Werder2 komentáře u knih

Táto kniha má u mňa hneď niekoľko prvenstiev. Je to prvá takáto obsiahla odborná kniha ktorú som mal tú česť prečítať. Zároveň bola vstupnom bránou do problematiky 20. storočia, ktorým sa chcem bližšie zaoberať.
Po obsahovej stránke je nesmierne pútavá, niekedy som mal problém knihu odložiť a konečne sa uložiť k spánku, aj tak som mal ale čo robiť aby som ju prečítal, aspoň behom jedného mesiaca, čo sa mi nakoniec nepodarilo. Kniha samotná mi dala nielen odpovede, ale aj nastolila otázky ktoré som si predtým nedokázal položiť a zároveň ich aj zodpovedala.
Postupnými kapitolami vás prevedie od povojnovej obnovy Európy, cez obdobie prosperity ktoré so sebou neprinieslo len prosperitu samotnú, ale aj sprievodné negatívne fenomény tej doby. Cez fundovaný pohľad na vec autor predkladá mnohé problémy posledných desaťročí 20. storočia a aj keď je kniha nabitá vysokou mierou negatívnych informácií po jej prečítaní, som sa vôbec necítil skľúčene, práve naopak, s vedomím že v jednom ucelenom diele som si načrtol a ucelil priebeh druhej polovice 20. storočia, ktorý doznieva v intenciách nového storočia, ktorý práve prežívame.
Veľmi blízkym sa mi stali citáty osobností, v jednom prípade nemenovaného maďarského podnikateľa, ktoré vás vítali na začiatku každej kapitoly a osobne som si ich čítal niekoľkokrát v domnení že si ich zapamätám. Najviac vo mne rezonovala a dodnes rezonuje myšlienka Karol Čapek, citujem: " Stvoriteľ Európy ju urobil malú a dokonca ju rozdelil na malé časti, aby naše srdcia nenachádzali potešenie vo veľkosti, ale v pluralite."

8 05.03.2017

" Len ten, kto prekonal jas a tmu, vojnu a mier, vzostup a pád, prežil ozajstný život."

Týmito slovami končí kniha a vlastne aj život génia rakúskej literatúry, pre mňa dlhšie neznámeho, o to viac ceného pri jeho nájdení. Vo svojich ešte stále mladých rokoch som k žiadnemu autorovi tak neprimkol, žiadne slová ma tak nesformovali a neponúkli tak ucelený pohľad na humanizmus, od ktorého sa ako ľudstvo v týchto časoch odkláňame, ako slová Stefana Zweiga.
V knihe, a toto svedectvo vydáva autor už v úvode svojej knihy, sa nezameriava na svoju osobu ako posúvača deja, ale práve skrz posunu deja samotného, jeho uvoľnenosť v riadkoch a plynulému prechodu od konca dlhého 19. storočia až do začiatku rozpútania vojny všetkých proti všetkým, necháva čitateľa spoznať ho v duchu jeho obľúbenej Shakespearovej myšlienky : "Stretávajme sa s časmi, ako nás hľadajú."
Pod prizmov jeho charizmy vás upúta svet pred prvom svetovou vojnou. Bezstarostný vek, kedy hranice medzi národmi existovali len v zemepisných učebniciach, nie však v hlavách ľudí. Kedy dôvera v panovníka bola silná ako viera v samotného boha a ľudstvo smerovalo k svojim žiarivým zajtrajškom. Nič nemohlo narušiť toto fluidum tých čias ako opisuje Zweig.
Rozpínavosť slobody a duše v jednom, však utkvie v druhom ako rozpínavosť územná, nacionálna a neracionálna zároveň. Národy a štáty globálne pospájané poslednými výdobytkami vedy a techniky sa stretli prvý krát v najširšej možnej miere tých čias. Svet nevedel čo ho čaká, väčšinu vojna otupila a najväčší umelci tých čias pridávali puncu jej marazmu čosi magické, príťažlivé, svojim spôsobom nutné zažiť v týchto dobách istoty.
Stefan Zweig, do tých čias spätý so svetom a svet s ním, pocítil istý druh samoty, samoty ktorá sa s ním vláčila celým jeho dovtedajším životom, aby mu napokon v exile dala posledné zbohom. Toto poznanie v ňom utvrdilo jeho bytostnú úlohu pre svet, a síce ako majáka spätosti humanizmu a ducha pretvorenú v niekoľkých jeho najskvostnejších dielach.
Po svete vyhľadáva súputníkov, jedincov, v ktorých tak ako v ňom tkvie poznanie slobody a ľudského ducha. Skrz naskrz Európou, ju spoznáva spolu s týmito umelcami jeho doby, opisuje ich charakteristické črty a spomedzi desiatkov opisov vám každý príde iný, jedinečný, jedinečný vďaka skvelému psychologicko-umeleckému opisu Stefana Zweiga.
Veľké penzum času strávi tento rakúsky autor židovského pôvodu spoznávaním ich osôb, dokonca vo svojej pretavenej zbožnovanosti týchto unikátnych ľudí zbiera pozostalosti po už bytostne neexistujúcich persónach ostávajúcich v pamäti ľudí skrz ich diela literárne, maliarske a hudobné. Zbiera exepláre, rukopisy, všetko vzácne v čom sa zachytila a zaskvela genialita ich ducha, dáva dokopy v tých časoch podľa jeho slov unikátnu zbierku, v posledných rokoch jej tvorby vyšperkoval jej jedinečnosť a unikátnosť.
Toto mu bolo v živote najbližšie, o toto sa delí vo svojej knihe, a o toto prichádza v posledných rokoch pred vypuknutím druhej svetovej vojny. O sny a nádeje v zjednotenú Európu bez rasových a nacionálne vyhrotených útokov, o svojich priateľov, o svoju milovanú zbierku...Tieto roky sa mu stávajú osudným a predznamenávajú únik do úzadia, ako píše:
" Do blata odhodili moju najvnútornejšiu úlohu, mierové zjednocovanie Európy, ktorej som venoval počas štyridsiatich rokov všetky sily a presvedčenie...Po celý život som sa usiloval o spätosť humanizmu a ducha, no v hodine, keď sa vyžadovalo väčšie nezlomné spoločenstvo ako kedykoľvek predtým, ma zrazu prudko izolovali, a ja som sa cítil zbytočný a osamelý ako ešte nikdy v živote."
Stefan Zweig, hoci je jeho osoba 75 rokov po smrti, ( 23. február 1942 ) prináša v knihe " Svet včerajška " memento do dnešných dní. Memento ktoré je stále živé, aktuálne, meniacu formu len v čase, akom nás stretlo. Opäť, v udalostiach priamo sa nás týkajúcich, vystáva morálna otázka pre každého jedného z nás, na ktorú stranu, a za aké presvedčenie sa chceme postaviť. Či budeme počúvať prázdne slovné zvraty vedúce k nenávisti a odcudzeniu sa človeka od človeka, alebo budeme s tichým porozumením pevne stáť za tým obrazom za ktorým si Európa chce stáť, a zaslúži si dať svetu, ale aj svojej minulosti vzor. Vzor spojitosti humanizmu a ducha.
" ...našu vlastnú cestu životom určuje naše vnútro, nech sa akokoľvek zdá, že sa naše cesty krútia a odchyľujú od našich želaní, napokon nás len predsa zavedú k nášmu neviditeľnému cieľu. "

7 07.03.2017

" Text Rybárových spomienok je originálny po obsahovej i formálnej stránke. Hovorí sám za seba, netreba ho ničím upravovať, objasňovať ani korigovať...Jej posolstvo ( knihy) je treba hľadať v racionálnom poznávaní minulosti, aj keď táto bola akokoľvek tragická. Ctibor Rybár svojimi originálnymi spomienkami s veľkým poznávacím potenciálom dokázal, že je to možné aj z výsostne subjektívneho pohľadu, zbaveného predsudkov, trpkosti, ideologických stereotypov a toľkokrát už zlyhávajúcich ilúzií o dokonalej spoločnosti, o dokonalom človeku. Poučený vlastnými skúsenosťami ( a nielen z obdobia holokaustu!) si uvedomuje, že každé zjednodušenie nesie so sebou veľké nebezpečenstvo omylu a vyvoláva doslovne bumerangový kontraproduktívny efekt. Preto je jeho kniha prínosná po stránke faktografickej, príťažlivá po stránke literárnej a najmú nesie v sebe výrazné posolstvo ľudskosti."
- Ivan Kamenec -

2 21.06.2017

Ladislav Bittman. Už len osoba sama o sebe by vydala na samotnú knihu. Niekto kto začínal ako agent československej rozviedky, aby v ňom nakoniec zvíťazil morálny duch a dal sa do služieb špionáže západnej, nakoniec končí ako profesor na vysokej škole v USA. V jeho neprítomnosti ho odsúdia, aby po návrate domov do už demokratických končín zistil že v jeho súputníkoch stále nevymrel duch lojality k službe a pozerajú sa na autora cez prizmu zrady štátnych a ideologických záujmov.
Toto všetko a omnoho viac sa dozviete z knihy ktorá vyťahuje špiny špionážnych praktík a dezinformačnej story, nie však len zo strany ZSSR a jeho satelitných štátov, ale aj západu.
Kniha sa podstatnou mierou zameriava na územie Československa, a v tomto priestore ostáva aj po nastolení demokracie ako u nás, tak aj v Českej republike.
V jednotlivých kapitolách mi kniha príde troška zmätočná a jednotlivé kauzy sa premosťujú bez mne bližšieho logického postupu, avšak ako celok pôsobí kniha kompaktne a ponúka množstvo strhujúcich príbehov, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani James Bond.
Veľmi prínosným pre dnešnú dobu považujem kapitolu o internetovej dezinformácii, ktorá, musím priznať, pred pár rokmi a pár stovkami prečítaných strán a dilemy vlastnej osoby, zaujímala v mojom živote podstatné miesto. Autor, napriek faktu že v dobe písania nebola dezinformácia na internete v takom obrovskom rozmere ako dnes, teda čo sa týka nášho stredoeurópskeho priestoru, ju načrtol pomerne slušne a pridal samozrejme ako v predošlých kapitolách, aj pár zarážajúcich prípadov, kedy ľudský rozum prichádza do úzadia a človek si vo svojom vnútri osvojí aj tú najodvážnejšiu dezinformáciu, ktorá v ňom na objednávku nahlodáva nenávisť a odhaľuje temné zákutie ľudskej duše v ktorom humanizmus a racionalita nehrá žiadnu rolu.

1 05.03.2017