Jediný

16.11.2016

Príbeh zo známeho vesmíru v čase tak vzdialenom, kde si to vesmírna loď o veľkosti planéty, postavená neznámou dávnou civilizáciou brázdi naprieč galaxiami, kde ľudia dosiahli takmer nesmteľnosť a stretávajú sa s rasami, že ti nad tým zostáva rozum stáť. Ak si čítal „Dřeň“, vieš o čom hovorím… Nemal som tú knihu v pláne na čítanie, hlavne nie po prečítaní poviedky z tohoto sveta „Jader Benzen“. Toto je však trochu iné kafé, po ktorom chuť na dřeň, morek, špik, pomemenujte si to ako chcete, radikálne stúpol.

„Jediný“ je proste kus šrapnelu, ktorý ti rozorve emócie, ak si ho pripustíš k telu. Niekomu sa to môže zdať nudné a rozvláčne, niekto práve tú pozvolnú transformáciu a psychológiu jediného ocení. Do poslednej chvíle nie je totiž jasné, kto alebo čo je jediný, nevie to ani on sám… Táto poviedka je povinnou jazdou pre všetkých priaznivcov Reedovho vesmíru. Lebo dáva odpoveď, čo je vlastne tá veľká ľoď a čo je jediný. Teda aby som bol presný, odpoveď by dávala, ak by ju autor v závere predsa len trochu nezamlžil.

Tentoraz som fakt nadšený. Napriek viacerým lapsusom a logickým krkolomnostiam, napriek tomu, že autor hádam až moc popustil uzdu svojej fantázii, a možno práve preto…