Pamětihodná historie o otci Baconovi a otci Bungaym
Báseň od:
Robert Greene
Z knihy:
Alžbětinské divadlo. 1. díl, Shakespearovi předchůdci
Jedno z kľúčových diel vo vývoji alžbetínskej komédie. Greene hru štrukturoval do troch navzájom sa preplietajúcich zápletiek, v ktorých hrá ústrednú rolu krásna a cnostná Margaret.
Originální název:
Rok vydání originálu: 1595
The Honorable Historie of Frier Bacon and Frier Bongay
Rok vydání originálu: 1595
Vo výsledku až prekvapivo dobrá hra. Greene nie je príliš dobrý poet, takže tá pridaná hodnota zo strany Shakespeara, Marlowa a Kyda tu chýba. Spolu s tým trochu trpí aj ústredná trojuholníková romantická zápletka, ktorú nemá čo vyzdvihnúť z močiara konvenčnosti. Nad úroveň priemernosti tú hru vyzdvihuje niečo iné - skvelá narácia, v ktorej sa prepletajú tri zápletky a mnohé motívy (predstieranie a následné odhalenie, opustenie neresti a smerovanie k cnosti atď.). Z tohto hľadiska je Greenova hra skôr prozaická, než poetická.
Funguje to aj ako komédia s často až dobrodružnými, či dokonca fantasy prvkami, a to najmä v Baconovej linke, v ktorej zaujmú magické súboje, premeny i zázračné presuny. Práve vďaka tomu hra získava dynamiku. A aj keď je katalyzátorom rozprávania a do istej miery ústredným naratívnym bodom cnostná, panenská a krásna Margaréta (a láska k nej), celá hra stojí na zvláštne amorálnom charaktere otca Bacona (ako napovedá už názov). Tu je potom z dnešného hľadiska zaujímavá reflexia nominalistickej a rane-vedeckej experimentálnej filozofie Rogera Bacona, ktorá je vnímaná jednak ako geniálna a mocná a zároveň ako spriahnutie sa s peklom, ktoré pri svojom skúmaní nehľadí na dôsledky. V tomto smere je tá hra aktuálna aj dnes, kedy sa taktiež pod vplyvom vedecko-technickej civilizácie otriasajú základy sveta. Je tu teda latentne prítomný aj faustovský prvok.
Čo je dôležité, ozýva sa tu tiež niečo z ľudovej smiechovej kultúry, akýsi fašiangový motív, v ktorom sa blázni stávajú kráľmi a králi (zamilovanými) bláznami, v ktorých čerti chodia po svete a sú skôr smiešni než desiví, v ktorom učenci nie sú tak úplne dôstojní a sú skôr mágmi schopnými sputnať celé peklo. Skrátka, cítiť tu až akési radostné stieranie spoločenských i duchovných hraníc a možno aj istú nostalgiu za starými časmi.
Z tohto hľadiska je tá hra najmä akousi reflexiou stredoveku. Je tam záchrana panny pred sprznením, je tam prítomná merlinovsko-faustovská mágia a spolu s tým aj ozveny pred-alžbetínskych divadelných žánrov - najmä pastorály a frašky.