Naias
přečtené 1118
Zámek Pemberley
1995,
Emma Tennant
Jednoducho des. Stránky, pri ktorých by som sa nechytala za hlavu a nemala chuť jačať, by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Elizabeth úplne stratila svoj šarm i sebadôveru, po jej ironických poznámkach a šibalskom úsmeve neostalo ani stopy. Teraz sa venuje úvahám na tému: ach, čo by som si len vybájila, aby som si mohla čo najväčšmi zúfať? Bohužiaľ, vykonštruované zápletky jej na to dávajú dosť priestoru. Georgianu som tiež nespoznávala, z plachej dievčiny, úprimne milujúcej Elizabeth, sa stala manipulovateľná husička, posmievajúca sa svojej švagrinej. O tom, čo spravila autorka s Darcym, ani nehovorím. To už hraničí s ublížením na duševnom zdraví. Bez zaujímavosti nebolo ani zistenie, že pre každú postavu plynul od záveru Pýchy a predsudku čas inou rýchlosťou, čo sa dá ľahko overiť zrátaním ich potomstva. A scéna, kde sa nevydaté dcéry pani Bennetovej pri príchode na zámok pchajú pred svoju matku (!) a nechcú ju nechať vojsť ako prvú, to už je naozaj silná káva. Na dôvažok, keď som si myslela, že najhoršie mám za sebou, prišla čerešnička na torte – rozuzlenie. Nech už mám na rováši čokoľvek, prečítaním tejto knihy som si veľkú časť hriechov odpykala. Ak je vám dielo Jane Austenovej milé, obíďte Pemberly veľkým oblúkom.... celý text
Tajomstvo Dračej steny
1980,
Jozef Žarnay
Žarnayove dialógy sú neuveriteľne živé, nezaprie, že má bohaté skúsenosti so školákmi, veď medzi mládežou strávil veľkú časť života. Keď čítam túto knihu, mám pocit, akoby som počúvala chalanov z mäsa a kostí prežívajúcich napínavé dobrodružstvá, a nie vymyslené postavy. Technická stránka nie je prepracovaná, ale to knihe na pôvabe nijak neuberá. Zato je plná iskrivého humoru, nečakaných zvratov a situácií vyvolávajúcich spomienky na časy, keď sme boli ešte školopovinní. Je napísaná tak pútavo a vtipne, že je radosť ju čítať, či už prvý, druhý alebo tretí raz. A to platí pre čitateľov od 6 do 106 rokov bez ohľadu na pohlavie. Ak chcete mať úsmev na tvári, pusťte sa do odhaľovania Tajomstva Dračej steny.... celý text
Jan Vrba k môjmu srdcu prenikol ľahko, nijako sa nebránilo. Borovicu som si zamilovala veľmi rýchlo. Cítila som s ňou, keď trpela, tešila som sa, keď sa radovala a zdesila som sa, keď sa priblížila záhuba. A keď ju mládenec nazval mrzákom, urazila som sa. Pre mňa čítať túto knihu znamená kochať sa. Kochať sa autorovým jazykom, kochať sa jeho vrúcnou láskou k prírode, pútavým a zároveň poetickým opisom dramatického boja borovice o svoje miesto na slnku. Iba jedno ma mrzí – že som sa o Borovici dozvedela v tomto ročnom období, takže som ju musela čítať pod strechou. Ale na jar, až sa oteplí, vezmem túto knihu, pôjdem do lesa, sadnem si pod borovicu a budem sa znovu kochať... „Zaradovala se proto borovička nemálo, když kteréhosi jitra spatřila nad sebou blednoucí hvězdy a na východě v modru zrůžovělý vějíř, který hlásal sluneční blížení. Její radost však trvala právě jenom několik vteřin, neboť vzápětí ucítila v celém těle ostré bodání a svědění – a zároveň poznala, že ji země ocelivě svírá na kořenném krčku – tam, kde její útlý kmínek přicházel ve styk s půdou a proměňoval se v kořen. A jak rostlo denní světlo, bylo neustále hůře a hůře. Všecko kolem bylo podivně proměněné – traviny, křoviny i vysoké stromy, stojící kolem mýtě, byly podivně zšedlé, a když vyšlo slunce, vzhořela celá mýť čarovnou hrou rudých, zelených, modrých i žlutých jisker, které se všelijak barevně proměňovaly, jak slunce vystupovalo do výše i jak lehký vítr mírně pohyboval stromy, křovinami i trávou. Borovička sama byla také všecka pokryta takovou jiskrnou nádherou, která však nebyla příjemná, poněvadž svědila a pálila. Nebyla každá ta jiskra nic jiného než drobná jehlička – a borovička sama nemohla při nejlepší vůli povědět, odkud, z čeho nebo jak se jí dostalo podivného nadělení. A ještě jedno bylo překvapující. Všechny kalužinky, kterých bylo kolem na zemi plno a které se v posledních dnech neustále chvěly pod údery dešťových kapek, byly nyní nejen strnule nehybné, nýbrž i pokryty podivnými kresbami všelijak se protínajících čar…“... celý text
Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť
2009,
Mary Ann Shaffer
Nemám rada vojnové romány. Nemôžem sa vymaniť z reality, stále myslím na to, že to sa skutočne dialo skutočným ľuďom, že naozaj žili také ľudské beštie a ešte to kope z nich aj prešlo. Mám z toho hrozný pocit. A som ním taká zahltená, že už mi nezostáva kapacita na iné. Preto bola pre mňa ideálna Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť, keďže to bolo podané tak, že človek si mohol vydýchnuť a zamerať sa na humorné situácie a predsa to plne vnímal, tú hrôzu, bezmoc, zničené životy, zvôľu "nadľudí" a hrdinstvo ich obetí.... celý text
Krádež svätoštefanskej koruny /zápisky komornej/
1971,
Milan Ferko
Prelestná slovenčina. Šaľbiar, palota, poviť, babicuľa, skántriť, úfnosť, zadrmcovať, včaššie, temnica, dokatovaný, popremŕvať, vartár, hyd, mátoha... Lahôdka.
Vánoční koťátko
2012,
James Herriot (p)
Nádherný príbeh, nádherné ilustrácie. Spolu prekrásne hladia po duši.
Za dvě čárky prázdniny
1980,
Ilona Borská
Pohodová knižka, hoci trošku útla, preletela som ju veľmi rýchlo. Jedna z tých, pri ktorých sa človek na chvíľu vráti do detstva a prežíva dobrodružstvá. Ako malá som ju mala celkom rada, ale zistila som, že si ju vôbec nepamätám, preto som si ju prečítala znovu. A teraz ma už ako dospelú najviac zaujala skutočnosť, že za socíku si človek mohol v Prahe kúpiť dennodenne dve kilá banánov. A to ani neboli Vianoce!... celý text
