adorjas přečtené 961
Hledání Betty MacDonald
2021,
Paula Becker
Betty som objavila ako decko v miestnej knižnici. Ležali tam desiatky jej diel a ja som premýšľala, čím to je, že ju u nás v 60./70. v takých hojných počtoch vydávali... Táto kniha to stručne vysvetlí, ja len poviem, že autorkine dielo Mary a ja, veľmi sedelo s filozofiou tej doby ohľadom práce. Inak, kniha priblíži jej detstvo, korene, rodinných príslušníkov a rozhodne inú Bettu, aká sa možno mohla javiť vo svojich knihách, kde si tú skutočnosť poriadne prikrášlila... Inak, u nás až tak nie sú známe práve jej neskoršie diela Onions in the stew/Dusím se ve vlastní šťáve/My správne ženy a The Plague and I/Moréová rána/Ja to zvládnem, o to viac ma prekvapilo, keď som sa dozvedela, že ich viacmenej napísala len kvôli zisku - Betty a jej druhý manžel veľmi šikovní s financiami rozhodne neboli. Jej dielo je dosť ovplyvnené aj dobou, hlavne postava ženy v 50.rokoch, ktorej miesto malo byt hlavne za sporákom a konečne som sa dozvedela, ako to bolo s jej prvým manželom Bobom, ktorý mi nikdy nesedel a šípila som za ním nejaký príbeh. A už nekecám, ak máte radi Bettine úsmevné príhody, tak odporúčam jej knihy (ale pre feministky radšej s privretými očami) a ak ste už Betty čítali, tak toto môže byť náučné čítanie ako to s jej životom vôbec bolo.... celý text
Bílé zuby
2003,
Zadie Smith
Uff, konečne dočítaná! Niežeby nebola dobrá, naopak bola fantastická! Zadie je iná pani, a hlavne tento generačný román napísala, keď mala 25! Akože 25 a niečo také napísať, so všetkými myšlienkami, názormi, svetonáhľadom! A o čom teda bola? O priateľstve dvoch veteránov z 2.sv.v. Archieho a Iqbála, ktorého spája len ich skúsenosť vo vojne, ale inak pochádzajú úplne z iného kultúrneho aj náboženského prostredia, o ich rodinách, miešaní rás, nástupu modernizmu 90. rokov. Ja som Zadie Smith po Swing time a po O kráse, veľmi nemusela, ale týmto románom si u mňa napravuje reputáciu. Inak, postavy nesympatické, dlhé priam košaté súvetia dávajú zabrať nielen pozornosti, ale aj celkovo mozgovým kapacitám a napriek tomu prečítanie ľutovať nebudete!... celý text
Vášeň
2019,
Jeanette Winterson
Opäť oscilácia medzi 3 a 4 * - nakoniec dávam pomyselných 3,5*. "Možno všetky lásky sú také. Nie je to zmluva medzi rovnocennými stranami, ale výbuch snov a túžob, pre ktoré nie je v každodennom živote miesto. Uspokojí sa iba s drámou, a kým trieskajú ohňostroje, obloha má inú farbu." "Bol som šťastný, ale to je slovo dospelých. Dieťaťa sa nemusíte pýtať, či je šťastné, vidíte to. Buď je, alebo nie je šťastné. Dospelí rozprávajú o tom, či sú šťastní, lebo väčšinou nie sú. Hovoriť o šťastí je ako pokúšať sa chytiť vietor. Oveľa ľahšie je dať sa ním oviať. " "Prečo nám šťastné spomienky pripadajú, akoby to bolo včera, aj keď uplynuli roky?" "Hráme v nádeji, že vyhráme, ale vzrušuje nás pomyslenie na to, o čo môžeme prísť." Kniha útlučká, ale nahustená témami a možnosťami, z ktorých sa dalo podľa môjho názoru rozpracovať niečo viac. Páčil sa mi jeden maďarsky písaný komentár na GR - postavy sú akoby len sen, dopredu nalinkované a predsa konajú ako postavy. Zároveň je celá kniha takou metaforou o vášni, láske, prešpikované rôznymi "životnými múdrosťami" (na jednej strane mi to liezlo na nervy, na druhú stranu sama som si označila zopár viet). Ale napriek tomu ma kniha nezasiahla tak, ako som očakávala...A o vášni neviem o nič viac, ako doteraz.... celý text
Sága rodu Forsytů
1971,
John Galsworthy
Toto bola iná jazda vážení! A občas je veľmi dobré nechať si prvé čítania klasiky na neskoršie obdobie, povedzme na 30+, pretože si úprimne myslím, že by som knihu chápala úplne inak, keby som ju čítala prvýkrát v 18 a nebolo by to ono. Prvých 100-150 strán to bola bolesť, tápala som v menách aj vzťahoch. Ale potom prišla linka Bosineyho a Ireny a pridávali sa ostatné postavy (Hello, Soames!) a začalo to naberať grády. A to až tak, že chystám sa na druhú časť a aj tretiu - už ma čakajú na poličke. Inak, neviem ako vy, ale mám pocit, že keby som čítala knihu v 18, asi by som nadržiavala Irene. Ale takto, snáď s väčším rozumom po 30tke, som Irenu aj Bosineyho veľmi odsudzovala. Ale vôbec nie z toho dôvodu, že nevera, ale ich charakter. Prečo Bosiney rovno nepovedal June, že koniec. Ako mohla Irena ničo také spraviť June? Ja chápem, že vášeň, ale tak dofrasa nezačnem si s jej snúbencom. OK, toľko hate-u aj stačí už! Ale inak pre mňa skvelo vykreslená aj stredná trieda, týchto Forsytovcov. Páčilo sa mi autorovo stotožňovanie s Jolyonovskou vetvou rodiny. Bravó, tlieskam!... celý text
Druhá nadácia
2020,
Isaac Asimov
Tretia časť pre mňa trošku začínala strácať na svižnosti- Mul, ktorého v druhej časti, autor tak pekne postavil, je tu na môj vkus príliš zjednodušený a zovšeobecnený. Čakala som tam trošku hlbšie vyobrazenie motivácie a nálad. Ale tak, Asimovi nejde o nejaké psychologické romány, že? Bavíme sa predsa o dobrodružnom scifi. Takisto sa stotožňujem s názormi podo mnou, že druhá časť trošku zaváňala YA, ale tak fajn, aspoň prišlo nejaké osvieženie v podobe postáv. A teraz sa už len rozhodnúť, či počkám na ďalšie slovenské vydania, alebo budem pokračovať už v českom preklade. Inak, ešte dodám - Asimov je vtipný. Slovné zvraty, irónia, ktorá sa úplne právoplatne dá pasovať ešte aj na dnešnú spoločnosť v roku 2022 (aj keď jeho dielo na mňa z nejakého dôvodu pôsobia ako keď si v 50. rokoch predstavovali budúcnosť- taký futurizmus sedemdesiatych rokov ;) )... celý text
Nadácia a impérium
2020,
Isaac Asimov
Nadáciu odporúčam čítať za radom a bez páuz medzi jednotlivými knihami, pretože ja som si medzi prvou a druhou časťou dala mesiac pauzu a neviem, či je to mojimi odumierajúcimi mozgovými bunkami alebo čím, ale mala som problém. Akože gro príbehu som si pamätala, ten problém skvel skôr v tom, že som nemala šancu si pamätať na, pre mňa, krkolomné mená a čo teda presne a konkrétne spravili, aby naplnili Seldonov odkaz. Napriek tomu naďalej prudko čitateľné a už nespravím tú chybu ešte raz a na trojku sa vrhnem okamžite. Páči sa mi spádovitosť deja- autor neotravuje zbytočnými popismi, alebo zbytočnými detailami zo života postáv a ich prežívania (občas je to ale na úkor hlbšieho vykreslenia). Skôr akoby aj Asimov kládol dôraz na väčšie masy, a tým pádom, to predurčuje túto knihu k tomu, aby tak dobre "kĺzala".... celý text
Nevedomosť
2021,
Milan Kundera
Nezvyknem sa namotávať na knihy cez knižné odporúčania vydavateľstiev, ale keď som v decembri počula podcast Knižný výber od Artfora a o slovenskej novinke od Kunderu, tak ma to zlanárilo jedna radoť. Téma o emigrácii, nostalgii, o vzťahoch, ktoré dome zanecháme, o zjavnom nezáujme domácich o našom živote v zahraničí- boli veci, ktoré dôverne poznám aj ja, a to som nemusela emigrovať, stačí, že dlhodobo nežijem na SR. Kundera do krátkej stranáže, okrem samotného deja, prepašoval množstvo úvah a svojich postrehov. Krásne čítanie a určite si nechávam v knižnici, pretože sa k nej budem chcieť vrátiť znova a premýšľať nad týmito témami!... celý text
Milenec Lady Chatterleyovej
2011,
David Herbert Lawrence
Trošku ťažšie dielo na pozornosť, kedže tam bolo dosť úvah o triednych rozdieloch, o pokroku v priemyselnej revolúcii, o vymieraní starého viktoriánskeho sveta. Na druhú stranu, skvelý spoločenský román, ktorý bol podľa môjho skromného názoru, dlhé roky neprávom obvinený, čo sa týka sexuality. Pretože táto kniha nebola len o sexuchtivých pocitoch Connie. Pre mňa to bola veľmi úprimná kniha, v ktorej sa autor vyspovedal zo svojich názorov práve o sexe, vzťahoch, triednych rozdieloch, ... O to viac ma zaujalo zistenie, že autor vo svojom živote tiež prežil podobný príbeh!... celý text
Spisovatelia: Život a dielo
2021,
kolektiv autorů
Moja prvá prečítaná roku 2022 a rozhodne neľutujem. Skvelá voľba pre každého knihomoľa a čo veľmi kvitujem, je fakt, že oproti iným knižným encyklopédiám, ktoré boli vydané pred rokmi, sa tu už relatívne hojne vyskytujú aj ženské spisovateľky. Konečne! Akože vždy by ich mohlo byť viac, ale aj toto je už "pokrok".... celý text
Mimo dosah
2019,
Samanta Schweblin
Kniha na pomedzí zlého sna, ktorej hlavným motívom bol pre mňa strach. Čítala som v origináli a občas som sa strácala v zvláštnej konverzácii. Otvorený koniec dáva možnosť rôznym interpretáciám podľa vkusu čitateľa.... celý text
Experimentování s dětmi
2021,
Shaun Gallagher
Som rodič a úprimne som rada, že som si knihu iba vypožičala z knižnice, lebo nebavila a nič ani nedala. Na darček asi fajn...
Spolek Jane Austenové
2021,
Natalie Jenner
Tak, toto bolo veľmi milé prekvapenie a hlavne poteší každého čitateľa Jane Austenovej. Jednu hviezdičku strhávam za prílišnú predvídateľnosť, ale inak veľmi pohodová jednohubka, od ktorej sa dalo len ťažko odtrhnúť.... celý text
Nadácia
2020,
Isaac Asimov
Konečne sa dostávam k tejto scifi klasike a som rada, že som ju konečne dala. Páčila sa mi "vydrbanosť" hlavných postáv, ktoré nejakým spôsobom nakoniec vždy vyriešili problém, ktorému čelili. Teším sa na ďalšie časti!... celý text
Solaris
1994,
Stanisław Lem
Komentáre to podo mnou napísali dokonalo a ja už k tejto knihe pravdepodobne nemám čo viac dodať. Jedine by som vytkla, že som sa občas strácala v tých námatkových, zvláštnych konverzáciách, ktoré boli akoby vo sne. Toto nebolo "len" scifi, ale aj psychologický či hororový román.... celý text
Mrtvá a živá
2019,
Daphne du Maurier
Juchu! Moja prvá "dočítaná" audiokniha! Priznám sa, že som počas jej počúvania (vyše 17 hodín) mala svoje pochybnosti. Nakoniec ju hodnotím ľahko nadpriemerne a verím, že v čase vydania, 1938, musela vzbudiť riadny ohlas a nečudujem sa jej nálepke "bestseller". Trošku gotické, trošku mysteriózne. Veď predsa, nie nadarmo ju prirovnávajú aj k Jane Eyre... Minimálne vieme, že du Maurier bola fanúšičkou Bronteovej. Autorke sa v knihe podarilo vykresliť prežívanie hlavnej postavy naozaj vierohodne, a to tak, že je vysoká pravdepodobnosť, že by ste s ňou potriasli v prípade, ak ste viac akčnejšou a možno aj extrovertovanejšou personou. Bohaté popisy, priam návrat k viktoriánskemu Anglicku, nepredvídateľný dej, táto kniha je práve o tom a dovolila by som si tvrdiť, že je ideálna na tmavé zimné večery... Ale ten jej muž Maxim, nuž správal sa veľmi zvláštne ku svojej druhej manželke...... celý text
Psy malých plemien
2020,
Olga Hund
Nič by sa mi nebolo stalo, keby som túto jednohubku vynechala- sorry, Literárna bašta, ale toto nie. Je v poriadku písať o duševných poruchách a o tom, ako to chodí v inštitúciách na ich "opravu" (veď predsa sa o to pokúšala už aj Plathová vo svojom Sklenenom zvone). Ale toto bol popis hodný blogu...Kniha krátka a ani ja už k tomu viac nemienim dodať...... celý text
Hillbilly Elegy: Kronika rodiny a kultúry v kríze
2017,
James David Vance
Krátke vyjadrenie ústrednej myšlienky knihy alebo teda, v čom skvie problém ľudí hrdzavého pásma? "Prevláda tu pocit, že nemáte kontrolu nad vlastným životom, a tak obviňujete všetkých naokolo." "Medzi príšlušníkmi bielej robotníckej triedy totiž vzniká akoby celé kultúrne hnutie, ktoré zo svojich problémov obviňuje spoločnosť alebo vládu a získava každý deň čoraz viac stúpencov." Skvelá kniha o vykreslení nálad a mentality v spoločnosti bielej robotníckej triedy. Niektoré recenzie dokonca tvrdia, že táto kniha vám ukáže vhľad, prečo ľudia volili Trumpa. (No, neviem.) Mňa kniha veľmi zaujala, je písaná pohodovým, hovorovým štýlom, máte priam pocit, že vám o svojom živote hovorí kamarát od vedľa. Zároveň, je obdivuhodné čítať o človeku, ktorý sa viacmenej dokázal presadiť aj vo viac elitárskej spoločnosti a viacmenej opustiť to prostredia, z ktorého on sám pochádza, a z ktorého často niet možnosti rastu smerom nahor. Veď len Vanceho poznámky ohľadom pracovného pohovoru ako "na pohovor prísť v obleku; financie sú odvetvím, v ktorom ľudia skutočne pracujú; príborový nožík nie je na ozdobu; v určitých mestách a štátoch sa dá zohnať lepšia práca; atď. Vance do svojej knihy zvolil aj rôzne sociologické a ekonomické štúdie a aj och odcitoval, kniha tým naberá vierohodnosť. Hviezdičku strhávam za prílišné opakovanie už povedaného a možno aj trošku jeho jednostrannosť (Vance sa sám označuje za konzervatívca). A ešte jeden citát, ktorý je podľa môjho názoru aplikovateľný na kohokoľvek po svete, ktorý mal potrebu sa čo najskôr osamostatniť od rodičov: "Ľudia ako ja sa neprestávajú stýkať s rodičmi, lebo nám na nich nezáleží, opúšťame ich, aby sme prežili. Nikdy ich neprestávame ľúbiť a nikdy nestrácame nádej, že sa nakoniec zmenia. Sme skôr nútení, buď rozumom alebo zákonom, ísť cestou sebazáchovy."... celý text
Anomália
2021,
Hervé Le Tellier
Anotácia knihy vám úplne postačí, pretože je napísaná tak, že "nespoileruje", ale zároveň hovorí o všetkom. A kniha vyhrala Goncourta, a ja som si tak celý čas hovorila prečo? Prečo sú na ňu všade oslavné recenzie a v čom som ja vinná, že mňa nezasiahla tak, aby som ju označila ako naj kniha roka 2021? Možno keby som knihu vnímala ako scifi, tak si poviem, OK zaujímavý námet, dá sa s tým skvelo hrať. Ale táto kniha vraj nie je len scifi, je to spoločenský román, ktorý vyhral Goncourta, predsa! Námet skvelý, postavy a ich počínanie sú zaujímavé na sledovanie, ale po dočítaní knihy vo mne kniha nič nenechala, dokonca postupne spomienky na ňu blednú. Takže, hodnotím osobne priemerne a dúfam, že nebudem jediná. Pri preklade mi vadili, občas krko- a jazyko- lomne preložené vety a minimálne ma navnadila si konečne sadnúť na zadok a vrátiť sa k scifi klasikám typu Solaris! ;)... celý text
Dívka, žena, jiné
2020,
Bernardine Evaristo
Na knihu som sa tešila dlho a konečne sa objavila v elektronickej podobe v miestnej knižnici, tak som si ju vypožičala. Súhlasím s komentárom podo mnou (Tweed), že síce knihu označujú ako feministickú, avšak mne skôr prišla, že sa riešia gender a rasové otázky. Ak sa tam už objavili feministické myšlienky, tak to bola pre mňa skôr kritika bieleho feminizmu a nadradenosti ohľadom toho. Avšak, ak chcem knihu hodnotiť a hodnotím ju na 4*, tak je to práve z dôvodu vykreslenia zaujímavých osudov 12 žien. Jednak mi "akoby voľný verš v próze" vôbec nevadil, text mi utekal a nevadila mi ani absencia dialógov. Hodnotné boli pre mňa vykreslenia prežívania postáv, kde boli niektoré lesbičky, niektoré nepriznané, zneužívanie žien všeobecne, nebinárne a zároveň to porovnanie života ženy v minulosti a dnes. Myslím, že kniha právom vyhrala Bookerovu cenu a rozhodne u mňa lepšie ako bájne ospevovaná Chimamanda Ngozi Adichie!... celý text
Nejmenuji se Miriam
2016,
Majgull Axelsson
Príjemných 3,5* a to obvykle knihy o konc.táboroch nevyhľadávam, ani neobľubujem (hlavne, keďže sa jedná o trend posledných rokov nazvať rôzne profesie v Osvienčime). Téma ma tentokrát zaujala z dôvodu, že sa jedná o hlavnú postavu "na rebríčku hodnoty ešte nižšie ako bol prachobyčajný žid". Zaujímavé je sledovať, že autorka nezostala len v Osvienčime, ale priblížila historické fakty aj z povojnového Švédska, kde takisto mali riadne predsudky voči Rómom.... celý text