Věci

02.12.2016

„Vo co go?“: vravel som si asi v polovici poviedky a neveriacky som krútil hlavou. Postupne mi začala v hlave blikať signálka a napriek tomu, že som sa v texte totálne strácal, nemohol som od neho odtrhnúť svoj zrak. Ono nie je jednoduché rozumieť inej neznámej entite, mysliacej (mysliacej?) a vnímajúcej v iných rovinách, ktorá je založená na iných biologických štruktúrach ako človek.

Text je psychedelická smršť, ktorá ťa rozoberie do posledného atómu. Ak by toto mal byť biopunk, tak áno, beriem to, na rozdieľ od inej poviedky v tejto antológii.