Bonapartista
přečtené 164
Evanjelium, ako mi bolo odhalené 1
2008,
Maria Valtorta
Evanjelium v desiatich zväzkoch, v podstate povinné čítanie pre veriacich, pretože, na rozdiel od pôvodných evanjelií, sú tu všetky príbehy a kázania z Písma podrobne vysvetlené. Čitateľ si absolútne vie predstaviť, ako to celé asi prebehlo, a lepšie pochopí, čo niektorými vetami bolo myslené. To, čo má v Novom Zákone pár riadkov tu je na celej strane. Sú tu aj príbehy, ktoré v evanjeliách nie sú. Ako ale sami vydavatelia hovoria: Nejde o akýsi druh nového evanjelia, ale o prostriedok, ktorým je možné živo pochopiť evanjelium pre ľudí dnešnej doby. Čítanie tejto knihy odporúčal už svätý páter Pio či pápež Pius XII, čiže nejde o heretickú literatúru, ale významným doplnkom pre kresťanských čitateľov.... celý text
Čas žiť a čas umierať
2023,
Erich Paul Remark
Tradičné remarquovské spojenie šťastných chvíľ s neútešnou situáciou, ktoré môže vyústiť len v tragédiu. Veľmi živé popísanie vojny už od samého začiatku. Zároveň tu vidíme "dobrých" náckov, chlapcov, ktorí boli len niekam poslaní plniť určitú úlohu, ale vo svojom vnútri túžia žiť normálne. Všetko im však prišlo normálne, kým v dobe, kým sa vojna vyhrávala. Tvárou v tvár porážke nastupuje znova myslenie a s ním aj pochybnosti, aký má voja vlastne zmysel. To všetko je zobrazené pútavo vďaka kvalitám autora ako brilantného, pravdivého rozprávača. Citát: “Vypliešťal oči na zničené strechy. A čo čakal? Ostrov za frontom? Domov, bezpečie, útočisko, útechu? Možno. Lenže ostrovy nádeje sa dávno potopili v monotónnom, nezmyselnom umieraní, fronty sa roztrieštili, vojna je všade. Všade, ešte aj v hlavách a v srdciach."... celý text
Osvětim: Nacisté a konečné řešení
2005,
Laurence Rees
Mimoriadna kniha spracovaná v roku vydania aj ako 6-dielny dokument pod rovnakým názvom. https://www.csfd.sk/film/127305-osvetim-naciste-a-konecne-reseni/recenzie/ Sú tu neuveriteľné výpovede, z ktorých tuhne krv v žilách a človek sa sám seba pýta - je vôbec možné, že toto robil človek človeku? Kniha sa totiž neorientuje len na nacistov, aj keď to je gro, ale aj neuveriteľné príbehy, v ktorých samotní nemeckí Židia pozerali na poľských ako na podradných. Niektorí dokonca sami pomáhali vražednej mašinérii, znásilňovali a správali sa k svojim horšie než nacisti samotní. Ešte hroznejšia je ale cesta väzňov, ktorí prežili, kde sa dozvedáme, že spoluväzeň s pocitom šťastia zabil druhého spoluväzňa len preto, že on bol Žid a druhý väzeň Nemec... Vybrané citácie: Hans Friedrich, ktorý strieľal Židov v lesoch: „Čo som si pri tom cítil? No nič, myslel som si len, mier dobre... Aby som ich presne zasiahol. Na toto som presne myslel... Pre nás to boli len Židia.“ Oskar Groening, účtovník z Osvienčimu: „Keď sme zabíjali deti, my sme v nich nevideli nepriateľov, ale kolovala v nich krv nepriateľa a nepriateľské teda bolo to, že by raz vyrástli v Žida, ktorý bol potenciálne nebezpečný.“... celý text
Účtovník z Osvienčimu
2019,
Reiner Engelmann
Hodnotná kniha, ktorá veľa vypovedá o tom, ako to v Osvienčime fungovalo. Vďaka tzv. „účtovníkovi Osvienčimu“ - Oskarovi Gröningovi – sme mali možnosť dozvedieť sa všeličo o bežnom v živote v tábore. On sám sa rozhodol vystúpiť na verejnosť po tom, ako začalo stále viac silnieť hlas popieračov holocaustu. Neskôr bol odsúdený na 4 roky väzenia za účasť na smrti asi 300 000 židov, hoci sám nikdy nikoho nezabil ani nemučil. Osobne sa objavil sa aj vo významnom dokumente: Osvienčim - nacisti a konečné riešenie (2005). V ňom uviedol, že realita tábora vyzerala asi takto: „Boli sme presvedčení, bol to náš svetonázor, že nás zradil celý svet, že ide o sprisahanie židov voči nám. Keď sme zabíjali deti, my sme v nich nevideli nepriateľov, ale kolovala v nich krv nepriateľa a nepriateľské teda bolo to, že by raz vyrástli v žida, ktorý bol potenciálne nebezpečný. Bola to zvláštna situácia, následkom ktorej ale vzniklo mnoho priateľstiev, o ktorých ja teraz môžem povedať, že spomínam na nich s radosťou. Žili sme tam ako na v jednom malom uzavretom meste. Boli tam obchody, kde sa dalo nakúpiť, kantína, kino, divadlo, športový klub, kde som sám chodieval. Bola tam zábava ako v normálnom meste. Je pravda, že tam nebolo ale veľa disciplíny, spať sme chodili skoro vždy celkom opití. Boli sme tak leniví zhasnúť svetlo, že sme strieľali po žiarovke.“ Kniha je svedectvom práve tohto človeka, ktorý napriek svojmu pochybeniu chcel, aby sa na vykonané zlo nikdy nezabudlo.... celý text
