Prázdniny v mezisvětě

Povídka od: Ondřej Neff
Z knihy: Hvězdy české sci-fi, Hu! Povídky Dědka Čucháka

Majitelia starožitníctva Jakub Nedomý a kyborg Dědek Čuchák sa zasa raz zapletú do dobrodružstva, v ktorom pôjde o život (najmä ten Kubov). Na začiatku, ako sa to často stáva, stojí mladá dáma v problémoch, ktorá potrebuje pomoc niekoho, kto sa nebojí prekročiť hranu zákona.

A aj keď Jakub spočiatku odmietne, je nútený sa nakoniec ponoriť až po hlavu (parafrázujúc) "do sra*iek, pardón biologickej polievky". A môže len dúfať, že mu Dědek bude môcť z diaľky prísť na pomoc.

Rok vydání originálu: 2010

Komentáře (3)

Přidat komentář

wena
03.12.2024 3.5 z 5

(SPOILER) Jeden příběh Kuby Nedomýho jak do septiku byl vhozen a díval se jak drakary byly Su rozsekány . Místy to mělo napětí a čtenář doufal že to jen nebude ten e tak jednoduchý.

Terva
02.12.2024 2 z 5

„Byl za tebou Mantella?“
„Nebyl.“
Su se nedá obelhat.
„Co chtěl?“
„Já mu nic neslíbil.“

Tohle je dokonale plné věcí, které mi tak nějak nejdou na rozum. Opominu-li už jen cestu samotnou do mezisvěta, tedy do podlaží Měsíce, kde se vaří sračka aby se vrátila zpět jako jídlo. Tak pak už to začalo být úplně zmatené. Už jen to, že je Nedomému praven do těla jed se slovy, že až půjde zpět, dostane protijed a . . . o protijedu už pak není ani zmíňka, A v neposlední řadě i doba pobytu a celá ta situace kolem pobytu samotného . . no, to jsem z toho . . . HU!

Citát: Poblitý robot je vedle jak ta jedle.


PeterDzurjaník
02.04.2015 3 z 5

Priznávam, že nie som veľký fanúšik sci-fi. Nevadí mi prečítať si niečo zo žánru, ale ani ho nevyhľadávam. Napriek tomu som meno a povesť autora zachytil aj ja a očakával som s veľkými nádejami čo nám pán Neff naservíroval tentokrát.

Popravde, som skôr sklamaný. Nie je to tým, že príbeh by bol úplne nezaujímavý či nelogický. Viním za to predovšetkým rozťahanosť, ktorá skutočne dusí tempo rozprávania aj pôžitku čitateľa. Ak by sa niektoré pasáže osekali, len by to vo výsledku prospelo. Napr. na začiatku pochopíte, že sa všetko bude točiť okolo kriminálnej skupiny sparárov, ale dostaneme sa k nim až v záverečnej tretine alebo štvrtine textu. Rovnako som necítil nejakú obzvlášť osobitú atmosféru, ktorá by vyzdvihla novelu z priemeru niekam vyššie. Z ostatných príbehov zbierky som ju vždy cítil. Tu by pomohla značne.

Nedá sa povedať, že by som bol len nespokojný a čítanie si neužil. Neff vie ako pracovať s textom a ako ho učesať tak, aby pôsobil vtipne a sviežo a vidieť tu autorove dlhoročné skúsenosti. Skutočne baviť som sa však začal až v pasážach v chodbách pod „biologickou polievkou“. Celkovo tak pôsobí nevýrazne a priemerne. A pritom by stačilo vypichnúť niektoré momenty a nenechať ich rozpustiť sa v rozsiahlom texte, v ktorom tak nevyniknú.