Abiosis
přečtené 350
Český konec světa
2012,
Kateřina Hejlová
Celkom podarená zbierka šiestich poviedok, škoda však, že všetky poviedky od Koláčka (tri) zahrnuté v tejto zbierke možno nájsť aj v jeho sólo jazde "Sedmero plastových panen"; teda od neho tu žiadna nová nie je. Strnad ma svojimi dvomi poviedkami potešil a rozhodnutie dať jeho "Hlad" ako úvodnú poviedku bolo správne - naozaj výborný a uvoľnený rozjazd ("Všechny jsem je sežral. Všechny. Tondu, Frantu, Karla i Pepu. A nakonec i tu Mařenu."). No a Hejlovej poviedka je taká jemná, "ženská", možno ako autorka sama. :)... celý text
Já, Slastbot: Profil smazán
2012,
Martin Koláček
Túto knihu som od autora dostal zdarma vďaka časovo obmedzenej akcii na jeho stránke (http://martin-kolacek.cz/kniha_zdarma), a za to mu veľmi ďakujem. Úvodom chcem všetkých uistiť, že čas strávený s knihou pre mňa určite nebol stratou času a užil som si ju - i keď krátko, keďže rozsahom sa zaraďuje medzi tie kratšie diela. Avšak jedným dychom dodávam, že ak by mala mať viacej strán, pravdepodobne by som už začal byť počas čítania trochu nesvoj, keďže kniha má niekoľko nedostatkov. Príbeh je originálny svojim námetom (androidi stvorení na poskytovanie rozkoše), a trošku som sa bál (alebo dúfal?), že bude podobný príbehu od autora Carltona Mellicka III. (http://www.amazon.com/Razor-Wire-Pubic-Carlton-Mellick/dp/1621050351), ale jediné, čo majú obe knihy spoločné, sú androidi stvorení pre lásku. To, čo považujem za menej originálne, je príbeh samotný, ktorý je v podstate od druhej tretiny knihy len opisom úteku hlavných protagonistov s klasickou zápletkou, kde rôzne osoby usilujú (z rôznych dôvodov) o ich životy, zatiaľ čo hrdinovia riešia za pochodu jednu-dve záhady a snažia sa zistiť, pre koho vlastne predstavujú prekážku. Je to taký jednoduchý a akčný príbeh, pri ktorom som mal pocit, ako keby som hral nejakú počítačovú hru. Čo mi však vadilo asi najviac, bola absencia pocitu, že ide o sci-fi príbeh. Čo je zvláštny paradox, keďže jedna z vedľajších postáv je android, hrdinovia cestujú vo vesmíre a Mesiac je osídlený. Chýba mi tu totiž akýsi komplexnejší obraz doby a prostredia do ktorých je príbeh zasadený (a rôznych pravidiel, spoločenských problémov, dôvodov kolonizácie inej planéty, či vzniku zvláštneho druhu androidov atď., ktoré sú síce spomenuté, avšak len veľmi zbežne a okrajovo). Jednoducho povedané - oddychové čítanie s nekomplikovanou zápletkou a prílišnou orientáciou na akčnú súčasť príbehu. Možno zámer autora, ale pre mňa je to príliš málo.... celý text
Sedmero plastových panen
2013,
Martin Koláček
Môj prvý kontakt s autorom, a i keď zbierka poviedok nenadchla až tak ako som očakával, siahnem po nejakej jeho ďalšej knihe. Poviedky v zbierke sú písané jednoduchým jazykom, ktorý sa hodí aj k ich jednoduchej kompozícii. Absolútna väčšina z nich sú poviedky, ktoré sa spoliehajú na finálny zvrat, čo je často na škodu, pretože všetko, čo pointe predchádza, potom vyznieva len ako nepodstatný balast. Poviedky - až na pár výnimiek - sú pretkané humorom a sarkazmom, čo je skôr prínosom, ale niekedy je toho na môj vkus až príliš veľa a zámer byť vtipný sa nedarí. Avšak svoj účel - zabaviť čitateľa - spĺňajú. Poviedky, ktoré u mňa fungovali najlepšie: - Násilí; 581g; Benátské zrcadlo; IQ; Petrosexuál Poviedky, ktoré u mňa fungovali najhoršie: - První knockout; Válka a blábol; Komparz; Neviditelnost; Nejjednodušší případ inspektora Colomba; Povídka, z níž vám bouchne hlava... celý text
Utajený odposlech
2013,
Bohuslav Kočárek
Kniha má - podľa autora - za cieľ pôsobiť ako beletrizovaná literatúra faktu, ale tento stav sa jej darí dosiahnuť len z časti. Problémom je, že v knihe dochádza k nesúrodému mixovaniu spôsobov podania príbehu - niektoré časti knihy majú beletristické črty, iné sú naopak len čistými popismi historických udalostí a ďalšie zase unavujúco detailné, so zameraním na rôzne (a pre čitateľa často nepodstatné) technické maličkosti. Veľkým pozitívom však je, že štylistický prejav autora je všade značne kvalitný - väčšinou vety pôsobia prirodzene, sú svižné a nepôsobia kostrbato a amatérsky. Čo sa týka štruktúry príbehu, mám pocit, že autor ho písal bez dopredu pripraveného konceptu a príbeh rozvíjal a uvažoval nad ním až v momente samotného písania. Z toho dôvodu najmä prvé dve kapitoly (vzdušný súboj a začiatok vzťahu hlavných hrdinov) - čo je štvrtina knihy - sú veľkou slabinou, keďže majú len zanedbateľnú spojitosť so zvyškom príbehu a sú dôležité len samé pre seba. Dôvod, kvôli ktorému čitateľ siaha po takomto druhu knihy (náznaky konšpirácie, tajomna, studenej vojny), prichádza v tretej kapitole a kľudne by sa kniha mohla začínať práve tu a nijako by jej to neuškodilo; práve naopak - kniha by získala na dynamike. Rušivo pôsobia napríklad aj kapitoly 11 až 13, ktoré majú charakter už v úvode spomínaného nezúčastneného popisu historických udalostí a ktoré hrubo vstupujú do rozprávaného príbehu, narúšajú jeho celistvosť a neprinášajú nič podstatné pre príbeh hlavného hrdinu. Keď som v predchádzajúcom odstavci spomenul dynamiku príbehu, živosť príbehu ničí aj neuveriteľné množstvo dialógov a často aj celostranových monológov, ktoré sú brzdou napredovania a kvôli nim príbeh často a zbytočne prešľapuje na jednom mieste. Rovnako príbeh pri čítaní neprináša nijaký pocit - čitateľ nezažíva žiadne prekvapenie, zlosť, vzrušenie, strach... nič; príbeh len plynie ako pokojná, rovná riečka a pritom by jej stačilo dať do cesty len pár vytŕčajúcich kameňov. Taktiež je potrebné dávať si pozor na používanie takých výrazov, aby zodpovedali opisovanej realite. Keďže hlavní hrdinovia sú Američania a príbeh sa väčšinou odohráva v USA, výrazy ako "jednička na vysvědčení", "vykať" a "tykať" nezodpovedajú daným reáliám. Nevyhnutné je tiež rozhodnúť sa, aké jednotky v texte používať - raz sú to metre, inokedy stopy, raz kilometre a inokedy zase míle. A tým posledným, čo chcem vytknúť autorovi, je používanie pohľadov rozprávania. Raz je príbeh rozprávaný v 3. osobe a inokedy zase v 1. osobe (tým nemyslím vnútorný monológ), a k zmene pohľadu dochádza dokonca v priebehu niekoľkých za sebou idúcich viet. (Napríklad: "Dělá se mi špatně," vykřikla. A o pár riadkov ďalej: ...přísným zrakem si mě poměřil... pozdravila jsem...) Ak je to zámer a ide o nejaký literárny experiment, potom som ho nepochopil, ak to zámer nie je, treba si na to dávať veľký pozor. Ku výskytu gramatických chýb sa vyjadrovať nebudem (nie je ich príliš veľa), ide o samovydavateľský počin bez odbornej korektúry textu, a preto určitá miera zhovievavosti je tu na mieste. Autorovi prajem len to najlepšie a ak považuje tento komentár za prínosný, dúfam, že mu pomôže vyvarovať sa rovnakých chýb pri písaní svojho ďalšieho diela.... celý text
