Vknihách komentáře u knih
spracovanie, grafika, zápletky
To sú veci, ktoré vo mne zarezonovali
Hneď na úvod sa priznávam, že kniha neprekonala prvú časť série. Nie je to mojimi očakávaniami, pretože Hardy píše rovnako skvele aj tentoraz. Ide skôr o chýbajúcu chémiu, ktorú som od Jacka a Rilay nepociťovala. Sympatie, náklonnosť, to áno, ale vášeň, či erotično vôbec. To však nevidím ako prekážku v mojom hodnotení knihy, prekvapivo, dávam jej 5*. Myslím, že autorka si nastavila svoju spisovateľskú latku Hakou riadne vysoko. Má však moju plnú dôveru v tom, že ju, aj sama seba, prekoná.
Veľkým plusom Hardy je voľba kratších kapitol i striedanie rozprávača. Vieme, ako sa obe hlavné postavy cítia a čo prežívajú aj vnútorne, nie len to, čo je vyslovené nahlas a v tomto príbehu je to vyslovene nutnosť. Taktiež, ako pri Hake, sa mi veľmi páčia obrázky pri každej kapitole. Ak by som si na obálke v ohni všimla ženu, asi by sa mi nezdali tie “gule také záhadné :D. Žiaľ, všimla som si ich až pri písaní týchto riadkov, rovnako, ako ikonické auto na zadnej strane knihy XD.
Musím vyzdvihnúť autorkin um. Nestavila na to,čo možno všetci očakávali. Jack a jeho exmanželka boli minulosťou. Šancu dostala Riley a jej zoznámenie s Jackom bolo perfektné. Okrem zvratov, do ktorých nebudem zachádzať, pretože lepšie si ich prečítať priamo na stránkach knihy, ma hrialo pri srdci, že Lily a Alek mali svoj priestor “po boku Jacka. Autorka ich začlenila do príbehu ako rodinu a presne tak to malo byť.
Záver bol vskutku emotívny, pretože poväčšinu času som sa rozčuľovala nad neprávosťami voči Jackovi, potom som bola fakt naštvaná nielen na Riley, ale najmä na jej brata, avšak v závere, keď bol Jack postavený k rozhodnutiu svojho života, keď prehodnotil to, čo naozaj stojí za jeho vrásky, to bola rana pod pás(od autorky). Vážne ste ma rozplakali, milá M.K.Hardy! Trošku klišé v závere mi nevadilo, pretože iné by som postavám ani nedopriala(teda ešte Lily a Alekovi ;) k spokojnosti).
A verte, či nie, aj ja STOJÍM ZA SVÝM KAPITÁNEM <3
Autorkin štýl je sofistikovaný, popretkávaný jej inteligenciou. Už pri predošlých dielach som si vravela, že svoju nastavenú autorskú latku len tak neprekoná. Omyl. Sara Mia Velinská je presne ten typ autorky, ktorá je každou knihou o kus lepšia.
Pri predošlých knihách som prežívala všetko s postavami, no Marcel a Izabela sú pre mňa samostatná kategória. S nimi bolo všetko oveľa intenzívnejšie. Autorkin talent spočíva okrem iného, aj v umení opísať pocity postáv tak, že sa vám zahryznú až do mozgu a zimomriavky vás budú boľavo omínať rovnako pri pasážach plných vášne, ako pri tých, kde panuje strach, hrôza a beznádej.
Sara nikdy nevytvorí plytký príbeh. Jej knihy sú poskladané z uveriteľných postáv, ktoré by mohli žiť vo vašom susedstve. Majú svoju prácu, život, minulosť a to, že sa dva svety stretnú, aj keď v knihe, neznamená, že do deja vstúpia jednorožce. U Velinskej ich rozhodne nečakajte. Postavy zápasia s predsudkami, očakávaniami spoločnosti, vlastnou rozpoltenosťou a morálnymi zásadami, čelia okoliu i minulosti. Všetko je ale uveriteľné, bez prvkov absurdity.
Autorka nás okrem zakázanej lásky, ktorá je síce dôležitou, ale nie jedinou témou príbehu, zavedie do vôd špinavostí súdneho systému, nelegálnych činností kartelov, v mnohých pasážach budete uznanlivo prikyvovať znalostiam a rozhľadenosti autorky. Povodí nás po trópoch, jej očami ukáže horské zimné krásy krajiny.
Vzájomná príťažlivosť Marcela a Izabely nie je ako vzbĺknutie suchého raždia. Ich vzťah je morálne neprístojný, obaja si to uvedomujú, no z príťažlivosti vzíde láska. Pravá, obetavá, odpúšťajúca, zraniteľná, vášnivá
Izabelu vnímam ako zranenú, no silnú ženskú hrdinku, ktorá si musí vybrať kariéru alebo lásku Marcel má však vo svojom výbere jasno. Miluje svojho syna, ktorý v príbehu nie je len do počtu, ale je súčasťou situácií a rozhodnutí nielen jeho otca. Pre Marcela je však extrémne náročné zbaviť sa svojej nálepky a odstrihnúť od minulosti, ktorá ho ničí a sťahuje na cestu, z ktorej chce uniknúť.
Velinská sa neštíti vášnivých scén, ani brutality, či preukázania ľudskej slabosti. Boss a ja v sebe skĺbil prvky dark-romance, spoločenského románu, trileru, drámy a romantiky, so štipkou erotiky. Dokonale vyvážené dielo, ktoré si vďaka šikovnosti autorky musíte zamilovať.
pokračovanie erotickej fantasy série
Je také? Áno aj nie. Takto
Viac ako erotických scén je v príbehu erotický náboj, vibrácie, ktoré sú naozaj uveriteľné medzi hlavnými postavami Benom, Michelle a Samom. Už v predchádzajúcej časti tento vzťahový trojuholník jestvoval a hlavná hrdinka z toho vyšla ako prelietavá ťapša. Omyl! Jej nerozhodnosť vo vzťahu bola objasnená a v podstate vás núti súcitiť nielen s Michelle, ale aj Benom a Samom. Všetci traja milujú, a predsa má každý z nich boľavé srdce.
Čo sa týka fantasy, tak tu autorka uletela poriadne. Nemyslím to samozrejme vôbec v zlom. To, čo dokázala skĺbiť a aké situácie a zápletky z toho vytrieskala proste padla mi sánka.
Postáv bolo v príbehu neúrekom a keďže moja hlava nemá kapacitu na mená, často som sa strácala, najmä v prípade, kedy postava zmizla z deja a po polke príbehu, či na konci,sa vrátila.
Síce som e-knihu čítala dlho a s prestávkami, naozaj som si ju užila. MIZENÍ-TEMNÉ OSUDY bola spracovaná lepšie, než autorkina prvotina, to bolo poznať už po pár stranách a M.V. JÍROVÁ sa poriadne odviazala v napínavých, akčných i bojových scénkach. Tie s erotickým nádychom jej idú vážne skvele a úprimne tvrdím, že samotný sex v knihe ani nechýbal. Autorka to vykompenzovala časťami kedy boli postavy neustále v pohybe, v boji, na úteku, s tými miernejšími, kedy si dopriali oddych a trochu zábavy.
Viete čo je vážne masaker? Keď si čítate a ste našponovaní ako gumka v gatiach ako sa to celé skončí. No a potom to príde. Záver. A vy pozeráte ako mucha puk a premýšľate, prečo vám nikto nepovedal, že Mizení nie je duológia o_o. otvorený koniec a môj malý infarkt ako bonus XD.
akčné, napínavé, vášnivé
Sandru Brown sa nedá nemilovať jej dar slova je v mojich očiach excelentný a myslím, že sa to nikdy nezmení. Nečítala som všetky jej diela, mám čo doháňať, ale jej štýl je prudko návykový, ľahko čitateľný, v krimi príbehoch premyslený natoľko, že ma presvedčí o páchateľoch a nakoniec je všetko úplne inak. Napriek tomu, že som si s čítaním poslednej brownovky dávala načas, prečítala som ju rýchlo, ako ostatne všetky knihy Sandry.
Hlavnými hrdinami sú texaský ranger, Crawford Hunt, pri ktorom som bola spočiatku na pochybách, ktoré meno je krstné a ktoré priezvisko a pred očami sa mi stále natískala podoba Chucka Norrisa(lebo Walker, texaský ranger)a krásna, zásadová sudkyňa Holly. Silné postavy, ktoré zvedie dokopy pojednávanie o zverenie dieťaťa do starostlivosti. V súdnej sieni sa však hneď v úvode strhne streľba. Huntovi sa prevráti život hore nohami. Jeho srdce opantá sudkyňa, hlavný vyšetrovateľ incidentu si rieši na Crawfordovi osobné nesympatie a celé vyšetrovanie vedie úplne opačným smerom, aby toho nebolo málo, svokor mu hádže polená pod nohy a uštedruje pomyselnú ranu za ranou. Bolo by toho veľa aj na koňa. Hunt je ale chlap z ocele, riadi sa heslom IDEM, RIEŠIM.
U Brown som zvyknutá na šokujúce zvraty, ktoré samozrejme ani vo Vražednej pomste nechýbali. Myslím, že aj názov knihy vás navedie zdanlivo na nesprávnu stopu a budete si vravieť, aký je len páchateľ jednoznačný a dej predvídateľný. Vôbec nie! Sandra je majsterka nečakaných situácií, a síce páchateľa odhalí už takmer v ¾ príbehu, ale záverečné rozuzlenie, motívy a všetka akcia je úžasne prepracovaná. Holly je v knihe trocha v úzadí, nemá temnú minulosť, je vzornou občiankou, sudkyňou dodržujúcou všetky možné pravidlá. Prím tu hrá Crawford, svojhlavý policajt, ktorý je pravý opak Holly a fakt si ho zamilujete. Je to hrdina od kosti.
Ak hľadáte skvelé čítanie, kde sa snúbia skvelé charaktery (záporné, aj tie kladné), neočakávané zvraty, riadna dávka napätia a iskrivá láska medzi hlavnými hrdinami, berte do ruky knihy Sandry Brown! Môžete začať touto ;)
neskutočne úžasné, silné, emotívne
To boli prvé tri slová, ktoré vo mne príbeh po dočítaní zanechal. Skutočne, zostala som paf
Autorka Iveta Klemanová vlani svetu predstavila e-knihu Nesúď, kým nevieš. Už pri jej čítaní som zaňuchala talent, ale kvapka čohosi mi tam chýbala. V Búrke som to dostala nie s kvapkou čohosi, ale s pretekajúcim pohárom. Búrka bola dokonalá. Možno k tomu prispel tím vydavateľstva, možno autorkina Miška a možno za to môže len a len Iveta. Faktom však zostáva, že po tejto Búrke nevyjde slnko. Jej dozvuky v sebe si ponesiete ešte dlho. Dúfam v to, pretože vo mne rezonujú ešte stále(knihu sim dočítala pred týždňom).
Hlavnými hrdinami sú Elliot a Louisa. Pred začítaním sa, som si neuvedomila, že Elliot má po štyridsiatke a dospelú dcéru. Prekvapilo ma to, nepopieram. Čím si prešiel v detstve a neskôr, keď sa mal tešiť z každého okamihu života, mi lámalo srdce. Neskutočne ťažko sa mi čítali jeho spomienky. Zármutok v duši Elliota pretrvával naozaj dlho a svoje srdce uzamkol len pre jednu ženu. Takáto láska sa zdá byť rozprávkovo nereálna. Ja v ňu však verím. Elliot sa upol na dcéru a prácu, kým mu do života nezakričala(doslova) Louisa. Túto ženskú hrdinku som si obľúbila od začiatku. Bola svojská a úprimná, na nič sa nehrala.
Kvitujem autorke, ako zapracovala na profesiách postáv. Klobúk dolu. Či o jednotlivých úkonoch letušiek alebo dosť podrobné povinnosti ohľadne vedenia futbalového klubu, štadióna a dokonca sme nahliadli aj do zákulisia Super Bowl-u. Nepotrebujem si googliť, či je to tak, ako napísala autorka. Verila som jej to a to mi stačí.
Náhody neexistujú a vďaka knihe Búrka tomu naozaj budete veriť. Osud vám do cesty posunie ľudí vždy v pravý čas a ak majú v našom živote zostať, osud ich priveje opäť a zas, až kým sa nepoddáme.
Nádherným príbehom v príbehu bola legenda o Nahej pravde. Nikdy som o nej nepočula, ale musí existovať aj o nej je táto kniha. O sile lži, o zbytočnosti vysvetľovania a vyvracania fám. Vďaka Klemanovej Búrke si až do konca života budem pripomínať- Čokoľvek sa o tebe hovorí a nie je to pravda, nerýp sa v tom. Nevysvetľuj, nekomentuj, nechaj ich v tom a ono to prejde samo ako búrka. Len čo začneš veci vysvetľovať a vyvracať,bude sa to vliecť ako pomalý špinavý dážď.
Pred koncom bol príbeh srdcervúci a ja som nevedela na koho sa hnevať viac. Autorka mi však epilógom vyrazila dych. Bez patetického hádzania okolo krku s miliónom ruží a žiadosťou o ruku, napísala famózne vyznanie lásky lásky ku všetkým, ktorých kedy Elliot miloval!
Nečakala som takýto príbeh, dostala som ho a nemenila by som ani písmenko(no dobre, možno by som zmenila knihu, o ktorej sa hlavní hrdinovia rozprávali v lietadle na takú, ktorú som už čítala :D). Symbolická búrka na obálke sa strhne v nekontrolovateľný uragán a či a ako ju postavy ustoja si určite prečítajte. Na 260 stranách dostanete naozaj veľa
…tajomné, mrazivé, nadprirodzené…
TEMNÉ A KRUTÉ LŽI vychádzajú už 19.1. a hneď na úvod knihu odporúčam všetkým, ktorí sa ľúbia báť, majú radi tajomstvá a ich odhaľovanie a obľubujú zaujímavé postavy.
Tento hororový psychologický triler pre mladých dospelých má tú správnu atmosféru. Sparné horúce leto, silné letné búrky, močiare, aligátory, malé mestečko odrezané od sveta, zmiznutie 16-ročného dievčaťa, tajomstvá a tragédie tohto miesta v minulosti, obyvatelia so zaujímavými nadprirodzenými schopnosťami…
Dej je založený prevažne na vnútorných monológoch a opisoch, dialógov je pomenej. Ale presne takto je to skvelé. Autorka vás naladí presne na tú vlnu, na ktorej je postavená celá kniha. Stránky odsýpajú aj vďaka víziám/vidinám hlavnej hrdinky pred každou kapitolou. Spolu so snahou zistiť, kde je Elora a čo sa jej stalo, v kombinácii s upodozrievaním takmer každého priateľa, že so zmiznutím dievčaťa majú niečo spoločné, vás toto súkolesie postáv a ich činov rozloží na zmätené klbko nervov. Garantujem, že budete otáčať stránku za stránkou a s vypätím očakávať na vodítka a nápovedy. Tie vám autorka rafinovane podsunie a vzápätí vyvráti vaše dohady. Brilantné!
Hlavnou postavou je Grey. Narodila sa na ostrove v La Cachette, kde sa rada vracia k babičke a cíti sa tam doma viac ako vo veľkomeste pri otcovi. Zmiznutá Elora je jej spriaznenou dušou a stoj čo stoj chce zistiť, kto jej ublížil a prečo. Veď ju všetci mali radi. Alebo nie? Grey však namiesto Elory nájde plno tajomstiev, ktoré driemu v močiaroch a postupne sa derú na povrch. Z väčšiny budete v šoku, niektoré vám vezmú dych, iné vženú slzy do očí.
Záver je nervydrásajúci a ja som si ho nesmierne užila. Vlastne celý príbeh. Do posledných strán sa s vami autorka bude zahrávať ako mačka s myšou. Ide jej to perfektne. Dúfam, že podobných počinov spácha GINNY MYERSOVÁ SAINOVÁ ešte veľa.
Ďakujem Humbook za spoluprácu- #humbookblogeri
Na pokračovanie série Habibi si čitatelia museli nejaký ten mesiac/rok počkať. Oplatilo sa čakanie?
Áno,áno,áno!!!
Baja si zachováva svoj štýl, píše fakt dobre, dej vygraduje, postavy si musíte obľúbiť-teda väčšinu, neštíti sa zabŕdnuť do aktuálnych pálčivých či tabuizovaných tém. Na stránkach jej kníh je mix vášne, hriechu, tajomna, lásky, priateľstva, ale aj zášti, neduhov, násilia a rôznych ľudských osudov…
Síce som to opísala možno ako taký miš-maš, no ako celok je Candy, dovolím si tvrdiť, dokonalý.
Navonok hral Dorian( milujem to meno!) tvrdého chlapca, lebo si na to zvykol. Lebo ho tak vychovali. Vlastniť klub si drsnosť vyžaduje, ale jeho správanie k X-dievčatám ho prezradilo. Vo vnútri to bol len uhundraný dobrák zbitý životom. Akýsi pokazený. Rovnako, ako Gia, bývalá spoločníčka. Ako som vyššie spomenula, v tejto knihe sa dá nájsť celá škála emócií… elektrizujúca vášeň hlavných postáv;hriešne tanečné kreácie s možnosťou nahliadnuť do vzrušujúceho zákulisia show; tajomné Dorianove úmysly s klubom, Harrym a Giou; lásky v mnohých podobách; priateľstvá staré, aj tie novovzniknuté; spolu so mnou určite dokážete precítiť situácie krivdy, závisti, neprávostí;odpor k drogám,zbraniam a alkohole tečúcom potokom, ale najmä bolesť v srdci z násilia páchaného na mužoch, ženách, deťoch X( Medzi mnohými postavami, ktoré Baja vytvorila pre tento príbeh, nechýbalo ani zastúpenie LGBT+ komunity a Dorian so svojím postojom feministu si dostál v mojich očiach svojho mena CANDY.
Páčilo sa mi, že Harry a Cassie zohrali v tejto knihe dôležité postavy, hlavne v závere, kde sa, pááánečku, diali veci. Nečakané dramatické zvraty, ktoré viedli k perfektnému epilógu. Áno, Dolce vo vás nechá kopec otáznikov, ale na druhú stranu, podá dosť informácií o jednotlivcoch,a tým vám poskytne náplasť na rozhádzaný biorytmus(vedľajšie účinky DOLCEoviek). Verím, že #HBBfans s odhodlaním a vyzbrojení trpezlivosťou budú vyčkávať na HOT NEWS, pretože Monroe… toho chceme čítať!
Obálka upúta pohľad zlatými prvkami. Je nádherná a po prečítaní si len povzdychnete, ako dokonale ladí s príbehom- loď, had,vínna réva a Ariadna.
Mám pocit, že len v posledných rokoch na mňa akosi začala téma gréckych mýtov vyskakovať. Odolávala som, až doteraz, mám ju prečítanú a chcem viac takýchto príbehov.
Kniha je rozdelené na 4 časti, každá je zameraná na určitý mýľnik Ariadninho života.Spoznávame Ariadninu rodinu, spomenú sa viaceré božstvá a autorka do príbehu zakomponovala aj iné postavy z gréckych bájí ako vedľajšie postavy. Kupodivu, na to, koľko postáv sa v knihe vyskytuje, sa mi vôbec neplietli, čo je obrovským plusom. V knihách s tým mávam veľké problémy-veľa postáv u mňa zaručuje chaos. Tu sa chaos nedostavil. Pripisujem to zrozumiteľnému, ľahko podanému štýlu autorky, ktorý ma pri čítaní natoľko pohltil, že som si ani neuvedomovala, ako sa stránky rýchlo obracajú. Ja, mýtickými legendami nepobozkaná, som Saintovej žrala celý príbeh o hrdinskom Theseovi. No bol ním v skutočnosti? Neviem. Podľa Jennifer to bol manipulátor, klamár, sukničkár, chválenkár, prospechár… Aj tým, že zabil krvilačného Minotaura, Ariadninho brata, sa zapísal do dejín. Akosi pozabudol, komu za to vďačí. Sám by nedokázal nič. Odmenou za pomoc považoval vyrabovanie paláca,zneuctenie Ariadny, ktorú opustil na neobývanom ostrove a oklamanie jej sestry, ponechanej napospas osudu v paláci s rozbesnemým Minosom. Ariadna na ostrove prežije v celku pekný život. Jej sestra Faidra prerozpráva aj kúsok svojho života. Ako sa od Ariadny odtrhla, tak ich osud zavedie opäť k sebe. Príbeh však nemá šťastný koniec. Ženy sú tu vykreslené ako tie, ktoré sa vo väčšej miere pričinia za “nesmrteľnosť” svojich mužov zapísaním do dejín, ale sú nedocené, priam zabudnuté. Autorka spomenie intigy bohov, postavy Herakla, Daidala, Hippolyty, Háda či Dionýza. Posledný menovaný ma sklamal najviac.
Ariadnu vám vrelo odporúčam.
Moja druhá prečítaná Hoover a ja som opäť zažila emocionálnu bombu. Prečo?
Načrtnem vám o čom príbeh je. Hlavná hrdinka Kenna sa prisťahuje do mesta, kde nikoho nepozná. Nie naozaj, no žije tu jej dcéra a dúfa, že sa s ňou bude môcť stretnúť. Hlavný hrdina(áno, je to pre vás, ktorí zbožňujete dva pohľady v príbehu) Ledger je majiteľom baru, a je dôležitou súčasťou života dcéry svojho najlepšieho priateľa a aj jeho rodičov. Všetci sú zatrpknutí a nenávistní voči žene, ktorá im obrátila život naruby…
Kenna a Ledger sa stretnú v jeho bare netušiac, že majú niečo spoločné. Jeho záujem o ňu prinesie vášnivú chvíľku a Kenna medzitým zistí, kto je chlap, ktorý ju bozkáva. Na druhý deň sa začne boj. Vnútorný boj oboch hrdinov, pretože Ledger je plný predsudkov a Kenna chce len jedno, vidieť dcéru. Nesebecky, len vidieť… ako vyzerá, či je šťastná, na koho sa podobá… Kenna trpí chybami minulosti každý deň a Ledger postupne búra steny, ktoré si voči Kenne vystaval v čase, keď ju nepoznal. Spoznával ju a mal výčitky pre zradu, ktorej sa dopúšťal. Bol ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Chápal Kenninu túžbu po dcére, na druhej strane bol lojálny voči rodičom priateľa.Listy písané Kennou boli na jednu stranu spestrením deja, no na druhú, sme sa dozvedeli nielen o tragédii, ale aj o jej detstve. Po celý čas som tŕpla aký záver si prečítam. Naozaj som sa bála. Ako matka som celú knihu preciťovala oveľa intenzívnejšie…
Napäté situácie striedali odľahčené, kedy som sa s ľahkosťou pousmiala, ale potom opäť prišiel moment kedy som mala “knedlík” v krku a po úsmevoch nebolo ani pamiatky…Netuším a nechápem ako to Hoover robí, ale to, ako kolíšu moje emócie počas čítania,robí majstrovsky. Práve preto budú jej príbehy pre mňa nezabudnuteľné.
Colleen píše jednoducho a zároveň krásne surovo o živote,ktorý nie je prechádzka ružovou záhradou, skôr nebezpečný beh strmými zrázmi a je len na nás ako sa s touto trasou vysporiadame…
Dávno som s jednou knihou nestrávila toľko času ako práve s touto.Niežeby bola zlá,to vôbec!Začítala som sa od prvej stránky,a to bez problémov.Autorka ma nenechala tápať v cudzom prostredí s cudzími postavami.Venovala sa ich spoznávaniu.Mala som možnosť zoznámiť sa so šesticou najtalentovanejších ľudí sveta oplývajúcich magickými schopnosťami. Veľmi ma to bavilo.Okrem mien a charakterov mi autorka ukázala v akom prostredí hlavné postavy žili.Atlas však stále zostával záhadou.Po tom,ako sa všetci stretli v centrále Alexandrijského spoločenstva,sa začali diať veci.Ak očakávate akciou prepchatý príbeh,rozhodne sa kroťte.Táto fantasy sa radí skôr k filozofickej.A vlastne s tým som mala najväčší problém.Ani nie tak s teóriami,ktoré postavy pretvárali do praxe,to bolo priam fascinujúce.Mne dosť prekážali vsuvky vnútorných monológov,rôznych teórií,či skoky v čase(vracanie sa k udalostiam,ktoré sa stali dávnejšie)v priamej reči.Niekoľkokrát sa mi stalo,že som popri dumkách postáv zabudla,o čom sa zhovárali,takže som si musela opätovne vyhľadať priamu reč,preskočiť niečie myšlienky a”napojiť”sa na pokračujúcu debatu.Okrem tejto maličkosti mi prekážalo,že autorka,čo sa týka vzťahov medzi postavami,len rozbabre a nechá tak.Ja som skôr čitateľ,ktorý potrebuje všetko čierne na bielom,nerada si domýšľam.Mali sme tu dokonca niekoľko vzťahových liniek,no všetky boli účelové(rozumej, intrigy v plnom prúde,prečo nevyužiť aj sex na dosiahnutie svojich cieľov)…
Ale teraz k pozitívam.Postavy sú charakterovo tak rozdielne,že striedanie pohľadov v kapitolách vás bude náramne baviť.Každého magická schopnosť je jedinečná,každý ju využíva inak a autorka s nimi vie pracovať rafinovane.Blake vytvorila originálny svet,majstrovské taktizovanie a intrigovanie,zaujímavé vzťahy medzi postavami,famózne”triky” a ilúzie,veľa tém a tajomstiev ale zostalo otvorených….V závere však nastali také zvraty, že až!
Aj keď mám výhrady, boom okolo tejto knihy je vskutku oprávnený. Je brutálne premakaná a verím, že viacerým štýl autorky ulahodí viac ako mne.
Pred krutým osudom zničenia sa snaží 10 ročná Anna zachrániť desiatky kníh z knižnice. Pracuje tam totiž pán Berg a jeho náplňou je ničiť knihy, ktoré si nikto nepožičiava. Je to smutné, nemyslíte? Anna si teda požičia z knižnice 50 kníh, číta jednu za druhou a aj keď je vášnivou čitateľkou, presýti sa príbehmi a potrebuje od kníh pauzu. Ale len do momentu, kým jej pani knihovníčka Monsenová nepožičia zvláštnu knihu. O chlapcovi Waldemarovi a lese, v ktorého blízkosti žil.Autor je neznámy a Anna sa ho snaží stoj čo stoj vypátrať. Taktiež knihu odporúča kde sa dá a dúfa, že sa dozvie koniec príbehu….
Táto publikácia ma na prvý pohľad uchvátila ilustráciami. Potom som sa zhrozila. Totižto, ja a verše…to naozaj nejde dokopy. Našťastie, knižka je preložená vo veršoch, ale tak, že akonáhle sa začítate, verše nebudete vnímať (ani sa nerýmujú). Je to naozaj krásny príbeh a záver vám zaručene vyčaruje úsmev na tvári.
“Ak sa zničia knihy, ktoré nikto nečíta, zmiznú aj ľudia v nich. Ako listy na jeseň. Uschnú. Potom sa rozpadnú na prach. A rozfúka nich vietor. Navždy. Bolo strašné na to čo i len pomyslieť.”
Ďalšia kniha od autora mi len potvrdila moje predchádzajúce domnienky. A to,že spisovateľ je to perfektný.
Prológ ma zaviedol pri les k telu ženy, ktorú rozožrali mravce, pretože bola potretá medom a priviazaná k stromu. Horňák sa nebabre a nechutne opisuje ako červené mravce doštípali obeť a odkiaľ zo všadiaľ jej mravce vyliezali. Ale… dumem,dumem, nespomínam si, či sme s Romanom(vyšetrovateľom) a Viki zistili, kto bola obeť. Pretože…
… ešte v prológu sa opísala ďalšia vražda. Obeť bola hneď identifikovaná a pátralo sa po páchateľovi.
Mňa však zaujala vražda “šantiacej”dvojice. Prečo boli zavraždení takým prešpekulovaným spôsobom, kto to urobil?
Autor píše naozaj dobre. Ide priamo na vec, neplytvá slovami na zbytočnosti. Jeho humor, ktorý používa najmä v dialógoch Romana s kolegami aj pri vyšetrovaní, je natoľko odľahčujúci, že vám nebude vadiť ani podrobný opis odseknutého penisu nájdeného vo vagíne mŕtvej ženy… dá sa to, ak nad tým premýšľate. Stačí si prečítať Sexeso ;)
Postupy vyšetrovania, hľadanie svedkov a pojítok v prípade, Romanova nebojácnosť a arogancia voči vplyvným ľuďom, pribúdajúce obete… toto ma baví. V príbehu sú priam neskutočné zvraty, ktoré nebudete čakať a aj keď odhadnete páchateľa, nič to, autor vám aj tak vyrazí dych… všetkým tým okolo toho. Ja vám Romana Horňáka môžem len odporučiť. Už lámem manžela,ktorý je zarytý nečitateľ. Zatiaľ odoláva, ale verím, že Horňák je presne ten typ autora, ktorý sadne väčšine, lebo v jeho knihách sa vždy niečo deje. Od začiatku až do konca.
PS: aj žena z mraveniska nakoniec mala svoju identitu odhalenú… moja nepozornosť, ospravedlňujem sa
PPS: aj toto bolo riadne premyslené do detailov… proste wau!
Musím začať šatom. Táto kniha je tak netypicky odetá, no o to krajšia. Jednoducho zvolená farba s ilustráciou na “kartónových”doskách ako z leporela. Originálne! Avšak nielen zvonka. Zvnútra je rovnako krásna. Zážitky Pavla dopĺňa množstvo nádherných fotografií zachytávajúcich rozmanitosti krajiny a tamojšieho obyvateľstva.
Už v Predslove som mala zimomriavky. Písala ho mama autora. V skratke, ale s emóciou napísala, čo pociťovala, keď sa jej syn rozhodol odísť z domu. Najprv študovať, potom študovať, pracovať a následne sa “zabudol”domov vrátiť. Dokonca bol niekoľko dní nezvestný…Ja ako matka si to nedokážem ani len predstaviť, ale vidieť, že plne dôverovala svojmu dieťaťu a dovolila, aby si našlo miesto v živote ako dospelý, inteligentný muž, ktorý toho dosiahne veľa. Lebo stačí CHCIEŤ!
Bolo fascinujúce čítať, ako sa chlapec rozhodne sám učiť po čínsky. A ten dôvod… Neuveriteľné! Jackie Chan prispel k popularizácii bojového umenia u nás, ale myslím, že k učeniu čínštiny až tak nie. S výnimkou Pavla.
Najviac ma zaujali zážitky z čínskeho “paintballu”v prírodnej rezervácii, keď pri zákaze fajčenia zamestnanec odhodil ešte horiacu cigaretu do kríkov, pritom skupine hráčov zakázal fajčiť;z čínskych diskoték,kde majú viacero zamestnancov na toaletách-umývač wc po každom použití, podávač papierových utierok, otvárač odpadového koša, otvárač dverí,v niektorých mali dokonca k dispozícii pri pisoároch maséra krku, či asistenta pri vracaní(hihi kultúrne rozdiely); trefný názov alkoholu, ktorý sa dá preložiť ako “dvoma panvicami po hlave”(vraj pocit po požití je rovnaký);dokonca som sa dozvedela o Slovákovi, známom architektovi v Číne (hanbím sa, o pánovi Hudecovi a jeho úspechoch som absolútne netušila);Pavel otvorene píše o tom, ako sa do Európy dajú dostať výrobky z materiálov, ktoré sú u nás pre škodlivosť zakázané….
Pobavil ma postreh Pavlovej manželky “Mne sa tu u vás páči, že stále používate aj historické veci(vlaky).”
Pavel píše naozaj pútavo, svoje príhody podá bez príkras, také, aké sa stali. Popri rozprávaní nás zasvätí do histórie alebo vysvetlí ako čo funguje. Na všetko priestor ani v knihe nie je, a tu musím vyzdvihnúť autorov um. Na okrajoch strán sú umiestnené QR kódy, ktoré po naskenovaní načítajú autorov YouTube kanál s videom na danú tému. Skvelé,nie?
Nečakala som, že táto nenápadná knižka bude tak fascinujúcim čítaním inšpiratívneho muža.
Keď som sa tak začítala, čo pri mne Quinnovej knihy nemajú problém, mala som pocit, akoby táto kniha bola oproti starším sestrám slabšia. Všetko sa dialo nejak unáhlene, chýbali mi články lady Whistledownovej(čo je dosť logické :) )v podstate sme sa už čo to dozvedeli v predchádzajúcej časti…no v momente, kedy sa hlavní hrdinovia začali spoznávať, sa mi už slabšia kniha nezdala. Julia má môj obdiv, pretože dokázala napísať (ja zatiaľ prečítať) 5 kníh, z toho 5 úplne odlišných príbehov lásky a spoznávania. Síce Daphne, Anthony a aj Eloise boli vlastne k sobášu donútení okolnosťami (predsa česť bola kedysi to najdôležitejšie v spoločnosti-teda okrem majetkov), všetko bolo presne tak, ako malo byť. Eloise sme mali možnosť poznať ako vedľajšiu postavu z predchádzajúcich kníh, ale musím uznať, že vo svojom príbehu mi bola oveľa sympatickejšia. Bola si vedomá svojich slabostí, aj silných stránok a vedela s nimi dobre nakladať.Prerod Phillipa bol krásny. Najmä čo sa týka vzťahu k deťom.Je smutné, že ich označovali ako malých diablov, pritom stačilo tak málo. Pozornosť, lásku a usmernenie. Tieto malé “beštie” sa mi páčili. Boli ako “postrach Denis” a Eloise si s nimi vedela dať rady. A nielen s nimi. Poradila si aj s ich otcom. Príbeh sa zbytočne nenaťahuje, vášeň sa dostaví spolu s citmi a zápletky sú naozaj originálne! Či už “nehoda”Eloise alebo príchod bratov Bridgertonových na scénu XD za to tlieskam…pre mňa neočakávané, prekvapivé a koniec koncov aj vtipné….do srdca sa mi zapísala napríklad scénka pri nákupoch… Takže nie, rozhodne toto v mojom prípade nebola slabšia časť a namiesto denníka lady Whistledownovej sa v každej kapitole objaví úryvok z listov, ktoré posielala Eloise pri svojej pisateľskej vášni. Júlia si drží svoj štýl, svoju úroveň, svoj humor a noblesu…aj preto Bridgertonovcov milujem.
A viete čo je najbombovejšie? Kúsok návnady, ktorý som našla v závere. To som predpokladala, že Francescin príbeh bude nezaujímavý, keďže o nej vieme najmenej zo súrodencov….ale….toto vyzerá byť na riadnu peckuuuuu
Poslednú dobu som si zamilovala okrem romancí aj ich historické príbuzné a nakoľko som od Heyer nečítala nič, dokonca som o nej ako autorke ani nepočula (červenám sa), tak som sa s nevídanou chuťou pustila do príbehu. Sophy bola skvelá postava. Na tú dobu(rozumej dobu, kedy sa príbeh odohrával) bola nekonvenčná, uštipačná, tvrdohlavá ale aj srdečná a starostlivá. Jej správanie občas hraničilo s bezočivosťou a musím povedať, že bola perfektná manipulátorka. Ku cti jej slúži, že jej zámery neboli (takmer) nikdy sebecké a len posúvaním svojich názorov dokázala ľudí doslova zblbnúť. Až na jednu manipulátorku, ktorá však bola pravým opakom Sophy. Som rada, že jej hlavná hrdinka neraz povedala od srdca( pekne zaobalene, ako sa to kedysi slušilo)a dala jej príučku ako sa patrí. Autorka píše/písala skvelé. Zápletky a situácie, ktoré sa v knihe odohrali boli pre mňa to pravé orechové. Na to, že Sophy nebola podľa opisu krásavica ako jej sesternica Cecy(lebo Cecilia je strašne dlhé meno XD), dokázala si svojou živelnou a nespútanou povahou získať každého. No podarí sa to aj v prípade “suchára” a mrzúta, najstaršieho bratranca? Prečítajte si príbeh jednej šibaly a dozviete sa ;)
Uf! Nalákala ma krásna obálka s autobiografiou Lucky, dievčaťa s dediny, ktoré chcelo viac a šlo si za svojim cieľom. Ja len veľmi nerada hodnotím niečí život, čo je v (auto)biografiách normálne. Neprináleží mi súdiť,kto má život ľahký, ťažký, kto si vybral jednu cestu a popálil sa… ale, žiaľ,pri tejto knihe som trpela. Od kníh, ktoré píšu reálny ľudia o svojich zážitkoch, sklamaniach, aj životných 'výhrach' či pádoch očakávam (!Áno,u mňa dosť nezvyčajné- očakávanie od knihy!), že ich životný príbeh bude fascinujúci, neobyčajný, možno inšpiratívny…. Slečna Lucia mi priniesla len zvláštnu slohovú prácu. Teda pani učiteľka by bola pohoršená a spotená aj v intímnych partiách XD. Štýl písania je obyčajný, až nudný. Na knihu som sa naozaj tešila, ale autorka cenzúrou (pretože svoj život ako dedinského dievčaťa dosť okresala a zamerala sa skôr na to, 'ako sa vyšvihla')z tohto diela spravila povrchný denník sexu a toho ako sú všetci škaredí, neupravení, bez spôsobov…Luxusná spoločníčka (nie, žiadny sprievod na večere a eventy=teda aj to,ale len okrajovo) zaťažená na 'luxusní hadříky,drahé parfémy, krásný značkový krajkový prádlo, 5* hotely a dlouhý kopel' aj niekoľko krát za deň. Viete si predstaviť, že záver som už čítala zo zotrvačnosti a nejak ma ani nezaujímalo ako sa kniha skončí. Dosť ma šokovalo, keď som si uvedomila, že Lucia sekne zo svojou "prácou" a ešte viac ma šokovali dôvody,pre ktoré sa rozhodla randiť! Nový cieľ-stať sa perfektnou manželkou,ale nie hocikomu,samozrejme! Len vyvolenému(rozumej týpek s tučným kontom)... Celé zle! Hodnoty aj priority. A to pomlčím o tom,ako Lucia vníma sama seba. Skromná, inteligentná, bez sebavedomia, ustráchaná introvertná šedá myška. Áno,takto opisuje sama seba, avšak jej "hlášky" a skutky svedčia o pravom opaku. Dúfam len, že je Lucia vo svojom živote naozaj šťastná….aj keď si to veľmi neviem predstaviť
Hlavného hrdinu, vyšetrovateľa Romana, už poznám z predošlej knihy, takisto jeho kolegyňu Viki aj zvyšok vyšetrovacieho tímu. Na autorovej tvorbe sa mi páči, že ide priamo na vec.Otvorím ebook a tam si dva páryky hľadajú huby. O chvíľu nájdu mŕtvolou a nie hocijakú. Chlapa takmer bez kože pribitého o kríž v poli. Následne sa rozpúta veľké vyšetrovanie. Teraz musím vyzdvihnúť štýl písania Horňáka. S ničím sa nekafre, žiadne zbytočné opisy, ide hneď na vec. Zameriava sa
na dialógy, ktoré aj pri nechutných pasážach dokáže odľahčiť humorom. Taktiež postupy vyšetrovania sú perfektne napísané a pospájanie si troch, akoby nesúvisiacich vrážd.
Dynamika v knihe je úžasná, dá sa povedať, že knihu som prečítala za pár večerov, pretože ebooky čítam len večer v posteli. Dej je svižný, absolútne v príbehu nie sú hluché miesta, stále sa niečo deje, aj keď samozrejme, ten úvod do knihy vás riadne nakopne a vzbudí vo vás maximálnu dávku zvedavosti, či a najmä ako sa tento prípad podarí vyriešiť. Zvyšok ale vôbec nezaostáva, pretože ako som už spomínala, objavia sa ďalšie dve vraždy. Obete sú veľmi podrobne popísané, takisto aj ich nález a neskôr je dokonca aj opísané to, akým spôsobom boli obete zavraždené, celý popis/rekonštrukcia skutku. A nebol by to vyšetrovateľ Roman, keby nepríde na to, kto je páchateľom. Musím povedať, že hlavný hrdina mi je veľmi sympatický a brúsim si zúbky aj na ostatné autorove knihy.
Všetky postavy sú prepletené aj z predošlých častí, čiže nám hlavní hrdinovia nie sú neznámi. Nolan, mladý profesor Dawn a Everly, má za sebou minulosť plnú úzkosti a výčitiek. Everly sa zas štíti mužov kvôli tomu, čo si so svojou mamou prežila.
Páči sa mi, že okrem romantickej linky, vymyslí Mona vždy nejaký problém mladých…. Či už to boli v predošlých častiach šikana, smrť v rodine, zavrhnutie rodičmi…. Proste všetko témy, ktoré môžu byť mladým čitateľom blízke. Či sa už s podobnými osudmi pasujú osobne, alebo to zažívajú ich priatelia alebo známi v okolí.
Žiaľ, celý príbeh bol oproti predošlým ( musím porovnávať, aj keď to robím len nerada, avšak v mojich očiach si Kasten nastavila latku a každým ďalším príbehom ju dvihla) zdĺhavý. Zbytočne naťahovaný, aj keď Monin štýl mi sedí a jej knihy prečítam na 2- 3 posedenia.
Už som nejaký ten príbeh so vzťahom profesor-študentka čítala. Aj tento mohol byť oveľa lepší. Dalo sa z toho vytrieskať toľko! Autorka tentokrát stavila na vnútorné monológy, boje a dilemy Everly, ktorých bolo hojne a tým podstatne brzdil dynamiku deja.
Aj keď frflem,Kasten milujem. Verím, že Everly aj Nolanovi chcela dať Mona priestor. Aby sme my, čitatelia, pochopili, čo ich oboch zožieralo zvnútra. Každého niečo iné a predsa toho mali toľko spoločného.
ZNOVU sa budem tešiť na ďalšiu časť a ZNOVU budem DÚFAŤ, že bude lepšia ako predošlé :)
Hneď na úvod vyhlasujem, že úvod Liliany už asi v tejto sérii autorka neprekoná. Práve preto sa mi zdal byť začiatok o dosť slabší, v porovnaní s prvou časťou. O čom je Liliana, to už som písala. Malvína, bohatá priateľka a záchrankyňa Liliany, v knihe odhaľuje svoju minulosť,krivdy, zlomené srdce jediným ľúbeným mužom v jej živote, tiež jej otcom, výčitky voči bratovi, mame a sestre. Aby toho nebolo náhodou málo, Malvína sa zahľadí do Areka,tatéra. Jeho životný príbeh mi vyrazil dych a vyháňal slzy do očí (napriek tomu, že Malvína nemala na ružiach ustlané, Arekov osud má zasiahol ďaleko viac). Ťahá ich to k sebe, zároveň potláčajú city z osobných dôvodov. Síce sú pochopiteľné, no odopieranie si vlastného šťastia znie trochu martýrsky. Veľmi sa mi páčili vzťahy, ktoré sa vytvorili a pretrvávali v ‘Liliane’. Mat,Lilka a aj malý Oskar dostali svoj priestor. Džas, kolegyňa s Pink Tattoo, sa postupne odhaľuje a aj napriek svojim tajomstvám je úžasnou priateľkou. Opäť je záver dramatický s nečakanými zvratmi a Epilóg je z pohľadu Areka. Tak ako pri Liliane, aj pri Malvíne si môžete zapnúť hudbu. Každá kapitola sa začína úryvkom piesne.Taktiež sa mi veľmi páčilo, ako si autorka naštudovala postupy pri 'výrobe' tetovaní a ako pekne spojila významy tetovania s príbehom.
Za mňa je táto kniha viac ‘premýšľavá’, Malvína sa neraz stratí v spomienkach, či myšlienkach a vďaka tomu som si vyznačila mnoho citátov,ku ktorým sa budem isto vracať.
~
“Sny přestaly být důležité. Nic nemělo smysl. Jestli není pro koho sahat až ke hvězdám, tak proč to dělat?”
Veľakrát ľutujem, že mám toľko rokov, koľko mám,najmä čo sa týka detských hračiek a knižiek. Tak krásne hračky a tak úžasné knižky čo vydávajú teraz…našťastie už mám deti tak si môžem kupovať takéto veci-akože pre ne XD
Presne pri tejto knižke som svoj vek ľutovala tiež. Knižka je krásna zvonka aj zvnútra. Text je doplnený občasnými čiernobielymi ilustráciami. Tie sú veľmi detailné. A o čom príbeh je? Hlavnými aktérmi príbehu sú tri postavy. Bethany, dievčatko zo sirotinca, ktoré je riadny "kvietok". Ebenezer,chlapec vyzerajúci ako 20tnik,no v skutočnosti má 511 rokov. Ako je to možné? Vďaka beštii a elixíru mladosti, ktorým zásobuje Ebenezera. Čo preto musí hlavný hrdina urobiť? Kŕmiť beštiu. Čím? Hocičím, na čo si len beštia pomyslí. Z tohto sa odvinie zaujímavý a najmä poučný príbeh. Čo sme ochotní obetovať pre vlastné záujmy? Prečo je lepšie keď sme obklopení ľuďmi, ktorí nás majú radi? Ako sa cítime keď sme sami a opustení? Na 245 stranách dostanete odpovede na tieto otázky a dostanete príbeh, ktorý vás zaručene očarí. Či už máte 50 alebo 5 rokov (vekové odporúčanie je 8+), táto knižka nesmie chýbať vo vašej knižnici. Pokračovanie knihy nás poteší už na jeseň a budete sa naň tešiť rovnako,lebo beštia ešte "nepovedala posledné slovo"