Mesto spomienok

11.01.2018

Surrealistický text z prostredia Bratislavy. Trochu mi trvalo, než som sa naladil na autorovu vlnu a potom to už šlo. Ak som to dobre pochopil, jednalo sa o prenos myšlienok? V tej forme, akú zvolil autor si totiž nemôžeš byť ničím istý. A možno si len autor robí prdel…

Miesto ďalších kecov stačí kratučký úryvok zo začiatku poviedky: Johanka z Arku v plátovej zbroji z croisantov ozdobenej zlatým guldenom fajčí Ľudovítovi Štúrovi vtáka pred vchodom do Slovenského národného divadla. Ten má v brade zapletené dve mrkvy a v ruke drží maďarskú gramatiku. A zatiaľ mokrý Juraj Jánošík švihá bičom zo syrových korbáčikov vyšpúlený Snehulienkin zadoček, prehnutý pokorne cez ružové sedadlo a opásaný zafírmi. Na javisku Kleopatra zaodetá v slovenskej vlajke predvádza striptíz s perleťovým náhrdelníkom.