wiix komentáře u knih
Ja veľmi knihy romantické a knihy o láske nečítam, no toto bolo krásne, nežné a citlivé a zároveň to nebolo nasilu, ani patetické. Príjemné, oddychové čítanie.
Trošičku sa mi to zdalo menej pútavé, menej islandské a melancholické ako jeho rodová sága, ale možno sa mi to zdalo, keďže som to čítala hneď po sebe a už som bola utlmená. Každopádne stojí za to venovať tomu čas, jesenné či jarné pochmúrne večery a zamyslenia.
Trochu slabšie ako Príbeh včiel, no veľmi aktuálne (je jar a už tri týždne nepršalo a je vyše 20 stupňov), na zamyslenie, silné.
Toto je presne tá kniha, ktorá ma najskôr namotala - aj keď hlavná postava a jej konanie mi bolo vrcholne nesympatické - a po polovici už hnevala a nakoniec až nudila. Ten záver. Neviem, som z toho zatiaľ len nahnevaná. Aj keď mala kniha veľmi svetlé body a myšlienky čo sa týka rasy, pohlavia a rôznosti národov, príbeh som si predstavovala viac emocionálny, asi som taký potrebovala.
Na rozdiel od filmu sa v knihe vyzdvihuje skôr téma vyrovnanie sa so smrťou ako samotná vražda, poukazuje na psychiku a čarovno rôznych osobností ako na krutý svet, no i napriek tomu bola kniha napísaná dosť plocho a prvoplánovo.
Kniha mala dlhý rozbeh, kým ma začala zaujímať. Chvíľu som nevedela odhadnúť, či je pre deti, mládež, lebo ho prerozprávalo malé dievča štýlom niekedy detským. No keď sa zistila pointu, o čom to celé je, nadchlo ma to a na konci som uronila aj slzu.
Ja som úplne zamilovaná do jej štýlu písania. Vtiahlo ma to, očarilo a vypľulo plnú emócii. Taká maličká knižka a taká veľká vec. Celé životy, nádeje, sklamania. Zo života a pritom netradičné.
Okrem toho, že ilustrácie boli dokonalé, spracovať tému: deti bez fantázie, je také aktuálne a podnetné. Skvelé.
Milujem štýl Asne a taktiež príbehy, a obzvlášť tie pravdivé, o Islame. Vynikajúco vtiahla do deja a ponúkla široký záber postáv a príbehov.
Krásne to začalo, pekná myšlienka - zviditelniť deťom zabudnuté príbehy a rozprávky, dalo sa však z toho vyťažiť viac.
Fúha. Najskôr som sa veľmi tešila, pretože mala pekné recenzie, že ide o knihu o pristeľstve a ženách, ale že to bude takéto sci-fi som nečakala. Trochu mi to pripomínalo Príbeh služobníčky, kvôli tomu vytvorenému svetu a pravidlám, avšak malo to do seba niečo nové, na zamyslenie. Nebolo to zlé, ale ani nič wau.
Jednoducho jééj. O tom, ako byť sám sebou a byť šťastný vám rozpovie Svrbenie teda vlastne Medveď.
Jednoducho: jééj. Ja mám tieto encyklopédie rada. Tieto, ktoré nie sú len zbierkou informácii, ale grafické spracovanie, nápad a prvý dojem sú iné, zvláštne a netradičné.
Ja tak zbožňujem tieto farebné encyklopédie pre deti a iných čitateľov. Plné zaujímavých a graficky exceletne prevedených faktov. Top!
Kniha bola určená pre teenagerov, ale mala veľmi silné a hlboké enviromentálne myšlienky, avšak dej pokryvkával a nedá sa povedať, že by som si knihu užila. Každopádne posolstvo a revolta, ktorá z knihy vykukuje, môže niektorých z budúcej generácie nabudiť.
Asi to bolo na mňa príliš filozofické, ale niektoré myšlienky vo mne zostanú naďalej. “Čím dlhšie hovorí o tom, že keď budeme vytrvalo kráčať cestou rozumu, vyjdeme z lesa von, tým väčšmi ma láka blúdiť v tom lese, v ktorom sme kedysi s úžasom žili a chápali, že je nevyhnutnou podmienkou autentického chápania bytia a sveta.”
Čakal som trochu viac od týchto slávnych Moominkov, ale príbeh bol veľmi detský, jedine dával možnosť hovoriť o prírode a prírodných živloch.
Nielenže to baví deti a pamätajú si z toho viac faktov ako z klasickej encyklopédie, na vetvy som bola i ja.
Možno by to chcelo silnejšiu príbehovosť slebo aspoň niečo zapamätateľné okrem toho, že vojny sú strašné ľudské dielo.