V živote sa zasekla aj Aurora do momentu, kedy si zaumienila, že sen svojho snúbenca pre ňu, v podobe vlastnej galérie, uskutoční. A tak sa pustila do práce, aby sa neutápala v žiali.
Kniha má krásnu obálku, veľa nádherných myšlienok, mágiu decentne vtkanú medzi riadky a srdcobôľny príbeh o sile puta a lásky. Proste skvelé!
Môj “Hoover debut” dopadol….ako to povedať…nevedela som, čo od knihy očakávať, ale dostala som všetko. Dokonca oveľa viac ako som si predstavovala!
Colleen má ľahký, zároveň pútavý štýl písania. Zoznámenie sa s hlavnou hrdinkou na streche budovy bolo tak interesantné, až som pociťovala mravčenie v prstoch. Nezvyčajný vpád Rylea na strechu, aj do života Lily spôsobil, že som potrebovala v čítaní pokračovať, aj keď som knihu rozčítala v noci o druhej. Hoover ich vzťah opísala veľmi realisticky. Lily mala svoje zásady, Ryle sa svojho presvedčenia držal za každú cenu tiež. Lenže…presne ako to chodí v bežnom živote, náhoda (či osud?)ich cesty opäť zviedol dokopy. Spočiatku som nechápala, prečo autorka zvolila vsuvky listov pre Ellen, ale počas čítania som si povedala, že to nemohla vymyslieť lepšie. Utrpenie jej mamy bolo vykreslené len okrajovo, ale len do určitého momentu, kedy Lily v listoch opísala, ako zasiahla. A názor na otca Lily som si prepožičala od hlavnej hrdinky. Keby aspoň bolo vysvetlené, čo jeho ataky vyvolalo, bolo by to (možno) aspoň trošičku ospravedlniteľné. Celá táto linka minulosti bola naväzujúca na súčasnosť. Neuveriteľne uveriteľný, silný, emocionálny, zdrvujúci príbeh lásky aj strachu,svojou tvorbou Hoover poslala do sveta, ale Atlas, zlomený a zachránený chlapec bez domova bol v knihe najprv tieňom, neskôr záchranným kolesom. Táto, aj keď vedľajšia postava s malým priestorom, ktorý mu bol venovaný, strhla na seba moju pozornosť.
Kniha je čarovná… pretože s Rylom milujete, s Lilinou mamou súcitíte, s Allysou súhlasíte, s Atlasom bojujete a s Lily? S ňou cítite všetko. Zmätok, lásku, strach, nádej, radosť, odpor, vieru,rozpoľtenosť...
Od polovice knihy som mala v jednom kuse zimomriavky, zovreté hrdlo, balvan v žalúdku…. Máloktorý autor vo mne dokáže vyvolať takúto emóciu opakovane a nieto ešte trvajúcu počas polky knihy. Vzdávam sa a priznávam, z Hoover som padla na zadok. A viete čo? Pri scéne v nemocnici som s Rylom plakala aj ja. Úplne, nahlas a bez zábran som sa podala všetkým emóciám, ktoré do mňa pri čítaní štuchali a ja som ich odtláčala bokom. Vyšli zo mňa naraz a nečakane.
Názov Nami sa to končí je perfektne vsadený do deja. Je o silných ženách a rozhodnutiach, ktoré lámu srdce.
A čo hovorím na epilóg? Colleen príbeh uzavrela Happy endom. A možno aj nie… nechajte/nechajme sa prekvapiť
Vďaka knižnej štafete som mala možnosť čítať knihu Milovaný nevlastný brat. Prečo ju spomínam? Nooo…lebo nechápem, prečo sú tieto(aspoň tieto dve knihy,neviem, či ich je viac)knihy nezaradené do voľnej série. Ešte stále sa nechytáte? Elec z Milovaný nevlastný brat zlomil dievčaťu srdce a odišiel za nevlastnou sestrou(spoiler 'jako kráva' XD )a tým dievčaťom bola Chelsea ;) Ach,dobre to tá Penelope píše. Príbeh spomínanej Chelsea so zlomeným srdcom a mrzúta Damiana,jej suseda bol krásny. Romantický, predvídateľný a áno, plný klišé….no komu by to vadilo? Mne rozhodne nie… Krásna oddychovka, ktorá sa ľahko číta, postavy si obľúbite, zápletky tušíte,no aj tak sú veľmi fajn. Záver bol opäť raz sladký,ale veď to k romantickým knihám patrí. Za mňa veľká spokojnosť s tvorbou Ward a už teraz sa teším na príbeh,po ktorom siahnem najbližšie…
" Ve skutečnosti nemáme žádnou jinou možnost, než určité věci prostě přijmout."
Podobný námet som už čítala v knihe Kvet(v ČJ Růže pro Charlotte)-obyčajné dievča a svetoznámy spevák sa do seba zahľadia. Kým Kvet bol prepadák, toto bola pecka!
Pri prvej kapitole som si hovorila ó môj bože, čo toto bude…hlavný hrdina Oakly sa mi vôbec nepáčil. Také malé veľké rozmaznané decko. Čo sa mi však páčilo bolo to, ako autorky vymysleli spôsob akým sa Oakly a Vaughn(tu mi vždy prišiel na rozum herec Vince)mali dať dokopy a ako sa spoznali v skutočnosti. Pre Oaklyho ego bola riadna facka, že konečne nejaké dievča neodpadáva už len pri pohľade naňho. Ja som sa tak smiala pri každom jeho vnútornom monológu o tom, ako by si zaslúžil úctu a obdiv od Vaughn. A čo sa týka W,(ex)priateľa hlavnej hrdinky,tak toho by som nakopala do zadku(ale spredu)!Kus sebeckého,do seba zahľadeného vola!
Netuším prečo, keďže celebrity nesledujem,mi hlavný hrdina pripomínal Justina Biebera. Ak viete, či sa autorky týmto spevákom inšpirovali,dajte mi vedieť. Stále mi behá po rozume, či jeho teen vzťah so Selenou bol reálny (pochopíte, keď si knihu prečítate).
Autorky vymysleli perfektný príbeh, skvelé hlavné, aj vedľajšie postavy, dokonalé zápletky a ich skvelé načasovanie! A veľmi rada by som si prečítala knihu aj o Vaughninej sestre, ktorá si tiež čo to prežila…zaujímal by ma jej vlastný príbeh z jej pohľadu
Brownovej tvorbu naozaj zbožňujem. Anotácie nečítam, začítam sa vždy od prvých strán a trpezlivo odhaľujem príbeh ukrytý v knihe. Sandra píše akoby pre mňa. Jej postavy sú vždy skvelé, dej vymyslený do detailov a aj keď si už myslím, že viem "vo co gou", tak ma autorka rýchlo na ďalších stranách vyvedie z omylu. Rovnako tomu bolo pri knihe Nebezpečné puto. Úvod nám popisuje noc z roku 2000. Je to NOC, ktorá viacerým zmenila život. Načrtne sa nám lúpež so štyrmi páchateľmi. Ich totožnosť sa dozvieme počas postupujúceho príbehu,v kapitolách, kde sa jednotlivé postavy vracajú v spomienkach k osudnej noci. Súčasná linka je plná napätia,ale aj iskier, ako to už Brownová majstrovsky vie napísať. Skvele vystavaný dej, postavy podľa môjho gusta(aj tie záporné), šokujúci záver… čo viac by som si mohla priať ako dokonale strávený čas pri knihe?!
Knihy od Vi sa čítajú samé. To vie každá fanúšička Keelandovej tvorby. Je fajn vedieť, čo jej knihy môžu ponúknuť. Používa vzorec, ktorý funguje. Príťažlivé hlavné postavy s pestrou minulosťou; striedanie kapitol rozprávačov; skoky do minulosti pre pochopenie\objasnenie správania jednej z postáv (prípadne oboch); väčšinou predvídateľná zápletka…. Kupodivu, či nie,funguje to, pretože hrdinovia sú vždy niečím zaujímaví a Keeland vytvorí pútavé kulisy aj vedľajšie postavy. Taktiež chémiu a iskrenie má autorka v malíčku a čitateľky jej to oprávnene žerú
Ale konkrétne k tejto knihe... ŽIADNU LÁSKU, LEN SEX je ako názov dobrá blbosť. Síce sa Hunter oháňa týmto mottom,dolieza od začiatku za hlavnou hrdinkou ako šteniatko túžiace po pozornosti. Je v tom viac, ako inak, a ten príbeh veru nie je pekný. Huntera a jeho konanie pochopíte,no neexistuje,aby sa pri toľkej jeho pozronosti nedostali do popredia city! Čo sa týka vulgarizmov, áno,je ich tu na ženskú beletriu dosť,ale opäť som názoru, že to bude mužským prekladom ...a stojím si za tým... každé slovo má v našom ľubozvučnom jazyku viacero podôb a je len na prekladateľovi(či?),ktorú možnosť si zvolí…
Celkom som sa zabávala na ostatných recenziách, ktoré poukazovali na Edwardovu chorobu- majetnícku povahu, vytrvalého stalkerka, mohli by sme povedať, že trpel aj rozdvojenou osobnosťou XD mne tieto 'detaily' vôbec nevadili, veď som čítala Bellinu sériu, takže som predpokladala o čom bude to isté, z Edwardovho pohľadu. Bolo to skvelé. Ak milujete pôvodnú tetralógiu, nebudete sklamaní. Vidím do hlavy Edwarda,ako bojuje sám so sebou. Najmä v prvej štvrtine knihy, kde sa chudák Ed pasuje s predstavami upírieho masakru(nielen) v triede. Mali sme možnosť dozvedieť sa ako a za akých okolností nastala premena u Edwarda,ale aj u zvyšku rodinu Cullenovcov. Čo sa týka Edových myšlienkových pochodov, chápem, prečo sa mnohým zdajú opakujúce a zdĺhavé. Z rovnakého dôvodu, prečo väčšina čitateľov nedala šancu Stephinej knihe HOSTITEĽ. Má veľmi podobné črty v opisoch myšlienok a emócií, a aj preto milujem aj príbeh invázie mimozemských čudesností, ktoré obsadzovali ľudské telá a mysle.
Ja vlastne ani nemám moc čo ku knihe Polnočné slnko písať, ódy nikoho nezaujímajú… ale dá sa niečo vytknúť knihe, ktorú milujem? Áno...ja som totiž ani len netušila, že Polnočné slnko je Edwardovým pohľadom LEN ku knihe Súmrak. Tešila som sa na jeho výlet do Talianska, Volturiovcov, tehotenstvo Belly, to ako prežíval jej premenu, Renesme a vôbec... nuž,budem musieť čakať ešte veľmi dlho kým sa to dozviem-ak vôbec :D
Musím povedať, že prvé stránky ma uchvátili. Ale len do mementu,kedy sa neobjavili prvé technické veci :\ Pri vysvetleniach procesu elektriny, ktorá sa vyrába, distribuuje, rozvádza až po "šťavu" zo steny v byte...no,pre mňa, technického mantáka, to bolo ako prechádzka španielskou dedinou X( a taktiež počítačové záležitosti, keďže v príbehu sa vyskytujú IT machri. Síce mi autorov štýl, čo sa týka namakaných technických info,nesadol, príbeh samotný bol fascinujúci. Ako som spomenula, autor sa nepúšťal do písania naslepo. Perfektne naštudované jednotlivé odvetvia a následky spôsobené výpadkom energií. Zima, bez funkčného kúrenia; hlad, bez zásobovania obchodov; preprava, bez funkčných čerpacích staníc; úmrtia, bez adekvátnej lekárskej pomoci; masívny úhyn zvierat, bez dojenia, kŕmenia, vykurovania; havárie v jadrových elektrárňach a čerešničkou na torte je ľudský hyenizmus! Akoby nestačilo, že všetci boli na jednej lodi, aj v takýchto situáciách sa prejavovala "najvzácnejšia" ľudská črta- sebeckosť! Fascinovalo ma, ako autor nezabudol na nič! Až som si hovorila- do kelu,fakt, veď aj tento problém je kvôli výpadku! V príbehu sa vyskytuje naozaj veľké množstvo postáv (niektoré sa mihnú jednorázovo ako vodič kamióna), viacero miest a štátov,ale práve vďaka podnadpisom miest, bolo aj orientovanie sa v postavách a riešenej problematike, jednoduchšie. Či sa kniha končí happyendom, ťažko povedať…. každá katastrofa má dlhodobé následky
Za mňa 4*(-1 kvôli tým technickým veciam, ktoré pre mňa prínosom neboli,ale rozhodne neboli v príbehu zbytočné)
Autorka je dobre známa medzi čitateľmi, najmä fanúšikmi young adult a romantiky. Ak ste aj nič nečítali, určite ste jej knihy zahliadli v kníhkupectvách. Jemné romantické obálky, krásne farebné zladené, a dočkali sme sa aj slovenského prekladu vďaka vydavateľstvu Yoli.
Hlavná hrdinka, Allie, je precitlivelá, milá, chytrá, smutná a snaží sa vymaniť zo zlatých okov svojich bohatých rodičov. Hlavný hrdina Kaden je arogantný, sebavedomý, drzý,no nadovšetko miluje svoju rozvedenú matku a s otcom a bratom nechce mať nič spoločné.
Pri tejto knihe som si uvedomila, že slow burn romance sa mi môžu páčiť. Allie sa stane Kadenovou spolubývajúcou a z toho vyplýva veľa rôznych milých, zaujímavých, zábavných, úsmevných, ale aj ošemetných a iskrivých situácií. Napríklad taká absencia kľúča v kúpeľni je veľmi netypická, ale nakoľko hlavné postavy nechodia na toaletu, nemôže sa stať nič nepríjemné XD samozrejme, aj toto si autorka vymyslela perfektne, pretože kúpeľňové scénky (nebolo ich až tak veľa) by sa s kľúčom stať nemohli. Kadenove nálady boli asi ako aprílové počasie. Tušila som, že za jeho správaním je niečo viac a Mona si veľmi dobre vyskladala celý príbeh- postupné otváranie hlavných postáv,zverovanie sa, zápletky (síce predvídateľné,ale vôbec nie rušivé),veľmi sa mi páčili aj priateľské vzťahy, ktoré vládli v knihe. Yoli opäť priniesol romantický príbeh pre mladých dospelých s pridanou hodnotou. Ukazuje, že za lásku sa oplatí bojovať,napriek vnútorným bojom, pochybnostiam, strachu a minulosti.
Kde začať… ťažko sa mi nachádzajú slová, ale nebudem šetriť superlatívmi :D
Dramatický a očakávaný príchod Simona Arthura Henryho Fitzranulpha Basseta na svet je opísaný v prológu. Gróf Clyvedon je jednou z hlavných postáv, veľmi sympatický, charizmatický, zdanlivo arogantný a povýšenecký. To, prečo je aký je mi neraz stislo srdce. Výchova a prístup rodiča sa môže odzrkadliť na výchove a Quinnová traumy a následky rodičovského zlyhania opísala bravúrne. Celý vývoj Simonovej postavy som doslova hltala a verila, že bystrá Daphne ukáže Simonovi cestu von z tieňa pochýb o sebe samom. Okrem samotnej Daphne, sa mi páčila aj jej rodina. Síce boli v popredí jej traja starší bratia, Anthony, Benedict a Colin, no verím, že ostatní súrodenci dostanú svoj priestor. Všimli ste si mená súrodencov? Áno, sú v abecednom poradí, nie je to super? Tiež oceňujem uštipačnosť klebetníku Lady Whistledownovej, ktorého úryvky sú na začiatku každej kapitoly! Striedanie pohľadu Simona a Daphne milujem, máme možnosť vidieť do vojvodovho vnútra, aj keď navonok sa javí akoby bol bez citov. Juliin štýl je naozaj skvelý, dialógy sú plné humoru, charaktery postáv prepracované a v historických románoch sa väčšina autorov stráni erotických scén,no u Quinnovej to neplatí. Romantické duše si určite prídu na svoje a záver….presne taký, aký popri zápletkách a drámach v príbehu, očakávate, ale o dosť lepší.
Kniha je rozprávaná z pohľadu Gillian,rovnako aj z pohľadu Jakea. Kapitoly sú netradične označované vstupnými bránami na letisku, čo je veľké spestrenie po grafickej stránke. Takisto si hlavná hrdinka vedie blog, ktorý je dosť osobný,ale musel tam byť! Do príbehu patril! Autorka to zahrala bravúrne a jeho význam pochopíte v závere knižky. Zoznámenie hlavných postáv bolo dokonalé. Ja som si hrýzla peru, smiala som sa a bola som veľmi zvedavá ako z nastolenej situácie autorka\Gill vykľučkuje. Paráda! Okrem toho že Gill mala fakt otrasnú rodinu, občas sa správala ako násťročná, bola celkom fajn hlavná postava, no svojského Jakea som si zamilovala okamžite. Je drzý, arogantný, puntičkársky, sebavedomý- dokonalý knižný hlavný hrdina, ktorého by ste však doma nechceli ani za nič! Musím sa priznať, že veľa zápletiek (lebo knižka nemala len jednu) som odhadla, aj keď nie úplne,aspoň čiastočne a vôbec mi to nevadilo. Ako inak, bola som veľmi spokojná! Úplný záver ma odrovnal, pretože ,nakoľko som knihu čítala v štafete, zvrat odhadovali všetky dievčatá! Ja som si vravela, že no proste toto nie! to sa nemôže stať! A stalo sa a ja som bola šťastná spolu s Gill a Jakeom! Kniha má cez 400 strán a musím povedať, že som sa nenudila ani jednu stránku
Kniha ma vtiahla od prvých strán. Veď koho by nezaujali spálené telá s vyrezanými genitáliami? Potrebovala som vedieť čo sa bude diať. Počas celej knihy som si užívala spravodlivú šéfku, hlavnú vyšetrovateľku Stephanie Flynnovú, zásadového, suspendovaného Washingtona Poa a svojskú hlavičku Tilly Bradshawovú. Táto trojka bola pre mňa ťahúňom príbehu. Všetky tri postavy boli perfektné, úplne si sadli a ich spolupráca bola síce so škrípaním,ale plodná. Musím sa priznať že pár zvratov som odhadla ,no Craven píše veľmi dobre. Krátke kapitoly vás rýchlo posúvajú v deji a vôbec nemáte pocit, že by ste sa nudili. Vždy sa niečo deje-vyskytne sa nový a nový prípad,nová vražda a hľadajú sa vodítka, súvislosti v prípade medzi obeťami. Poe nezaháľa a neraz vyšetruje na vlastnú päsť čím si vyslúži nejeden konflikt. Pri väčšine kníh spriadam rôzne teórie, niekedy až konšpiračné,ale pri tejto knihe som si užívala dej a všetky vodítka. Nechala som sa autorom viesť až na záver a musím povedať že mi spadla brada. Naozaj som neočakávala takéto finále a v podstate záverečná tretina knihy bola len rozvádzanie celého deja,o rozuzlení príbehu,o odhalení páchateľa, o tom prečo sa všetko dialo a neraz som mala až zimomriavky. Bolo to proste perfektné čítanie.
S kľudným svedomím prehlasujem, že Sheridan sa radí k mojim obľúbeným autorkám a to som od nej(zatiaľ) prečítala len jednu knihu. Má skvelý štýl písania, majstrovsky ovláda dialógy v podobe slovného ping-pongu, vytvára perfektné charaketry postáv (ako hlavné,tak myslí aj na všetky vedľajšie), zápletky nie sú prvoplánové (občas som si vykonštruovala také, že ich ani sama autorka nevymyslela),z počiatku som síce iskrenie medzi postavami nepociťovala,no po kratšom rozbehu ma povestná "elektrina"kopala na každej strane! Zbožňujem prostredie vinárstva,kde sa príbeh odohrával a milujem dohodnuté manželstvá. Nie každá autorka ich "pre mňa" napíše uveriteľne,ale Mia to zvládla na jednotku. Maximálne mi ulahodila,od knihy som sa nedokázala odtrhnúť. Síce som čakala viac vyhrotené situácie s otcom hlavnej hrdinky, páčilo sa mi,ako autorka túto nepríjemnosť akoby postrčila do úzadia. Predsa nebude kaziť to, čo sa jej darilo vybudovať, nejakým manipulátorom!Záver bol totálne rozprávkový- áno, americký 'hepyend' a presne taký v tomto žánri chcem!
Ikabog nás, mňa aj dcérku, zaujal na prvý pohľad. Nádherná obálka a prekrásne ilustrácie slovenských detí (dokonca aj tu som musela čítať meno,vek a bydlisko dieťaťa-no a samozrejme, či dieťatko od nás býva ďaleko). Veľa čitateľov vraj deťom knihu neodporúča,ale je to samozrejme na každého individuálnom rozhodnutí a zvážení. My sa nebojíme čítať žiadnu knihu. Veľa sa rozprávame aj počas čítania, takže niektoré pasáže čítam na viackrát. Ide mi o to,aby dcérka text pochopila. Aby vedela, čo je dobro a zlo. Prečo ľudia klamú, vraždia, prečo sú krutí, sebeckí a aký to má pre nich dopad. Prečo je lepšie byť dobrým a čestným človekom,aj keď je táto cesta väčšinou oveľa náročnejšia. Prečo je dôležité priateľstvo, empatia, milujúca rodina a prečo nie je priateľ každý,kto sa tak tvári. Musím povedať, že Rowlingová sa s ničím 'nepára' a intrigy, manipulácia, zákernosť, tyrania a vraždy sú tu častým javom. Celým príbehom zúri pomyselná bitka medzi dobrom a zlom. Dcérku od začiatku príbehu zaujímalo hlavne to, či je Ikabog, tá odporná príšera z bažín, skutočný. To sa dozviete pri čítaní ;)
Autorka vytvorila sexi právničku, tvrdohlavú, priebojnú,chytrú,ale trochu detinskú. Do cesty jej postavila Daxtona-tiež sexi, tiež právnik, tiež tvrdohlavý, tiež priebojný, tiež chytrý a aj detinský(?)...Kay a Dax na seba narazili už na univerzite. Nič si spolu nezačali a zatrpknutosť hlavnej hrdinky zo vzniknutej krivdy ju prinútili aby sa od Daxa odstrihla. Rodinné nešťastie ich cesty znova prepletie po niekoľkých rokoch. Aj keď je ich vzájomná príťažlivosť prisilná, tvrdohlavosť a spomienky bránia obom zblížiť sa. V príbehu je viacero zápletiek a nečakaných situácií, ktoré autorka perfektne zvládla a načasovala vhodne do deja. A aj keď niektoré boli celkom predvídateľné, celkový dojem z príbehu to vôbec neskazilo. Čo však musím poznamenať, že od prvých strán som Daxa nemala rada kvôli neprávosti, ktorých sa dopustil na Kay.Akonáhle sa začal príbeh rozvíjať z jeho pohľadu,mala som pocit, že je to úplne iná postava. Autorka tak dokonale vedela vykresliť Kayinu nevraživosť voči Daxovi, že som proste verila jej hnevu a frustrácii z jeho sebeckosti a bezohľadnosti. V častiach kapitol,kde bol rozprávačom Daxton, som mala úplne opačný pocit. Bol láskavý, priateľský, milujúci syn, brat a kamarát. Mala som z toho také zmiešané pocity ako by to boli dve mužské postavy no asi v polovici knihy sa mi to nejak zlomilo a zostal len ten dobrý Dax(snáď ma chápete ????)Áno, aj Dax bol detinský v mnohých prípadoch avšak, keď musel prevziať plnú zodpovednosť za maloletú sestru, chopil sa tejto úlohy veľmi zodpovedne. Obdivujem ako sa bil za svoju Emme,nevzdával sa, aj napriek prekážkam, ktorých nebolo málo. V knihe bolo taktiež veľa úsmevných situácií a pri časti "v drogérii" som sa nahlas smiala. Presne tu sa moje srdce roztopilo a z Daxa sa stala jedna postava????
Do knihy sa mi začítavalo celkom ťažko. Trvalo mi vyše týždňa, kým som ju dočítala. Vôbec to nebolo tým, že by ma nezaujala. To vôbec. Práveže vo všeobecnosti som si všimla, že ťažšie témy sa mi nečítajú ľahko a rýchlo,ale potrebujem príbeh vstrebávať postupne. Autorka bravúrne opísala celé dianie v Československu. Od roku 1942,46,68,89 až po rok 2000 bol zachytený život Gerty v najväčších míľnikoch. Ale! Naozaj by kniha mala byť oveľa hrubšia, pretože už vpád Rusov nebol podľa mňa dostatočne rozvitý. A aj Gerta s jej frustráciou zo života nebola poľutovaniahodná, skôr otravná.Chápem, ťažký život a neprávosti sa podpíšu na každom,no iné ženy z ich "skupiny" to dokázali, naučili sa žiť so svojím bremenom,ale Gerta bola uzavretá vo svojej bubline ublíženosti až do konca.
V každom prípade Vyhnanie Gerty Schnirch odporúčam
Ilustrácie zo života knihomoľa. Sedí to na mňa, introverta, tak na 90%. Pretože situácie,ako cudzím ľuďom rozprávam o nejakej mojej obľúbenej knihe- no to sa mne proste stať nemôže.. Vrelo odporúčam-ideálne na oddych.