barbora2863
přečtené 83
Divergencia
2012,
Veronica Roth
Možno vyzniem ako pojašená teenagerka a mala by som sa naozaj vyjadriť zodpovedne k môjmu veku, ale kašlem na to... toto bolo "BOŽÍ"! Jedna neskutočná jazda (ako Tris a mrakodrap) A jedno veľké WAU za tým :) Autorke srdečne odpúšťam občasné klišé, proste som ho prehliadla a čítala ďalej. Svet v knihe mala vymyslený perfektne, frakcie, ich fungovanie a žitie v nich. Celý tento svet mohol spolu krásne fungovať, keby postupom času nezabúdali na pôvodné ciele zakotvené v manifestoch. Jednoznačne to tak bolo v Neohrozenosti, kam sa dostala Tris. Tris mala iba 16, ale občas by som je tipovala aj viac. Fakt. Uverila som jej všetko, každú myšlienku, každé jej konanie, mala som pri nej pocit, že je to konečne normálna baba odvedľa, s ktorou sa poznám. Až na tie občasné úvahy, že nie je pekná... no, my baby chápeme a Štyri ju rýchlo vyviedol z omylu :) Mimochodom Štyri... či vlastne Tobias (krátky povzdych aj keď nemám šestnásť) proste sa ho nedalo nemilovať! Milujem hrdinov typu "som nedostupný, tajomný a ochránim ťa", on na začiatku vôbec nevyzerá nejako úžasne, skôr by som povedala, že je tam len do počtu a poobzerala sa po inom hlavnom mužskom hrdinovi, ale postupne ako sa Tris prebojováva jednotivými fázami výcviku a skúškami, sa vám Štyri dostane pod kožu a máte chuť sa o ňom dozvedieť viac a viac. Ale autorka poskytuje len útržky. Celok dostanete až v závere, keď ste na prášky ako to dopadne... kašlať na to, že svet má zachrániť práve Tris (och, aké nečakané) a Tobias je chvíľku, no mimo (?) a kašlať na to, že postavy zomierajú, aj keď si ich akosi obľúbite... Nestíhala som sa čudovať čo sa to vlastne deje? Ako to autorka myslí? Prečo a prečo a prečo? Som rada,že som si knihu prečítala až teraz, nie v dobe najväčšieho boomu, aj keď vtedy som ju registrovala, ale len sporadicky. Celé to šialenstvo ma akosi obišlo, čo bolo možno dobré, lebo som sa do čítania pustila nedotknutá a vlastne som veľmi netušila do čoho idem a či sa mi to bude pozdávať.... celý text
