Adhara
přečtené 552
Chlapec na mostě
2018,
M.R. Carey (p)
Ak sa vám páčil - a povedzme aj rozrušil vás - prvý diel, tak tento, de facto prequel (len posledná kapitola je sequel) stojí za prečítanie. Zistíme, ako to bolo s misiou s Rosie a či je naozaj úplne nemožné "zombie hubu" poraziť, alebo či tomu náhodou nebránia iné než medicínske záležitosti. Páčilo sa mi aj tempo knihy, akcie sa striedajú s pokojom, nie sú nahádzané na dvoch hromadách, ako to býva v iných dobrodružných príbehoch (kde ak niekto odpáli akciu, už ju do konca knihy nič nezastaví). Posledná kapitola zároveň trošku zmierni drvivý dopad prvého dielu, aj keď by ma naozaj zaujímal dôvod zmeny Melaniných priorít (žeby jej chránenkyňa?). Negatívom bolo, že som si neobľúbila žiadnu postavu a ich myslenie a cítenie mi pripadalo také ploché. Na to, koľko sa toho dialo, riešili vnútorne primálo - žeby otupenie citov prebiehajúcou apokalypsou? Zároveň mi prišroubovanie konca tohto dielu na začiatok druhého pripadalo až príliš nasilu a nie úplne logické. Btw, na tamten objav o nadmorskej výške by určite niekto prišiel už skôr. A nezodpovedaná zostáva aj otázka, ktorá ma trápila už v prvom dieli: Kto sa postaral o úplne prvé hladovoceké novorodeniatka?... celý text
Meno ruže
2000,
Umberto Eco
Prečítanie tejto knihy bol „ťažký pôrod“, potrebovala som prestávky, prekladanie stráviteľnejšími kúskami. Pritom ma lákala už dlho (film som nevidela). Štýl je veľmi náročný, text slabo členený, čo čitateľnosť zhoršuje, postavy okrem troch-štyroch som si plietla, často som ani poriadne nevedela, o čom čítam, boli to hlavne pasáže o kacíroch, minulosti a filozofii. Boli tam dobré podmienky na atmosféru, ale necítila som žiadnu. Takisto ani takmer žiadne emócie. Listovať stále dozadu, aby som našla preklad latinských slov, tiež na čitateľnosti nepridáva. No niektoré prvky ma lákali a pri čítaní udržiavali. Priťahovala ma tajomná knižnica a ešte tajomnejšia kniha, tiež nespočetné odkazy na Apokalypsu. Viliam mi bol sympatický, na hlboko veriaceho človeka, navyše žijúceho v stredoveku, mal pekné a pritom uveriteľne racionálne myslenie. Obsah tajomnej knihy, pre ktorú vyhaslo niekoľko ľudských životov, ma ale riadne sklamal. Nenadchlo ma ani rozuzlenie a zakončenie. A moju namrzenosť dovŕšili autorské poznámky na konci, v ktorých nás, čo píšeme knihy v návaloch hlbokej inšpirácie, označuje za klamárov. Hoci on tú knihu vytvoril vedome, pracne, čisto rozumovo a bez srdca (a bez urážky, presne tak sa aj číta), existujú aj iné spôsoby.... celý text
Led pod kůží
2013,
Vilma Kadlečková
V druhom dieli sa dej veľmi neposunie, napokon, pokrýva obdobie trvajúce ani nie dva týždne. Odkláňa sa od hlavnej zápletky s Loďami a Beztvarým a meniacim sa (ak je to hlavná zápletka, ako som pochopila z prvého dielu), dáva nám však nové, zaujímavé háčiky. Naznačuje pôvod Akkütlixa, dozvieme sa niečo z minulosti a motivácie Kamëlë, o čom bolo v prvom dieli len veľmi málo. Hlavné tajomstvo si však táto postava stále ponecháva. Pribudnú ďalšie nešťastné Lucasove spomienky na otca, zistíme konečne aj čo-to o jeho matke, ďalšie čriepky do celkového obrazu jeho osobnosti. Lucas sám sa tu javí ako rozporuplný a vôbec nie čisto kladný hrdina, čo mu vytkne aj Aš~šád. Je to manipulátor. Pinky zjavne nemiluje, nanajvýš s ňou súcití, čo však neznamená, že ju nevyužije pre svoje ciele. Na druhej strane, tá jeho tragická minulosť núti človeka s ním súcitiť. Občas sa ma však zmocnil pocit, že Lucas na svoju blížiacu sa smrť nemyslí tak často, ako by mal, že si robí priveľké plány, príliš mu záleží na veciach, ktoré ho onedlho už nebudú mať prečo trápiť. Sofiu nemám rada. Za najnepríjemnejšiu postavu by som však označila Fionu a jej prelietavosť medzi ezoterikou, nepozdávajú sa mi tie jej vševidiace sny, zatiaľ sa javia ako nejaký deus ex machina princíp. Okrem iného aj preto, že sme ich náznaky nedostali už v prvom dieli. Tak či onak, po dočítaní som bola dosť nabudená na tretí diel. Lenže dojem z druhého dielu opäť trochu zrazila prídavná retrospektívna novela Lunapark Luna z tohto sveta, v ktorej sme sa stali svedkami zoznámenia sa Lucasových rodičov a zamerania sa Osseanov na Zem.... celý text
Já, Mona Lisa
2022,
Natasha Solomons
Zaujímavý nápad, ale to je asi tak všetko. Kniha o podivnom milostnom trojuholníku dvoch mužov a jedného obrazu je písaná veľmi moderným jazykom a zaoberá sa modernými témami, ktoré, obávam sa, hľadá aj tam, kde možno nie sú. Pritom je však napísaná značne jednoducho, postavy sú ploché, je to ploché aj emočne. Na to, ako záhadne Mona Lisa vyzerá, je to v tomto prevedení až príliš jednoduchá osôbka, žiadne tajomno ani múdro nesála. Kniha nemá gradáciu. Váhala som, či to vôbec dočítať. Nakoniec som to dala, ale druhý raz ďakujem, neprosím.... celý text
Jantarové oči
2013,
Vilma Kadlečková
Dala by som štyri hviezdy, no dojem z hlavnej knihy trochu zráža prvá z poviedok v jej dodatku. Autorka hodí čitateľa do svojho sveta a ten musí od prvej strany úporne plávať v nových pojmoch, na ktorých vysvetlenie dôjde až oveľa neskôr. Našťastie je však pomedzi hromadu nových slov ovenčených znakmi, ktoré neviem ani nájsť na klávesnici, popísaného dosť na to, aby sa to nielen dalo čítať, ale aby sa to čítalo dokonca dobre! Kadlečková má vycibrený, profesionálny štýl písania. Text vie vzbudzovať záujem čítať ďalej a tiež emócie. Z riadkov presakuje inteligencia aj humor. Aj keď je nad slnko jasnejšie, že hlavné dianie je vážne a pochmúrne, odľahčuje ho vtipná irónia niekoľkých postáv. Román je zjavne soft sci-fi so všetkými plusmi aj mínusmi, ktoré tento podžáner prináša. Ponúka hlbšie pohľady dovnútra postáv, vyznačuje sa prepracovanosťou ich vzťahov a kvalitnými dialógmi i sprievodnými myšlienkovými pochodmi. Össeanská kultúra a náboženstvo sú dobre premyslené a pôsobia živo. Žiaľ, už menej živo pôsobí uveriteľnosť budúcnosti ako celku. Opisy technológií sú veľmi stručné alebo úplne chýbajú – doteraz napríklad netuším, ako si predstaviť tie organické vesmírne Lode. Niečo z tých neuveriteľností možno ešte bude vysvetlené, ale veľká nádeje tomu nedávam. Dve poviedky pred koncom sa mi páčili menej. Prvá má dialógy postáv o poznanie jednoduchšie, dianie podivnejšie, svet je príliš uletený, neuveriteľný, étericko-netechnický. Druhá poviedka je so štýlom na tom lepšie, ale na hlavný dej nemá.... celý text
Zimní lidé
2017,
Jennifer McMahon
Tak na tri a pol hviezdičky. Dala by som štyri, ak by to posledná tretina knihy, ktorá mi pripadala písaná narýchlo a nedotiahnutá, nezrazila. Až do nej to ale konečne vyzeralo ako kniha, ktorej upútavka neklame. Naozaj mala všetko, čo od duchárskeho príbehu očakávam. Tajomno, pútavé zápletky, dobré postavy, zimná atmosféra... príjemná oddychovka na dlhé zimné večery. A teraz spoiler: Posledná tretina, ako som už písala, bola taká hrrrr. Nejako som nepreciťovala ten des, pocity už boli popísané len v skratke, konanie nie vždy logické. A niektoré klišé ma sklamali - ako že naši milovaní vrátení zo záhrobia musia byť zlí, telesne aj duševne znetvorení a chcieť zabíjať ľudí, oživovanie je fuj (bože, takých poučení som už čítala na tisíce!) a tiež mi riadne dvíhalo obočie, že si rodina adoptuje dievča, ktorej rodičia sú nezvestní a adoptívni rodičia boli poslední, čo ich videli. To im vari byrokracia dovolila?... celý text
Tenký led
2021,
Paige Shelton
Ak by to skončilo uzavreto, bolo by to na tri hviezdy, ale takto, žiaľ, viac, nemôžem dať. Začalo sa to sľubne, čítavo, zaujímavá zápletka, zaujímavé prostredie. Lenže potom to prešlo do monotónneho duchu. Mala som pocit, že scény sa opakujú, rozhovory jeden ako druhý, postavy príliš slabo odlíšené, chýbalo viac napätia, gradácia, zžitie. Často som krátko po otvorení knihy zaspala. A na záver sklamanie - buď je mimoriadne otvorený, alebo bude pokračovanie, ani jedna z týchto možností ma však neteší.... celý text
Dokonalé psie Vianoce
2022,
W. Bruce Cameron
Ak čakáte typický vianočný gýč, kde sa všetky problémy vyriešia a všetko skončí absolútne dokonale, bez ohľadu na to, aké je to nerealistické, je to kniha pre vás. Ja mám ale radšej uveriteľnejšie príbehy so sympatickejšími postavami - tu mi prekážala hlavne postava Ello, ktorá bola príliš šialená ešte aj na pubertiačku a jej "kamarátky" takisto. Začiatok sa celkom dal, ku koncu to bolo na smiech.... celý text
Všetci sme snehové vločky
2020,
Holly Bourne
Tak toto som fakt nedala. Kvôli absolútne neznesiteľnej osobnosti hlavnej postavy som po začiatku zvyšok knihy len prelistovala, aby som vedela, kam to speje (okrem toho, že to speje k poučeniu, to je u kníh tohto typu jasné nabetón). Áno, Olive je duševne chorá, je jasné, že jej myslenie musí byť iné ako myslenie nás ostatných. Autorke sa však nepodarilo priblížiť mi jej pocity tak, aby som sa do nich vedela vcítiť. A navyše aj keď bola "normálna", bola pre mňa jedna z najcudzejších a najnepochopiteľnejších postáv, aké som kedy čítala. Nemala som s ňou spoločné absolútne nič, každá jej myšlienka, každý jej čin bol doslova inverzný s tým, ako by som uvažovala ja. Nenávidela som ju z celej duše, ale nevedela som pochopiť, prečo nenávidí ona seba. Nenávidela sa totiž jedine za tie veci, za ktoré sa nemá prečo nenávidieť - že je chorá, že jej narodenie bolo ťažké... preboha, ako tak niekto môže uvažovať?! A k tomu partička pubertiakov, ktorí sú na jednej strane strašne vyspelí, na druhej strane len teraz objavujú Ameriku, čo sa tiež riadne spolu bilo. Jediná hviezdička za to, že to neskončilo extrémne sladko.... celý text
Deväť - príbeh Ďatlovovej výpravy
2022,
Erika Jarkovská
Veľa autorov sa už pokúsilo beletristicky "objasniť" záhadu Ďatlovej výpravy a Erika Jarkovská prispela svojou troškou do mlyna. Kladmi knihy sú určite dobrá faktická príprava (aspoň myslím, nakoľko ja túto záhadu poznám skôr len z beletrie), vysvetlenie aj mrazivých skutočností, ktoré iní autori opomínajú, ako chýbajúce oči a jazyk či rádioaktivita, ako aj stupňujúca sa zaujímavosť a čítavosť. Vysvetlenie zároveň nie je príliš fantasmagorické, hoci ani úplné - na druhej strane, čo sa dá čakať, keď rozprávačmi príbehu sú ľudia, ktorí počas neho umrú? Z dvoch románov a jednej poviedky, ktoré som na túto tému zatiaľ čítala, je toto asi najlepší počin. Nie však bezchybný. Najmä na prvých stránkach som neraz mala pocit, že repliky postáv sú občas neprirodzené, slúžili evidentne na odovzdanie informácií čitateľovi, ale sotva by sa tak bavili mladí ľudia medzi sebou (aj keď ktovie, v tej dobe?). Tento problém sa postupom knihy zmierňuje, ale nestráca sa úplne. Okrem toho som nejako necítila tú správnu atmosféru, chýbalo mi tajomno, mrazivo, strach. Nevedela som sa vcítiť do postáv, neprežívala som to s nimi. Možno za to mohla štylistika alebo azda prílišná doslovnosť niektorých vyjadrení. Tak či onak ale ide o jednu z tých lepších slovenských kníh.... celý text
Čas
2021,
Peter F. Hamilton
Tak som sa tým napokon prehrýzla na základe tipu, že druhý diel je lepší ako prvý, ale neviem, nepovedala by som. Svoje iste spôsobil aj veľký odstup, v akom som knihy čítala a vinou ktorého som z tej hromady postáv a pojmov veľa zabudla. Ale keby som aj nezabudla, politiku galaxie som zjavne nemala šancu pochopiť, pretože autor nevysvetlil základné veci, ktoré mali čitatelia poznať z iných jeho ság (a ja som nepoznala). Netuším napríklad, kto sú to akcelerátori, alebo akú úlohu hrajú v príbehu mimozemšťania a už vôbec nie, prečo je ich tam tak nezapamätateľne veľa rozličných druhov. V týchto pasážach mne nenaskakoval „ani obraz, ani zvuk“, preto ma, pochopiteľne, nudili. Až na záver sme sa konečne dozvedeli, o čo Žijúcemu snu vlastne ide. Nepoznám ani Paulu, ani Oscara, ani neviem koho ešte z tých, čo tam vystupovali, preto mi boli úplne ľahostajní – nespravili nič, na základe čoho by som to mohla dohnať a utvoriť si k nim vzťah. Len veľmi vlažne som sa zaujímala o línie Justine a Araminty, o chlp viac o líniu Iniga a Corrie-Lynn a najviac o líniu Edearda, z prostého dôvodu – ako jediná bola evidentne vystavaná úplne od nuly a neopiera sa o čitateľove znalosti autorových predošlých diel. Querencia je dobre prepracovaný svet so sofistikovaným zlom, množstvom detailov a veľkou dávkou uveriteľnosti. Je určite prepracovanejší a uveriteľnejší než zvyšok Galaxie. Aj v ňom mi ale dojem veľmi kazil fakt, že všetky postavy série mi boli buď ľahostajné, lebo o nich nič neviem, alebo veľmi nesympatické, vrátane Edearda, ktorý mal byť zjavne klaďas č. 1. Ženské postavy v oboch líniách boli ešte horšie. Napriek napínavému záveru som preto dosť skeptická v tom, či siahnem aj po poslednom dieli. Moje tri hviezdy treba brať skôr ako dva a pol.... celý text
