Naias
přečtené 1118
Sedem rokov v Tibete
1998,
Heinrich Harrer
Je neuveriteľné, že človek, ktorý tak miloval Tibet a Tibeťanov a stal sa blízkym priateľom dalajlámu, bol nacista. Ktohovie, prečo do NSDAP vstúpil. V tejto knihe písal, že keď bolo po vojne, dostali sa mu do rúk obrázkové časopisy. Vraj keď videl nemeckých vojnových zajatcov na nútených prácach, bolo mu smutno. Aj predtým spomínal, že jeho vlasť prežívala ťažké chvíle. Ani ň o ťažkých chvíľach, ktoré prežívali iné krajiny, ani slabika o tom, čo spáchali nacisti. A je nepravdepodobné, že by sa k nemu nedostali i správy o ich zverstvách. Pritom o Tibete, obyčajných chudobných ľuďoch, o ich slobode, o ich práve rozhodovať sami o sebe sa rozpisoval veľmi vrúcne. Zo zmienok, ako Číňania zaobchádzajú s Tibeťanmi, je cítiť hlboký smútok. Mám z tejto knihy pocit, že si Heinrich Harrer ctil cudziu slobodu a právo na sebaurčenie. To mi ale nejde dohromady s jeho predchádzajúcim postojom. Keď vstúpil do NSDAP, mal asi dvadsať. Neskôr sa dostal do Tibetu po mnohých útrapách, dobré dva roky sa motal aj s kamarátom naokolo po zasnežených pláňach s minimom jedla, nedostatočnou obuvou a oblečením, kým sa im podarilo dostať do Lhasy. Častokrát im ľudia, ktorí sami skoro nič nemali, poskytli pomoc, správali sa k nim veľmi priateľsky, podelili sa o jedlo a odmietali za to peniaze. Možno to ním pohlo.... celý text
Sanditon
2009,
Jane Austen
Dobbsová nie je Austenová a je to poznať. Jej štýl je odlišný, nezvláda priamu reč, ktorá bola pre tvorbu Jane Austenovej taká charakteristická a tak majstrovsky napísaná. Dobbsová namiesto toho používa nepriamu reč a pomocou nej čitateľovi predkladá, čo si má z dialógov, ktoré neodzneli, vziať. Austenová naservírovala čitateľovi výroky postáv a nechala ho, nech si názor na ich charakter a sklony utvorí sám (možno mu občas trošku pomohla). Ale Dobbsová priamou rečou šetrí, zato podrobne vysvetľuje, ako má čomu čitateľ rozumieť. Tiež je vidno, že nemá zažitú vtedajšiu morálku a normy správania sa. Nie, nie je to ono.... celý text
Vše pro firmu
1966,
Karel Poláček
Poláček sa nádherne pohral s výmenou „tradičných“ rolí, namiesto ľahkomyseľného syna a prísneho otca tu máme zhýralého tatíčka a neoblomného syna, ktorý sa pevnou rukou pokúša priviesť svojho otca na cestu cnosti, pričom si užije nemálo protivenstiev. S rodičmi je holt radosť i starosť, to jináč nejde...... celý text
O Durrellovi a jiné zvířeně
1999,
David Hughes
Kniha je neveľká rozsahom a žiaľ aj informáciami. Ide o portrét Geralda Durrella, ako ho vidia iní, vrátane autora. Nie je nezaujímavý, ale faktami z Durrellovho života autor príliš nehýril, a čo sa týka opisu Durrellovej osobnosti, ten síce dostal dosť priestoru, ale nečíta sa práve hladko, akoby šlo skôr o výňatky vytrhnuté z kontextu pozlepované dohromady. Autor v prológu píše, že zážitky a rozhovory z niekoľkých mesiacov vtesnal do siedmich dní a obávam sa, že nemotorne. Navyše na to, že je autor Durrellov priateľ, sa mi zdala táto kniha neosobná, necítila som z nej lásku, ktorú tam autor údajne vložil. Sám Hughes priznáva, že jeho dielu chýba zaujatie, pretože keď ho písal, sústredil sa na niečo iného. Nečudujem sa, že Gerald Durrell tento portrét okomentoval slovami: „Vieš napísať aj lepšie veci, milý chlapče.“... celý text
Maska boha slnka
1999,
Paul Doherty
Príjemná historická detektívka s hlavným hrdinom, ktorý mi trochu pripomínal sudcu Ti. Obaja si ctili pravdu a obom autori prisúdili nechuť k nutnosti byť svedkami vykonania trestu smrti. Žiaľ, vyzerá to tak, že Paul Doherty si históriu prispôsobil, ako sa mu hodilo, ani sa to neobťažoval v doslove uviesť na správnu mieru, ale šľak to traf, aj tak si prečítam ďalšie diely. Len škoda, že preklad nie je práve vydarený, mnohé vety sú čudne sformulované, prekladateľ sa zrejme pridŕžal stavby anglických viet.... celý text
Noční můry zabíjejí
2006,
Frédéric Lenormand
No nazdar, to bola teda fraška. Možno by to bolo zábavné, ak by autor neparazitoval na van Gulikovom ume. Toto určite nemohol zamýšľať ako seriózne myslené pokračovanie, nanajvýš ako paródiu, lenže bohužiaľ dosť nejapnú. Vie vôbec niečo o starovekej Číne? Pochybujem. A o písaní detektívok nevie nič. Jeho sudca Ti je najneschopnejší vyšetrovateľ, na akého som narazila. Škoda, iróniou, a častokrát trefnou, je to presýtené, nebyť tam sudca Ti a neodohrávať sa to v starovekej Číne, mohla to byť príjemná humoristická jednohubka.... celý text
Palác na jezeře Ču-An
2006,
Frédéric Lenormand
Des, sudca Ti prišiel o svoj postreh, bystrý úsudok, pevný charakter i činorodosť. Autor z neho dokonca spravil alibistického zlodeja, čím tomu paškvilu nasadil korunu. Ak mienil urobiť zo sudcu človeka, ktorý nemá so svojím predobrazom okrem mena nič spoločné, prečo nestvoril vlastnú postavu? No hej, to by sa nemohol priživovať na cudzej sláve.... celý text
