Hmlisko / Mlžiště

31.01.2023

Hororová poviedka z Vlkolinca. Pôvodne som si myslel, že to bude za 4*. Prvá polovica je fakt dobrá. Autor v nej síce opakuje motívy, ktoré mu už fungovali v iných príbehoch (mrazivý dych denníka po cudzej osobe) a opäť ponúkne hlavnú postavu, ktorá zarážajúco ľahko (nejeden raz vyložene náhodou) nachádza kľúčové veci (zápisník), ale inak je to veľmi fajn. Strašidelná, nepríjemne realistická a teda mrazivá atmosféra a opäť prepájanie dávnej minulosti so súčasnosťou. Poviedku by som azda bez väčších problémov označil za folk horor, čo je môj obľúbený hororový podžáner. V poviedke je minimum dialógov, čo je dobre, lebo Jozef Karika na ne nie je žiadny veľký expert, takže to tentokrát aspoň nevráža do očí. Rovnako oceňujem, že hrdina je na Karikove štandardy prekvapivo akceptovateľná postava; teda nie divný asociál a ani psychopat, z ktorého sa na konci vykľuje sériový vrah. Prostredie samotného „hmliska“ OK, hoc sa s ním zaiste dalo pracovať oveľa lepšie. Spomenul som si pri ňom na zvierací cintorín a Mikmacké pohrebisko z kingovky Cintorín zvieratiek, ale oproti majstrovi Kingovi je atmosféra Hmliska predsa len neporovnateľne slabšie opísaná. Keď už sme pri „inšpirácii“, k slovu sa dostane aj The Shining (viď. podozrivo podobná práca s „oživenými“ sochami) a Hodgsonov Dům na rozhraní (psychedelické „vesmírne“ myšlienky). No a potom to príde. Druhá polovica. Zaskočilo ma, že príbeh pôsobil dojmom šprintovania do finále a pritom ma čakalo ešte okolo 15 strán. Netušil som, o čom to bude, ale tešil som sa na nepredvídateľný dej. No, lenže žiadny dej sa de facto nekonal. Konali sa najhoršie nočné mory – filozofovanie á la Jozef Karika. Komu sa to páči, tomu sa to páči. OK. Mne sa to nepáči. Akonáhle sa autor pustí do filozofovania, okamžite sa pretrhne pupočná šnúra medzi mnou ako čitateľom a príbehom, ktorý bol dovtedy skvelý a zrazu nie je.