Naias
přečtené 1118
Dům hrůzy
1992,
Edgar Wallace
Geniálny šialenec! Neohrozený detektív! Lúpež! Vražda! Únos! Tisíc slonov!
Vražda v Honolulu
1986,
Earl Derr Biggers
Súhlasím s tým, že pri čítaní je najlepšie vypnúť mozog. Ale viac mŕtvol som ku šťastiu nepotrebovala. Úplne mi stačili popisy nádherného prostredia. Najradšej by som nasadla do stroja času destinácia Havaj.... celý text
Čtyři falešné zbraně
1997,
John Dickson Carr
Mám pocit, že sú dva druhy detektívok s Veľkým Detektívom. V jednom je domnelý páchateľ jasný po celý čas už od začiatku, ale na konci sa ukáže, že je nevinný ako ľalia. V druhom sa najprv zdá, že to nemohol urobiť nikto, potom dôkazy ukazujú striedavo na všetkých podozrivých, detektív ich postupne obviní a exkulpuje, až zostane len jeden, skutočný páchateľ. Tak toto je ten druhý druh. Číta sa veľmi dobre, autorovi sa totiž nedá uprieť zmysel pre humor. Fantazírovanie jednej z postáv na začiatku knihy o dobrodružnej úlohe, ktorou ho poverí tajomná osoba, je proste úchvatné. Vôbec som celú dobu mala dojem, že si autor robí psinu, vďaka čomu sa mi príbeh nezdal taký prekombinovaný, za aký by som ho inak považovala. Veľký Detektív Henri Bencolin je síce vo výslužbe, ale stále mu to myslí (ako inak). Má pretiahnutú bradu a štetinaté obočie, je prísny i láskavý, šibalský i hrozivý, uštipačný i sebakritický. Mení správanie v zlomku sekundy, ak to situácia vyžaduje. Rozhodne nie je parížsky elegán bez tváre a citu, protivný studený panák, akým vraj bol v prvých dieloch. A vie sa tváriť „hlbokomyseľne ako sova na regáli knižnice“.... celý text
Dražinovská hora
1972,
Jan Vrba
V budúcom živote nechcem byť srna, jarabica, prepelica, ani zajac. Nemyslím, že by bolo o čo stáť, ich život nie je žiadna idylka. Ale strážiť dozrievajúce ovocie by sa mi páčilo. Tá pohoda...... celý text
Případ vdovy Lerougeové
1965,
Émile Gaboriau
Autor svoje dielo nazval justičným románom, je to sčasti detektívka, sčasti spoločenský príbeh. Vidno, že predchodcom Gaboriauových kníh boli dobrodružné romány, nechýba tu zhýralý šľachtic, podlé intrigy, verná láska, ohrozená česť a samozrejme temné tajomstvo. Pobavilo ma, keď sa autor vyjadril k svojej zápletke ústami jednej z postáv: „Je to tak otřepaný způsob, že už si ho netroufá použít ani bulvární dramatik.“ Postavy však nie sú také papierové, hoci miestami som mala pocit, že autor až príliš dramatizuje, čo ma pravdu povediac rozosmievalo. Táto kniha je prvá, kde sa vyskytuje Lecoq, avšak len v úlohe Paní, nesu vám psaní. Vyšetrovateľom je Lecoqov idol Tabaret, ktorý sa kriminalistikou zaoberá len zo záľuby. Nie je to typický Veľký Detektív, má síce postreh a dedukčné schopnosti hodné Sherlocka Holmesa, ale nie je ani excentrický, ani neomylný. Zato je viac než ochotný uznať svoju chybu a napraviť ju.... celý text
Tajemství »Villy Rose«
1928,
Alfred Edward Woodley Mason
Zoznámte sa s Veľkým Hanaudom! Je mimoriadne inteligentný, všímavý a uštipačný. Okrem toho je aj riadne namyslený a na raňajky si rád vypije čokoládu (koho mi to len pripomína?). Ani ten najrafinovanejší páchateľ nemá šancu, Hanaudovi nič neujde. Jeho watson je patrične natvrdlý, inšpektor trúsi veľavýznamné nič neobjasňujúce poznámky, dej sa príslušne zamotáva, napätie stúpa... aby sa nakoniec ukázalo, že všetko je inak. Pre milovníkov detektívok krížovkárskej školy znamená táto knižka veľmi príjemné čítanie. Posledná tretina sa síce nesie v duchu gotických románov, ktoré dnes už namiesto zimomriavok hrôzy vyvolávajú pobavený úsmev, ale veď humor je korením života. Rada sa pokochám aj krásou jazyka, ktorý vo mne umocňuje dojem atmosféry minulých čias. „Nemohu čekati!“ „Nikdo nemůže říci, že je bezpečen.“ „To jste se musil mýliti.“ „Jest ještě slába.“ „Kdo měl hlídati jeho dvéře?“ Paráda.... celý text
