Krásenky

16.11.2016

Ako sa píše v úvode k poviedke, autorka s maďarskými koreňmi nepíše čistú fantastiku ale literatúru, v ktorej sa vyskytujú fantastické prvky, bežné u niektorých východoerópskych klasických autorov. Takto som poviedku aj vnímal a aj som si ju takto užil.

Vo fiktívnej hornatej krajine Silvánia (inak v minulosti spätej s Uhorskom [autorka spomína „Trianonské rozdelenie“], teda môže sa jednať o Sedmohradsko, Rumunsko ale aj o Slovensko) dáva do protikladu modernú dobu s dobou mýtov, keď sa v lesoch ešte preháňali víly(?). Text je písaný klasickou formou a čiastočne poeticky.

Musel som sa trochu preladiť, prehodil som výhybku a potom to šlo ako po masle. Veľmi dobré…