adorjas přečtené 961

Na vodě 2013, Penelope Fitzgerald

Najprv som si hovorila, čo to vôbec čítam, a že som veľmi rada, že je kniha taká útla, že to bude rýchlo za mnou. Potom som sa postupne do jej zvláštneho rytmu dostala a po nejakých 50 stranách som sa začala tešiť na veľmi svojské postavy. Svojské v zmysle, že nezapadajú pod konvenčné obyvateľstvo Londýna a Fitzgeraldovej sa krásne podarilo zvečniť ich chuť po slobode a vode, aj keď mnohí z nich na šíru vodu ani nepáchli vzhľadom na stav ich príbytkov... Raz som videla film s Ewanom McGregorom, ktorý sa odohrával takisto na hausbótoch, a preto som nemala problém, si dané prostredie predstaviť, aj keď mnoho iných čitateľov sa na to sťažovali. Próza úsporná, postavy sa nesnažia za každú cenu zapáčiť sa a celkom sa čudujem, že sa knihe podarilo získať Bookera...... celý text

Reštaurácia The Hills 2019, Matias Faldbakken

Ja neviem, ja som tú knihu a celý jej zámer nepochopila a to nie som občasný čitateľ! 2* za vykreslenie starého, kontinentálneho sveta v novom hábite 21.storočia spolu so scrolovaním soc. médií a to bude asi tak všetko. Predpokladám, že chápem tú iróniu, popisovanie hostí, tzv. "tvárenie sa", že sme niečo viac, ale proste u mňa to neprešlo. Popisy, boli napriek tomu, veľmi pekne vykreslené- zaujal ma napríklad popis obrazovej galérie (ktorý som si predstavovala presne tak, ako je to na obálke českého prekladu) a zaujal ma napríklad popis hudobníka, ktorý hral na klaviatúre, teda skôr popis jeho klavírnej hry.... celý text

Jediná kniha o jídle, kterou potřebujete 2020, Karolína Fourová

Mne ako výživovému laikovi, ktorému až posledný polrok, kvôli zdravotným problémom, začali docvakávať súvislosti ohľadom jedla a jeho nutričnom zložení, dala táto kniha celkom veľa. V podstate mi potvrdila úplne to, čo som si aj ja sama na základe empirických skúseností overila, a tým pádom na ňu nedám dopustiť. Keby som o nej bola vedela začiatkom januára, tak mi možno ušetrí oveľa viac času s vlastným experimentovaním, ale človek sa učí najlepšie na vlastných chybách a omyloch, že? Teoretická časť za mňa super, recepty som zatiaľ neskúšala.... celý text

Beton a hlína 2021, Viktorie Hanišová

Veľmi príjemné rozhovory s nadšencami, pri ktorých budete mať pocit, že možno to fakt celé má zmysel a nepôjde celý svet do "kytek". Veci, ktoré som chcela jednotlivých respondentom vytýkať, krásne zhrnula na konci Lucie Sovová (akurát škoda, že nebolo vysvetlené, kto to vôbec je - Google mi našeptáva, že Phd. z prírodovedeckej fakulty na MUNI, tak snáď hovorí pravdu). Rozhovory sa najčastejšie týkajú pôdy a obživy z nej, aj keď si úplne neviem predstaviť, ako by sme takto mohli žiť všetci, ale možno zo mňa prehovára skeptik (snáď sa mýlim). Zaujali ma rozhovory o včelách (s Dagmar Šormovou, Hradčanské včely), keďže je to jedna z oblastí, kde už dlhé roky nakupujem u miestnych včelárov/medárov. Takisto, rozhovor Na jablka s mapou (Kateřina Kubánková, Na ovoce), ale podnetným bol naozaj každý rozhovor aj družstevnom obchode, či permakultúre (konečne začínam chápať ten princíp), alebo guerilla gardening či organizácia Trash Hero! Zapisujem sa synonymum slova sociálny, ktorý má u nás často negatívnu konotáciu za spoločensky prospešný od Radky Pokornej (riaditeľky Kokozy).... celý text

The Paris Review - 50. roky 2018, kolektiv autorů

50.roky, kopa známych mien, u ktorých som prišla na to, že som z 10 autorov čítala po jednom diele konkrétne od 3 autorov. Setsakra málo, keďže sa jedná často o veľmi cenených aj oceňovaných autorov (na základe udelených Nobelových cien, aj keď to nemusí byť vždy záruka, ako som minule čítala rozhovor s poľským spisovateľom Hubertom Klimkom-Dobrzanieckim, ale nie o tom som chcela). Bavili ma autori, ktorých som poznala a o ktorých som mala práve už čo-to prečítané, a síce som napríklad od Moraviu nič nečítala, ale z hodín literatúry pamätala na jeho diela. Oproti nemu mi niektorí autori nehovorili vôbec nič, a taký Eliot alebo Forster a Greene šli úplne mimo mňa, pretože ich rozhovory ma nezaujali a pristihla som sa pri tom, že som ich časti preskákala viac-menej pohľadom. Knihu hodnotím na 3,5* - niektoré otázky boli ako z prostoduchých časopisov, ale pri niektorých sa spisovatelia krásne vyfarbili a povedali veci, ktoré vo mne zarezonovali. Veľmi sa mi páčilo, že sa knihe podarilo vykresliť ducha doby 50. rokov. Budem zvedavá na ďalšie ročníky, ako sa to odrazí v rozhovoroch. Musím však podotknúť, že pri slovenskom preklade sa jedná o selektívny výber, predpokladám, že aj u nás známejších autorov. Originál The Paris Review mal ešte viac mien, počas tých 50.rokov. Capote: "Rád počúvam a rád rozprávam. To nevidíte, že rád rozprávam?" Faulkner: "Keby som tú istú otázku dostal zajtra (pri rozhovore), moja odpoveď by už mohla byť iná." Hemingway: "Keď skončíte, ste taký prázdny, ale zároveň taký naplnený, ako by ste sa práve domilovali s niekým, koho milujete." (ako pracuje na svojich dielach) Moravia: a jeho neustále poznámky, ako sa dištancuje od svojich postáv a jeho vehementné tvrdenia, že v jeho dielach žiadne biografické ani autobiografické črty nenájdeme (moja pozn.: rozhodne nájdeme) Parkerová: o písaní pre Vogue: "Autorky popisov- to bola moja práca- vám odporúčali norkový obal na drevené konce golfových palíc za 75 dolárov, "pre priateľa, ktorý už má všetko". Vidíte, civilizácia smeruje k zániku. (moja pozn.: A to som si myslela, že tak "blbo" píšu len súčasné magazíny.)... celý text

Kolibřík 2021, Sandro Veronesi

Kniha ma zaujala hneď od prvej strany- začína vstupom muža do ordinácie očného lekára Marca Carreru. Následne nám autor, Veronesi, prekladá fragmenty zo života hlavnej postavy, ktoré sú poskladané hore-dolu, čo možno bude v niektorých čitateľoch vzbudzovať zmätok, ale mne to akosi sedelo do celkovej atmosféry knižky, keďže následne publikácia pôsobila fragmentárne a môj pôžitok z deja sa znásoboval, keďže niekde som už vedela, čo sa stane, ale až postupne sme sa dostali k vysvetleniu. Marco ako postava, pôsobí nemenne, len svet okolo neho sa mení, ale postupom času v knihe spoznáte, že je najťažšie vydržať na jednom mieste. Mne to tak teda úplne neprišlo, podľa môjho názoru, sa na Marca valili rôzne životné udalosti, ktoré musel nejakým spôsobom ustáť, a to, že zostal stáť a nepodlomili sa jeho kolená, poukázalo na jeho zdanlivú nehybnosť. V doslove od Odeonu (Alice Flemrová) sa dozviete klasicky aj krátke zhodnotenie jeho diela a z čoho vo svojej tradícii vychádza. A práve tam, A. Flemrová poukázala na fakt, s ktorým viac než súhlasím- Veronesi tvorí skvele našliapnuté začiatky, ale ku koncu mu akoby dochádzal dych a záver nejako zlepil dokopy lacným sekundovým lepidlom. A presne takto na mňa pôsobilo hlavné posolstvo knihy - nechcem spoilerovať a napíšem iba "nový človek". Napriek tomu, hlavná idea je o nádeji...... celý text

Krasojazdkyňa 2013, Uršula Kovalyk

Čítalo sa to ľahko, čitateľne, bavilo to a určite by som bola uvítala ďalšie a ďalšie stránky. Žiaľ, kniha po necelých 120 stranách končila. V tomto prípade, mi tu nevadili ani vulgarizmy, ktoré nejako celkovo sedeli do kontextu knižky a dokonca som uvítala aj ilustrácie, ktoré sa teda vyskytovali v elektronickej podobe na začiatku a potom už nie (čo mi teda prišlo osobne škoda). Kniha prešpikovaná aj maďarskými slovami mala pre mňa naozaj pôžitok. Veľmi ma však mrzia chyby- akoby kniha nebola prešla jazykovou korektúrou a okrem nesprávnych čiarok, sa tam vyskytovali aj dosť veľké gramatické chyby, napr. nervy napísané ako nervi a podobne.... celý text

Narodený v modrú stredu 2020, Daniel Tammet

Čo sa týka knihy, veľké literárne ambície nemá, aj keď sa jedná o biografiu. Tammet vám priblíži svoj život, pričom na pozadí vám vždy predstaví ako funguje, ako premýšľa a ako vníma svet. Je to skvelý vhľad do života človeka s Aspergerovým syndrómom, pretože väčšina z nich nedokáže takto komplexne vnímať svoje prežívanie a majú problém o tom takto verejne hovoriť. Avšak, to nie je záležitosť Daniela, ktorý okrem napísania tejto knihy, chodí po prednáškach, prednáša napríklad na Tedx a čo som pozerala videá, nemá ani trému (minimálne sa tak zdá a vyzerá byť fakt schopným rečníkom, ktorý srší dokonca vtipmi!). Anotácia sľubuje dojemný príbeh, ale knihu by som nenazvala dojemnou. Napísal ju racionálny človek, ktorého príznakom v rámci tohto "ochorenia" je práve neschopnosť vyjadriť/spracovať emócie na tej úrovni, na akej ju vyjadrujú tí ostatní, "normálni" ľudia. Napriek tomu, je to určite motivujúci príbeh, pretože to, čo sa podarilo Danielovi dosiahnuť, aj napriek ťažkostiam svojej poruchy, je naozaj obdivuhodné. Prajem Danielovi všetko len to najlepšie, nech ďalej reční a pracuje so svojím nevšedným "darom".... celý text

Zachovaj si zdravý rozum 2020, Anders Hansen

Autor je známy svojou prvou knihou Dobehni svoj mozog, ktorý som teda nečítala. Táto kniha bola fajn, ale nejako hlbšie myšlienky vo mne nenechala a preto hodnotím priemerne. Viem, že nadmerné používanie mobilu je škodlivé? Viem. Viem, že by som nemala čumieť na mobil pred spaním? Viem. Viem, že by som mala filtrovať digitálne média a chrániť sa pred dezinformáciami? Viem. Dodrožujem to? Snažím sa. V rovnakom čase som čítala aj knihu Lži, médiá a mozek (Nutil) a tá kniha ma bavila viac. Táto kniha bude asi viac sedieť čitateľom, ktorých podobný žáner- laická literatúra faktu baví.... celý text

Daj mi tvoje meno 2018, André Aciman

Konečne som sa dostala k tejto kultovej záležitosti, ktorú snáď čítal pred 3-4 rokmi celý knižný svet a ja som do nej úplne nešla, pretože príliš veľké haló a presne takto som sa popálila pri inej knihe s LGBT tematikou u Malého života (Yanagihara). Tak, tu môžem konečne s kľudným svedomím povedať, že ten hype okolo knihy chápem. Primárne to u mňa nebolo o homosexuálnej téme, ale o vykreslení vnútra hlavnej postavy, jedného dusivého leta, keď plne objavil svoju sexualitu, o prvej láske, na ktorú sa nezabúda a chtíči (české slovíčko chtíč sa mi tu hodí viac ako slovenský preklad žiadostivosť). Pohľady, domnienky, myšlienky, búšenie srdca, vône, letné noci - čítalo sa mi to dobre a vnútorný svet Elia bol vykreslený perfektne. Pomyselný bod, ktorý som nakoniec nestiahla, sťahujem za koniec knihy - mne by kniha viac vyhovovala bez konca o pár rokov neskôr...... celý text

Portréty historických osobností - Nejen grafologický pohled 2015, Helena Baková

Kniha zaujme predovšetkým čitateľov, ktorí sa grafológii venujú, pretože v jej úvode nenájdete žiadne vysvetlenie, ku ktorému smeru sa Baková v rozbore prikláňa, nenájdete základné vysvetlivky a nenájdete ani to, čo je to "grafoarte". Ani v rozboroch úplne o jednotlivých znakoch a posudzovacích kritériách nepíše, skôr sa orientuje už výslovne na interpretáciu osobnosti. Bolo fajn, že tam vložila aj rozhovory s rodinnými príslušníkmi alebo historikmi, ktorí jej mohli byť trošku viac nápomocní pri potvrdení jej interpretácií. Mne, ako Slovenke, ale niektoré české historické osobnosti nič nehovorili, ale bolo zaujímavé prečítať rozbor Němcovej, jej manžela a dcéry, či Alfonsa Muchu alebo dvoch významných skladateľov (Smetanu a Dvořáka).... celý text

Média, lži a příliš rychlý mozek 2018, Petr Nutil

Čítala som viacero kníh o kritickom myslení, napadá mi tak napríklad česká knižka Fake news od Vejvodovej a Gregora a kol.autorov. Ale táto kniha mi prišla viac prehľadná, s lepšími detailami a šla viac do hĺbky aj napriek krátkej "stranáži". Kniha okrem mediálnej gramotnoti upozorňuje aj na základné psychologické fakty ako funguje ľudský mozog pri rozhodovaní a emociách a bolo to celkovo dosť komplexne, avšak zrozumiteľne podané.... celý text

Svolení 2021, Vanessa Springora

Springora vracia úder - asi tak by som nazvala túto knihu. A úder je plne pochopiteľný. Od knihy neočakávajte literárne ambície, jedná sa skôr o strohú, krátku biografiu zo života 14-ročnej dievčiny. Zároveň, nám prekladá morálnu otázku- so vzťahom súhlasila, ale bola na tom v tom veku dostatočne zrelá? Ako je možné, že až spätne si uvedomila, že niečo je veľmi zlé? Ako je možné, že ďalší dospelí na čele s jej matkou s tým boli v poriadku? Iná doba? Máme to brať podobne, ako že v USA v 19.st. bolo otroctvo v poriadku, takže s tým nemáme mať morálny problém? Táto kniha je skvelým námetom na rozhovory s priateľmi, práve aby sa prebrali všetky strany. Autorke tlieskam, že so svojím životom vystúpila z tieňa autora G.M. a že nám predostrela aj svoju verziu. Snažila som sa dohľadať nejaké informácie o súdnom procese G., ktorý mal začať na jeseň 2020, nepodarilo sa mi nič nájsť. Držím palce, nech autorka traumu z detstva zvládne a zároveň snáď kniha môže pomôcť nejakej ďalšej obeti iného sexuálneho predátora. A snáď raz dôjde na spravodlivosť aj na také mená ako je Woody Allen alebo Roman Polanski...... celý text

Růže sama 2021, Muriel Barbery

Do Barbery som sa zamilovala v jej S eleganciou ježka, tam sa mi páčila irónia hlavnej hrdinky aj jej sila. Pri tejto knihe autorka vykreslila inú ženskú postavu, ale celé mi to prišlo nedotiahnuté, preto aj moje priemerné hodnotenie. Akoby sa autorka snažila pretaviť japonskú lyrickosť a poetiku do tohto románu. Rozoberá kvetiny, popisy ako na hlavnú postavu vplývajú rôzne chrámy a ako sa pod tými výhľadmi postava mení, ako ju to transformuje. Na mňa to nefungovalo, neviem, či to bolo prekladom, ale ani jeden z lyrických popisov alebo úvodov k jednotlivým kapitolám ma nenadchol a nevzdychala som krásou. Postava mi prišla nereálna, vzťahy medzi postavami takisto. Zostávam u autorkinho iného bestselleru!... celý text

Krv je len voda 2021, Jana Micenková

Oscilujem medzi 3 a 4*, nakoniec hodnotím na 3,5*. Kniha ma bavila svojou prudkou čitateľnosťou a nesympatickými postavami. To rýchle odsýpanie deja, súvisí podľa mňa so zameraním autorky, keďže študovala scenáristiku a dramaturgiu, takže má talent na neustálu akciu a pohyb a rýchlosť v texte. Za čo, ale 1,5* strhávam sú až veľmi nereálne postavy. Na základe rozhovoru s autorkou v časopise Rozum viem, že vychádzala v rámci inšpirácia zo skutočných postáv - skrachované herečky v divadle a jej kamarát s manipulatívnou manželkou, ale niektoré pasáže boli až príliš... Akoby sa autorka rozhodla postavy naozaj extrémne vyhrotiť a ísť až na kraj ich možností a na kraj možností, čo znesie kniha. Zaujímavé je sledovať, kam sa za 3 roky postavy dostanú a aká dlhá línia môže viesť aj k nečakaným činom, pretože celú knihu striehnete, kedy sa niečo stane...... celý text

Podzemní železnice 2018, Colson Whitehead

Počúvala som v rámci rozhlasu Vltava. Ja vôbec nebagatelizujem ťažkú tému, otroctvo, príživníctvo plantážnikov a ani bavlno chtivosť Európanov. Toto je všetko ťažká téma a hlavne dôležitá, aby sa aj doteraz o tom hovorila a nemysleli si, že všetko bolo ideálne ako Mitchellová vykreslila v Odviate vetrom (kde ste mali pocit, že černošskí otroci potrebujú neustálu supervíziu pána, aby prežili v tomto krutom svete). Ale tu hodnotím knihu ako literárny počin Whiteheada a ku mne kniha neprenikla. Keď som si prechádzala iné recenzie kníh a dumala, či je chyba vo mne, tak som prišla na to, že recenzentov by som mohla rozdeliť do 2 skupín - na tých, čo knihu milujú a na tých, ktorí jej zazlievali strohosť a chlad. Mala som pocit, že autor príbeh Cory zobral len ako hrubý náčrt románu a metaforicky si prial v knihe zobraziť skôr históriu hrôzy otroctva. (Spolu s metaforou "o hnutí podzemnej železnice".) Pre istotu som si pozrela aj krátke ukážky diel z českého aj slovenského vydania, či nebola chyba v rozhlasovom spracovaní. Chyba nebola v spracovaní, ku mne dielo svojím hlasom nepreniklo. Whiteheadovým Nikelovým chlapcom už asi šancu nedám, toto nebude môj autor.... celý text

Roky 2021, Annie Ernaux

Jedna z najzvláštnejších kníh, aké som posledné mesiace čítala. Autorka sa pri písaní svojich memoárov rozhodla pre absolútne inovatívny postup spísania svojho života. Máme tu dve paralelné línie. Jednou z nich je popis jej vlastného života, ale celé to píše v neosobnej forme, akoby z dištancu, seba nenazýva JA, ale ONA- sleduje sa na fotografiách, kde sa popisuje ako žena so svetloryšavými vlasmi a neosobne popisuje jej skúsenosti a jej životné udalosti. Na druhú stranu, v rámci druhej dejovej línie tu máme popis kolektívnej pamäti národa, ktorá sa odohráva od roku 1940 (narodenie spisovateľky) až zhruba po rok 2005-2006. Autorka v 1.osobe množného čísla popisuje rôzne spoločenské udalosti a zmeny, ktoré hýbali svetom (a hlavne Francúzskom). Názory, mienky, nálady. Ako sa nahliadalo na voľby, na celospoločenské zmeny (napríklad protesty v 1968), povolenie antikoncepcie/legalizácia potratov, na príchod techniky a globalizácie, na čoraz väčšie zrýchľovanie. Autorka popisuje nálady v spoločnosti, ale vždy dbá na to, aby sa pri tom snažila o vernú štylizáciu svojej vekovej kategórie, to znamená, že ak píše o 50.rokoch, tak sa to snaží popísať očami 10-ročného dieťaťa, ktorým samozrejme v tom čase aj bola. Sama autorka si viedla dlhé roky denníky a práve to jej pomohlo k zrekonštruovaniu všetkých udalostí, ktoré vo svojich memoároch spomína. Veľmi originálny počin a som extrémne rada, že sa kniha objavila na našich slovenských pultoch!... celý text

Biele: Ľadový ostrov Špicbergy 2021, Ilona Wiśniewska

Špicbergy sledujem už dlho- články, živé kamery, vlogy z tohto ostrova, dokonca kamarát, ktorý tam pobudol niekoľko mesiacov. Takže, táto kniha nemohla ísť pomimo mňa. Autorka nám prináša krásne svedectvo o tom, že aj na najsevernejšom severe sa dá prežiť a fungovať viac-menej normálne, akoby ste žili niekde v Bratislave. Tiež sa tam striedajú ročné obdobia, aj keď tu by som ich nazvala skôr "svetelnými obdobiami". Autorka predostrela vo svojej reportáži krátku históriu ostrova, jednotlivých osád, ktoré na ostrove nájdete a aj niektoré životné osudy jej obyvateľov. Jednu pomyselnú hviezdičku strhávam, že mám pocit, že si autorka zámerne vybrala trošku "iných" ľudí - mizantropov alebo ľudí, ktorí utiekli z iných krajín, proste ľudí, ktorí sa vymykajú z bežného rámca. Vzhľadom na to, že obyvateľstvo Špicbergov sledujem aj na iných kanáloch, tak viem, že tam žije aj kopa "normálnych" ľudí, ktorí za sebou nemajú až také drsné životné príbehy ako tie, čo si vybrala Ilona do svojej knihy. Napriek tomu knižku odporúčam- minimálne sa skvele číta v týchto horúčavách ;)... celý text

Blízko divokého srdca 2021, Clarice Lispector

Clairice dáva zabrať. Charakterizovala by som ju intenzivitou a červenou karmínovou farbou. Ak čakáte ľahkú jednohubku, tak v tejto knihe sa aj napriek 170 stranám jednohubky nedočkáte. Príbeh je o mladej Joanne, ktorú začíname s autorkou sledovať zhruba od jej 4 rokov, ale už v tých časoch Joanna prekypuje inteligenciou a myšlienkami, ktoré nie sú pre 4 ročné dieťa úplne typické. Joanna postupne rastie, nakoniec sa vydáva a ja by som povedala, že celá téma knihy o hľadaní seba samej a svojej osobnej slobody. Hlavná postava sa vymyká z bežných konvencií, v knihe nájdeme mnoho odkazov aj na filozofiu Spinózu, ktorá zaujímala aj samotnú autorku. Knihu som si osobne musela dávkovať, pretože jej hutnosť ma veľmi rozleptávala a chválim aj samotný slovenský preklad, keďže si myslím, že prekladateľke sa podarilo sprostredkovať aj zvláštny rytmus Lispectorinho jazyka- opakovanie slov, zvláštny slovosled, vnútorné pochody Joanny a podobne. Nejaké prirovnanie k iným knihám? Možno v rámci vnútorného monológu a plynutiu času, by som tam dala jemnú podobu s Woolfovou (aj keď kritici Lispectov skôr prirovnávajú Joycovmu Ulysesu). Zároveň, sa často hlavná postava díva na svoje konanie a myslenie, akoby z dištancu, zo vzdialenosti a racionálne to posudzuje. Originálna knižka, na prvotinu ledva 20 ročnej spisovateľky výnimočné dielo aj pre rok 2021.... celý text

Odkiaľ je život dokonalý 2020, Silvia Avallone

Ak by ste si mali toto leto zobrať nejakú knihu na dovolenku k moru, alebo hoci aj na dovolenku na hory či na chatu, alebo hoci aj na doma, tak toto je podľa mňa must-have knižka. Nie je to žiadna bezduchá a jednoduchá Třeštíková (áno, priznávam sa, že jej spisovateľské umenie oceňujem v mínusových bodoch), ale je to práve Avallone, ktorá má čo povedať všetkým svojím ženským čitateľkám. Taliansko, vzťahy, hádky, city, periférie, stredná vrstva, hodnota vzdelania, drogy, je tam proste všetko.... celý text