parvitas přečtené 581

Najšťastnejší človek na Zemi 2021, Eddie Jaku (p)

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu je práve dnes, 27. januára. Viem, že nie každý číta knihy, ktoré hovoria o holokauste, ale je to téma, na ktorú sa nesmie zabudnúť. „Tam, kde je život, je aj nádej.“ Eddie Jaku, vlastným menom Abraham Jakubowicz sa narodil v roku 1920 v Nemecku a ako storočný sa vo svojej autobiografii podelil o spomienky a skúsenosti. Nedá sa pri čítaní nemať hrču v hrdle, veď zažil príšerné veci počas druhej svetovej vojny v koncentračných táboroch Auschwitz a Buchenwald, aj mimo nich, a napriek všetkému sa rozhodol po útrapách žiť naplno. Zvolil si šťastie... Túžil, aby bol svet lepším miestom, aby sa čítaním tejto knihy vzbudila ľudskosť, a aby sme sa nevzdávali nádeje. Rodina a priatelia sú najdôležitejší, na nich najviac záleží. Možno sú to maličkosti, z ktorých sa oplatí tešiť, no robia život krásnym. Objať rodičov, kým sa dá, príbuzných, súrodencov, stráviť čas s priateľmi, ktorým na vás záleží, byť s milovanou osobou, vidieť vyrastať vlastné deti, vzdelávať sa. Nebáť sa byť láskavý a slušný aj v temnote, v čase, kedy sa to zdá nemožné. Lebo šťastie má každý vo svojich rukách, je v rukách, tých, ktorých milujeme, znásobuje sa, keď sa delíme. Kniha je krátka, ale plná ľudskosti. Vznikla za tých, ktorí nehovoria za seba. ​ Ďakujem za tvoj príbeh, môj nový priateľ!... celý text

Gideon Devátá 2021, Tamsyn Muir

Ani neviem, kde začať. Milujem diela, kde nie je všetko jasné na prvý pohľad. Kde si treba počkať na vysvetlenie a niekedy to ani nepríde, a vy si len spájate útržky tak, ako nekromati z deviatich dvorov skladajú z kostičiek konštrukty... Je to neforemné, ale drží to tvar a uvidíme, ktorým smerom sa to pohne. Je to morbídne? Áno. Je to vtipné? Určite. Je tam plno šermiarkych súbojov, mágia a aj sci-fi prvky? Áno, áno a zase áno. Dokopy by to nemalo dávať zmysel, ale prekvapivo to funguje. Asi najviac ma bavili tajomstvá, hádanky za zatvorenými dverami, pátranie po poznaní a objavovanie skrytých vecí. Gideon Nav je dieťa, ktoré nemalo prežiť. Ako nevoľníčka Deviateho Dvora nemá veľa možností, ale aj tak sa znovu a znovu snaží utiecť. S pobalenými pornočasopisami, obojručným mečom a túžbou po slobode uteká už 87. raz. Skostnatelé pravidlá, geriatrickí obyvatelia a na smrť zmaľované mníšky jej v tom nezabránia. Aj tak ju nenávidia a ona im to z celého srdca vracia. Ale Ctihodná Dcéra vládnuceho páru, tá môže všetko zmeniť. Jej rovesníčka, jej nepriateľka, jej osud. Bavili ma ich dialógy, ich (ne)spolupráca a vzájomný vzťah. Ak ste milovali Červený úsvit, alebo Sabriel, či Desať malých černoškov, Gideon Devátá sa nepodobá na nič z toho. Je to hrdinka, ktorá je ako osina v zadku a ja ju za to zbožňujem! Idem rovno pustiť do pokračovania.... celý text

Zóna 22 2009, Tig Hague

Pardon, ale ľahkovážnosť s akou sa zbalí na cestu do zahraničia (a v nohaviciach si nechá balíček s drogou) je trochu na pováženie. A aj to, že pri súde sa znovu neodvážil ten balíček, hašiš, či mariška, či čo to vlastne mal, však to je dôkaz, toto im zanedbal jeho právnik! A aj to celý ten pokec s ruskými policajtami a podpísané priznanie, že v jeho kruhoch je sem-tam šnupnúť si, či fajčiť úplne normálne?! Je mi ho ľúto... a teda na jeho mieste by som sa nechcela ocitnúť, ale dosť si za to mohol aj on sám. Tiež mi pripadalo nereálne, koľko darov na podplácanie straážnikov vlastne putovalo do tábora 22. To a podpora rodiny a priateľov bolo ozaj dojímavé... Ale oceňujem autentickosť príbehu. Je to desivé a určite to na ňom zanechalo stopy... kniha je svojím spôsobom terapia a varovanie zároveň.... celý text

Balada o ptácích a hadech 2020, Suzanne Collins

Ako som neznášala Snowa v Hrách o život, v Balade som si ho zamilovala. Jeho osud asi ani iný nemohol byť, ale tak som v to dúfala... Myslím, že najlepšie o tom napísala Maťka Straková, vystihla aj moje pocity, takže sa len pridávam - fanúšikovia nebudú sklamaní a knihu určite stojí za to prečítať. Našla som tu vysvetlenie Snowovho vzťahu k ružiam, k drozdajkám aj k samotným hrám o život, pretože on sám sa stal mentorom a aj to bol boj. Aj na samotné Hry sa vďaka tejto knihe budem pozerať už inakšie, na samotné pozadie a intrigy... (Len ma zaujalo, že až toľko rokov trvalo, kým sa z toho stala tak vymakaná šou, pretože ich mohli "vylepšovať" už dlho predtým.) Coriolanov vzťah k Lucy bol ambivalentný, ale tým, ako bol cieľavedomý, tak asi to inak ani skončiť nemohlo... (Romantickú líniu by som aj oželela, až tak presvedčivá nebola, ale autorkou použila schému dievčaťa z 12. okresu, na ktoré nikto nevsadí, podobne ako to bolo aj pri pôvodnej trilógii.) Bavilo ma, že jeho vývoj nie je primočiary, že jeho rozhodnutia nie sú iba čisto čierno-biele (dobré a zlé), ale v podstate si ich pred sebou (a pred svetom) vie zdôvodniť a obhájiť. Je skvelý manipulátor a otázky ohľadom etiky sa tiahnu celou knihou.... celý text

Dcera železného draka 2021, Michael Swanwick

Železný drak je obrovský samostatne mysliaci stroj/tvor vo svete mágie a kúziel a chvíľu potrvá, kým sa na scéne objaví, je tak podmanivý a neúprosný, že stojí za to si počkať. Napriek svojej veľkosti a dôležitosti, ostane viac-menej v úzadí a celý čas je dej sústredený na ľudského podhodenca vo svete Férie. Úbohé dieťa spolu s ďalšími (nie ľudskými) sirotami hrdlačí v továrni, kde sa vyrábajú jednotlivé diely. Tento dickensovský začiatok bol pomerne zrozumiteľný, na patričných miestach hnusný, všetka špina, hlad, zima, strádanie, nepretržitá práca a továreň, z ktorej nikdy neuniknú, despotický dozorca... A nádej. Keď ďalej sledujem hlavnú hrdinku, v jej dospievaní je niekoľko úsmevných momentov, či už rituály uctievania seba samej pri objavovaní sexuality, alebo obchodné chrámy, kde sa dá zabudnúť na čas a stratiť sa...bavili ma jej krádeže, aj klasické tínedžerské doťahovanie, jej partia a snaha (ne)zapadnúť, (ne)zaľúbiť sa, niekoľko mizerných reinkarnácií, obetovaní sa a celej plejády mýtických stvorení, ktoré dopĺňajú svet, kde vlastne nikomu na nikom nezáleží. Vlastne škola spočiatku pripomínala skôr Mágov od Grossmana, ale mala v sebe aj niečo známe, akoby od Jonathana Strangea & pana Norrella, teda jej učenie sa magickým/alchymistickým veciam ma bavilo. (A meno sa furt nedozvieme!) Náš svet sa objavoval v známych historických frázach a zábleskoch, ich svet bol ale realitou. Plno nádherných, vábivých a trblietavých scén, ale väčsinou sa to končilo v špine, hnise a nezriedka krvavo. Bolo toho veľa a človek by sa aj stratil medzi nihilistickým filozofovaním učiteľov, horúčkovitými víziami narkomanov, či pozorovaním drobného národa žijúceho z odpadkov. Prekvapivý brutálny Desiatok pripomína skôr Květinovú zkoušku (od Lakeho), proste som mala pocit, že je to podobné ako New Weird, ale zároveň to ostáva svojské. Takže Jane sprevádzame cez dospievanie, priateľstvá a lásky, cez mocenský boj medzi elfskou elitou až kým nepríde mega akčný záver ako z nejakého bojového filmu, tie dravé prenasledovania lietadiel, pardon súboj drakov a ich pilotov... Jasné paralely medzi Horným a Dolným svetom boli všade. O čo však ide drakovi a Jane sa zistí až niekde v závere a my čitatelia to môžeme len tušiť. Vlastne chápem, že nie každý je touto knihou nadšený, je to surové a neovladateľné ako jazda na drakovi, čistá závislosť, férske orgie, mechanicko-magický punk, alebo skôr rock-and-roll, nie úplne steampunk, ale ani cyberpunk, je to niečo medzi, je to mix neočakávaných možností a mne sa to brutálne páčilo.... celý text

Láska v knihkupectví 2018, Annie Darling

Na čítaní ľúbostných románov nie je nič zlé, veď plno veľkých diel je o láske. Ale neprestajná fascinácia hlavnej hrdinky knihou od Jane Austenovej, rozmýšľanie nad tým, čo by urobila Elizabeth Bennetová a nie ona, ma dokázala na prvých stránkach unudiť. Vlastne, tým, že je to o knihe, čítaní a kníhkupectve (síce len ako pozadie), tak sa to autorke nepodarilo, ale urputne sa snažila. Neoriginálna zápletka o predstieranom vzťahu, len aby obaja mali s kým ísť na oslavy a už im nepredhadzovali slobodných na zoznámenie je stará ako Londýn sám. Verity a Johnny sa dohodli nezamilovať sa a vyzerá to, že im to obom vyhovuje. Sprevádzajú jeden druhého na všetky možné párty, oslavy narodenín, kolaudácie bytov, svadby svojich priateľov a spoznajú aj svoje rodiny navzájom a neutečú od nich s krikom. (Very teda uteká skôr od hluku za tichom.) Už len prezývky piatich vikárových dcér stoja za to a som preto ochotná prehliadnuť desaťročnú posadnutosť Johnnyho cudzou manželkou (desať rokov?! to ako fakt?!), ale aj Verinu neochotu znovu sa zamilovať (fakt sa jej nečudujem). Dokonale rozkošné prostredie krásneho kníhkupectva, (plusom je aj pár architektonických detailov, takže som si všetko predstavovala), mi pomohlo hodiť za hlavu dnešné sychravé počasie. Asi je dej príliš predvídateľný, ale postavy sú fajn, najmä tie vedľajšie. Na druhé čítanie to nevidím, no dnešok som strávila s príjemnou knihou.... celý text

Dědictví krve 2021, Amélie Wen Zhao

Som prekvapená, koľko iných kníh mi Krvavá dedička pripomenula pri čítaní. :) Ani ich nebudem vypočítavať, lebo v každej scéne je niečo... Ale napriek všetkým klišé (alebo možno aj vďaka nim) som knihu prečítala rýchlo. Niektoré zvraty som už očakávala, iné menej, samozrejme, niekoľko napínavých únikov v poslednej chvíli zo zdanlivo neriešiteľnej situácie. Každá z postáv dostala svoj priestor, ukázala kladné aj záporné stránky. Princezná, ktorá ovláda (resp. ešte poriadne neovláda) zakázanú mágiu, je z nej čarodejnica, netvor, skrývaná pred svetom. Zločinec, ktorý sa chce pomstiť. Dva zdanlivo nespojiteľné charaktery a formované tak odlišným prostredím sú si zároveň podobné. Musia prijať svoju prirodzenosť, nemôžu zmeniť to, s čím sa narodili a vyrástli, no zároveň majú svoju budúcnosť vo svojich rukách a tú teraz ovplyvniť vedia. Môžu sa podvoliť útlaku, alebo bojovať proti nemu a spolupracovať. A ako je spomínané v anotácii, ak hľadáte niečo podobné ako tie princeznovské fantasy, kde sa musí postarať o svoje kráľovstvo a jeho nápravu, tak zhodných diel je oveľa viac. Série Trón zo skla, Vrania šestka, Červená kráľovná, Kráľovná Tearlingu, Krvavec, Falošný bozk, Deti krvi a kostí, Iskari, Sníh nebo popel... a mnohé iné...... celý text

Dívka ve věži 2019, Katherine Arden

Po vyplakaní sa potrebujem čítať niečo úplne odlišnešné od reality a histórie... Dnešok sa mi vydaril. :) Stihla som ešte dočítať aj druhý diel tejto #fantasy série a je fantastický. Milujem rozprávky a príbehy, hlavne keď sa aj trošku pozmenia. Snehurka, Mrázik a iné bytosti (nemôžem prezradiť, prišli by ste o prekvapenie!) sa tu pohybujú, no nevidno ich, lebo ich mágia slabne, keď v nich ľudia neveria... Vasja sa prezliekla za chlapca a túži zažiť dobrodružstvá. Sneh a mráz skoro vykoná svoje, na prahu smrti si ju nájde Mrázik a.. a ošetrí ju, napojí a nastýti, zohreje a vie, že ju držať zavretú nemôže, tak si zase ide po svojom. Nikdy z nej nebude poslušné dievča, čo sedí vo veži, rodí deti a čaká na manžela... Sloboda, akú dievčine dáva mužský odev, je úchvatná. Ale stále je tu možnosť, že niekto spozná, zistí kto je a vyhlási ju za čarodejnicu... Ako do toho zapadá gang zločincov, čo pustošia krajinu a vypaľujú dediny, unášajú malé dievčatká, či následné stretnutie s rodinou (a bolo prekvapivé, keď sa objaví dieťa, ktoré vidí to, čo aj ona). A do toho kone, zbrane a dievčenské postavenie v spoločnosti. Veľmi jej držím palce a idem na tretiu časť, ktorú mám od Knižiška. Ani spať sa mi nechce... :)... celý text

Zima čarodějnice 2020, Katherine Arden

Bála som o Vasju. Všetko vyzeralo ideálne vzhľadom na možnosti, ale jej tajomstvo neostalo neodhalené a žiaľ, žena, ktorá pokorí muža... nikto ju neberie vážne, nikto ju nepočúva, urazila majestát... proste celé zle. Veľmi jej bolo ľúto, aj keď zomrela hlavná postava z predchádzajúcich kníh. A ako má čarodejnica utieť davu, ktorý ju chce upáliť? A tak sa vo mne miešali pocity a celý dej utekal naozaj rýchlo. Rozprávkové motívy, bytosti, ktoré vidia iba tí obdarení zrakom, do toho viera a boj s Tatármi. Veľmi sa páčilo celkové prepojenie s historickými reáliami - zjednotenie ruských kniežat proti tatárskej nadvláde, s príbehmi o Mrázikovi, Medveďovi, Kostejovi, Babe Jage a iných. A k tejto sérii sa určite znovu vrátim.... celý text

Bude to bolet, doktore? 2018, Adam Kay

Bolo to vtipné a aj dojímavé čítanie. Vidieť, že Adam bol doktor, ktorý sa snažil. Niektoré situácie boli však tak absurdné, že som sa musela nahlas smiať. A je možné, že sa v tomto texte nájdu aj mnohí iní doktori, ktorí robia od vidím do nevidím a nie sú za to patrične ohodnotení. Ale že im záleží na zdraví pacientov (klientov) a nenechajú ich trpieť. (Aj keď niektorí s "Eifelovým" syndrómom by si to tak trochu aj zaslúžili :)). Poznámky pod čiarou sú TOP! Jednotlivé prípady sú však tak vtipné, až je ťažké niečo vybrať. Pacientka (25r.) je v 30. týždni tehotenstva a sťažuje sa na veľký počet bezbolestných škvŕn na jazyku. Diagnóza: chuťové poháriky. alebo Majú systém, ktorý im prepíše diktované poznámky a občas z toho vznikne zmätok. (Aj keď mne tá Ester Sladká nepripadá až tak dobrá ako "pacient má známe analogie" (=pacient nemá žiadne známe alergie). :) Každopádne, autorovi prajem už len menej stresujúci život a viac nepremeškaných osláv. (Aj keď to mohla byť dobrá výhovorka.)... celý text

Schovej mě v dešti 2020, Jojo Moyes

Prvotina tejto autorky ukazuje, že písať vie, ale aj tak som s knižkou bojovala trochu dlhšie. Téma medzigeneračných rozdielov je aktuálna a puberťáčka je skvele opísaná. No ak sa budete riadiť anotáciou, asi budete sklamaní, Sabine sa len tak sama za babkou nevyberie a ani nejako aktívne nepátra po minulosti svojej mamy či starej mamy. Je poslaná k starým rodičom v čase maminho rozchodu a všetko jej u babky lezie na nervy: írske počasie, kone, rozpadávajúci sa dom a toľko pravidiel... Čo sa týkalo Sabine, úplne som si ju vedela predstaviť. Aj keď pár nelogických vecí by sa našlo... (Za všetky napr.; Sabine odchádza z Británie do Írska k babke v októbri 1997 a ostala tam niekoľko týždňov... veď vlastne prerušila školu a nikomu to neprekážalo? Či tam majú také dlhé prázdniny?) Na druhej strane jej babička je zobrazená ako rázna a silná žena, ktorá vrúcnosť prejavuje viac koňom a psom, nie ľuďom, no až pohľad do minulosti ukáže, v akej dobe vyrastala a prečo je takáto. Honkong v pädesiatych rokoch 20. storočia je tak spútaný pravidlami, že som mala pocit, akoby tu zastal čas. Tieto kapitoly ma bavili najviac, Joy v mladosti je úžasná. Jej dcéra Kate mi prišla nedozretá, vlastne som si k nej nevytvorila vzťah a bola tu vykreslená len ako neisté žieňa, tápajúce vo vzťahoch, ktoré nikam neviedli. Jej život ma bavil asi najmenej. Rozdielna výchova a spoločenské konvencie, no aj to, že po šťastí a rodinnej pohode túžia všetky generácie, len majú iný spôsob, ako sa k nej dopracovať... Ale tak to je to nielen s deťmi, ale aj s rodičmi. Nie sú neomylní, robia chyby, no niekedy dostanú šancu ob generáciu. Aha, aby som nezabudla, je to okrem vzťahoch medzi generáciami aj kniha o daždi, o koňoch a o love. (lov ako hon, aj love ako láska :) )... celý text

Jediná žena v miestnosti 2020, Marie Benedict (p)

Život Hedy Kieslerovej/Lamarr je fascinujúci, ale málokto o nej vie, že bola aj vynálezkyňou, nie iba ikonou strieborného plátna. Mladučká herečka svojou krásou očarila rakúskeho obchodníka so zbraňami, vydala sa a bola by zaopatrená do konca života, keby to bola rozprávka a nie skutočný život. No obetovala preto nielen kariéru, ale aj svoju slobodu. Majetníckemu manželovi bola len ozdobou v miestnosti pri večeri s obchodníkmi, politikmi. Bola jeho prísne stráženým majetkom, čo neznášala, ale napriek tomu hrala svoju úlohu krásnej hostiteľky. Nikto nevidel, že je mimoriadne inteligentná, veľa čítala, študovala, no bola osamelá. Táto časť (pred 2.svet. vojnou) bola pre mňa z celej knihy asi najzaujímavejšia, lebo opisovala aj jej rodinu a korene. Som si ju vedela predstaviť v tom luxuse a zároveň lapenú ako v zlatej klietke. Útek, následné oblbnutie producenta a obdobie v USA, uchytenie sa vo filme, bolo zase len o využívaní peknej tváričky a postavy. Vnímala som to len ako rýchly sled nepodstatných záberov. Až kým sa nedostala k spolupráci s vedcom, hudobníkom, s ktorým prišla na spôsob, ako diaľkovo ovládať torpéda pomocou preskakovania frekvencií. Vynález mohol podstatne skrátiť vojnu, no túto ponuku však armáda nevyužila. Škoda, že tomuto obdobiu nebola venovaná väčšia časť knihy. Aj keď sa spomenuli dôvody, ktoré podnietili jej vedecký zápal a protivojnové myšlienky, zdalo sa mi to málo. Ako vynálezkyňa ma mimoriadne zaujala. Vďaka nej tu máme mnoho zlepšovákov (krabička s vyťahovacími servítkami, stolička v sprche pre imobilných a pod.), no najpodstatnejší sa využil až neskôr - prenos bezdrôtového signálu, ktorý používame v podstate aj dnes (wifi, gps, bluetooth). Štýl knihy (beletrizovaný životopis) mi napriek všetkému príliš nesadol, aj keď sa čítal rýchlo. Historická fikcia kĺže po povrchu a ukazuje Hedy ako femme fatale a presne v tej polohe, v akej by podľa mňa nechcela byť. Jediná žena v miestnosti je viditeľná len vďaka kráse, jej inteligenciu nik nevníma a čelí predsudkom... Idem si asi pohľadať o nej niečo viac, zaslúži si to.... celý text

Spolek Jane Austenové 2021, Natalie Jenner

Ak ste fanúšikom diela Jane Austenovej, bude sa vám páčiť aj táto kniha. Je plná postáv, ktoré akoby vystúpili z jej kníh, dokonca aj zápletka je podobná. Aj tu sa hovorí nielen o budúcnosti žien, a o ich finančnej situácii, dedičstve, o láske a manželstve. Alebo skôr o zmarených nádejách a možnej chudobe... Ale ako aj diela J. Austenovej, aj tu je nádej a nakoniec sa nejaké riešenie nájde. Páčilo sa mi láskavé prostredie malebného mestečka, Veľkého domu, popis knižnice, ale najdôležitešími boli čitatelia a fanúšikovia. Rozoberali Austenovej knihy, vyberali si svoje obľúbené postavy a situácie a proste to spolu vytváralo úžasnú atmosféru. Ich spolok musel prekonať niekoľko prekážok, ale založili ho, aby vzdali hold úžasnej autorke a jej dielam, a tiež aby zachránili pamiatky, ktoré s jej životom súviseli (dom, knihy, nábytok, šperky, písomnosti). Pravdaže, niektoré z nich boli výraznejšie, ďalšie zase mali až prehnané reakcie, ale charaktery sa naozaj krásne dajú porovnať s jej dielom, s predlohou. Bolo to naozaj príjemné čítanie, užila som si krásu anglického vidieka, vôňu čaju, sviatočnej večere, prežívala som očarenie filmami, knihami, dúfala som a aj zúfala si (na patričných miestach). Myslím, že všetci fanúšikovia budú očarení. :)... celý text

Země v troskách 2021, Kristýna Sněgoňová

Brutálne nadupané postapo, kde ľudstvo žije (prežíva) v mestách, ktoré sú vyzdvihnuté do výšin už 150 rokov. Mesto tvoria tri časti - poľská, česká a slovenská a teda moji krajania v tom nevyšli práve víťazne, ale to nevadí, je to perfektne opísané a istá schematickosť zjednodušuje pochopenie tohto sveta. Btw, maďarskej strane sa však Vyzdvihnutie nepodarilo, preto sa Visegrádu hovorí Slovanské mesto. Poľská časť sa venuje kultúre, umeniu a vládnutiu, česká sa stará o farmy a podobne a v poslednej ostalo to, čo sa inam nezmestilo. Podstatné je však to, čo sa odohráva dole, na zemi. Zaujímavosťou je, že na povrch dostávajú len trestanci odsúdení zomrieť. A občas sa vrátia, no vždy v menšom počte, než v akom odchádzali. Dúfajú, že ak budú panovníkovi dobre slúžiť, vina sa im odpustí a znovu získajú občianske práva. Hlavnému hrdinovi sa v tom brutálnom, temnom svete darí prežívať už osem rokov a vypracoval sa na veliteľa. Zakaždým sa musí vrátiť na zem s novu várkou nováčikov, získať to, po čo ho poslali, ale jeho prieskumníkov nikto nevíta s otvorenou náručou. A to, čomu čelia, je neskutočné, ľudia nemajú šancu. Neskutočne tuho som mu držala palce. Autorka je skvelá, dialógy odsýpajú a ja som sa nenudila ani minútu. Potrebujem ale nutne pokračovanie, potrebujem aj prvú časť (čo som zistila až teraz, po dočítaní, že existuje aj niečo, čo tejto knihe predchádzalo). A odporúčam všetkým, čo sa im aspoň trochu páčilo Metro 2033, Silo, alebo Prvých 100.... celý text

Prečo si ma tu nechal? 2019, Clare Mackintosh

Kniha začína zdrcujúco a náhle - smrťou malého chlapca, ktorý sa tesne pred ich domom pustil maminej ruky a zrazilo ho auto. Vinník z miesta nehody ušiel a niet po ňom ani stopy. Prvá časť knihy je o nehode a o jej vyšetrovaní, a práve tu vidno aj autorkine pôvodné zamestnanie na polícii. Podrobne sa venuje jednotlivým krokom vyšetrovateľov, ukazuje čas, ktorý potrebujú, aby prešli obrovské množstvá záznamov, a len aby zistili, že ich nedoviedli nikam. Nadčasy, byrokracia, odcudzenie sa od vlastnej rodiny, a tá bezmocnosť, keď sa snažia vyriešiť prípad, ktorý sa im vryl pod kožu. Osobný život úplne normálneho detektíva je zaujímavý tým, že nejde o alkoholika, ani netrpí inou závislosťou (no dobre, nedokáže dopiť kávu a neumýva si pod sebe hrnčeky). Samozrejme, že kolegyňou trávi viac času ako s vlastnou rodinou, je tu vidieť, ako si toto všetko uvedomuje; aj narastajúcu príťažlivosť, aj to, ako sa správa k rodine, k manželke a deťom a nakoniec sa musí rozhodnúť. Beznádejný prípad malého Jacoba je odložený, dokonca aj zlomená matka zmizla bez stopy a vlastne sa nič nevyriešilo. Po roku sa však vďaka výročnej reportáži objaví nový svedok nehody a prípad sa posunie ďalej. Druhá časť knihy je o Jenny, ktorá musela utieť až na kraj civilizácie a je tak samotárska a plná bolesti, že nikto nepochybuje, že si prešla hroznými vecami. Hoci mi jej bolo veľmi ľúto, akosi som nedokázala pochopiť jej dôvody, nedôveru a strach zo zblíženia. Táto časť knihy ma bavila najviac, napríklad ma veľmi fascinovalo jej zamestanie. Kreatívny nápad, ktorý je tak jednoduchý a zároveň milý, fotografie nápisov v piesku, niekedy personalizované. Asi je fajn bývať na pobreží. Páčilo sa mi, že sa konečne osmelila a začala znovu normálne žiť, no práve vtedy jej zaklopali na dvere vyšetrovatelia. Policajný inštinkt je však vec, ktorú netreba podceňovať. Aj keď je vinník za mrežami a oni by mohli pokojne spávať, niečo im na celej veci nesedí... A za to ich zbožňujem, že to nenechali len tak, lebo Jacob a Jenny si to zaslúžia. O knihe som si dopredu nič nečítala, ale bola by som vďačná za informáciu, že to nie je akčná detektívka s naháňačkami a podobne, je to skôr klasika, kde len maličkosť a detail ukáže cestu k vyriešeniu zločinu. Aj keď ide o psychotriler, kde hovorí zo svojho uhla pohľadu aj záporná postava, mám z neho lepší dojem ako napr. z Fitzekových kníh. Psychológia všetkých postáv je poňatá výborne a ja som sa nechala strhnúť čítaním o vine a treste. Teším sa na ďalšie knihy, ktoré autorka napíše.... celý text

Krutá krása 2018, Rosamund Hodge

Toto že je retelling Krásky a zvieraťa? Akože teraz to vidím, ale pri čítaní som si to vôbec neuvedomila. Otec prisľúbi dcéru netvorovi, je tu zakliaty zámok a princ, ktorý nie je človekom, veľa šiat, dverí, meniacich sa miestností a knižnica... áno, je to podobné, ale poňaté úplne iným spôsobom. Vlastne mi to skôr pripomína Modrofúza (to tie zamknuté dvere, kľúče a predchádzajúce mŕtve manželky), s vybranými menami ako z Asterixa a Obelixa (uznajte, záľuba v písmene x, a hlavne mená ako Ignifex a Nyx spôsobili, že som si najmä chudáka Ifengdixa, či ako sa volal, prekrstila). Mytológia sa týka nielen mien postáv, ale aj ich osudov, takže ma bavilo hľadať paralely. Hlavná hrdinka je odmalička vychovávaná ako niekto, kto musí netvora zabiť, aby zachránila svoju krajinu. Fantastické prostredie a záhada, kým je Láskavý Pán, ktorého si má zobrať za manžela. A všetko je navyše šmrncnuté temnotou a démonmi a celá krajina je akoby zamrnutá v čase a v priestore. A vlastne aj zamrzla na 900 rokov, má svoju mágiu a dejiny. Jedlo sa v zakliatom hrade objavuje akoby kúzlom, akurát sviečky treba zapáliť ručne. Ak však môžem varovať, je to kniha, kde je veľa bozkávania a tieňov. (A možno to treba povedať úplne na začiatku, že tej romantiky tu bude až-až.) A vlastne sa ani nečudujem, že sa niekomu nepáči hlavná hrdinka, pretože vyzerá, že jej je láskavosť cudzia. Je vdorovitá, silná a zároveň i trochu aj naivná, (no nie je hlúpa). A keď je nahnevaná, ublíži, a potom je jej jasné, že prekročila hranicu, no zároveň si vie priznať chybu. Páčila sa mi viac ako jej dvojča, ale to dostalo priestor len v závere. (Môžem si odškrtnúť ďalšiu knihu o dvojičkách. ) A vraj autorka napísala aj voľné pokračovanie... alebo teda v sérii retellingov pokračuje... uvidím, ak sa k nej dostanem, so záujmom si prečítam.... celý text

Cesta domov 2020, Sebastian Fitzek

Už pri predchádzajúcich knihách som si hovorila, že autor je skvelý fabulátor, ale že mu už nič neuverím... No píše tak, že ma zmiatol a nepredpokladala som ten záver. Zase! Cesta domov je napínavý a zároveň zamotaný román. Fyzické, sexuálne, psychické násilie... asi tu bolo všetko a nie je to pekné čítanie, najmä si to nepredstavujte vo farbe, ako film. Ale ako autor píše v epilógu: ,,Realita je bizarnejšia, krutejšia a neuveriteľnejšia ako fikcia. My autori musíme často skutočnú pravdu pozmeniť, aby nám čitatelia uverili fiktívnu lož." Veľmi zaujímavá je čierna obálka s vystúpeným písmom, štvorcový výrez sústreduje pohľad na siluetu ženy a po otvorení knihy už vidno aj prostredie, v ktorom sa nachádza. Tu som rada, že som uprednostnila tlačenú verziu pred eknihou. Plusom je reálna sprievodcovská telefónna linka, kam môžu zvolať všetci, nie iba ženy, čo sa vracajú samé domov a niečoho sa obávajú... Ale knihu nebudem odporúčať, táto téma je skutočne desivá a nechcem už podobné veci čítať...... celý text

Faja 2017, Petra Stehlíková

Snažila som sa oddialiť ten čas do dočítania, ale nedalo sa... škoda, že to tak rýchlo skončilo a škoda, že teraz musíme čakať na pokračovanie!!! Bolo to úúúplne skvelé! Celý ten svet ma bavil, minulosť a súčasnosť, tajomstvá, malá poslucháčka a aj muži z Dvadsaťpäťky :). Proste wau. :)... celý text

Nasterea 2021, Petra Stehlíková

Ja som ju asi zabudla ohodnotiť a aj napísať názor, to sa mi už dávno nestalo... Takže prvé dojmy sú už prekryté časom (od prečítania uplynulo pol roka), ale pocity ostali. Prvý je ten, že Ilan dospela, už to nie je nevinné dieťa, búri sa, ale to bolo aj predtým, no nadávky nie sú výrazné, takže nevadí, patrí to k vývoju postavy Dalším je radosť z opísania zvyšných členov dvadsaťpäťky. Oceňujem, že minulosť dalších členov sa poodhalila a kedže je ich ako hadov, úprimne, aj som rada, že sa v tom autorka nestratila. Oceňujem najmä zmenu prostredia. A veľmi ma zaujímajú Nasterey, takže tie časti, kde mihli, ma fascinovali. História sklenárov aj celej krajiny je dalšia oblasť, ktorá je dôležitá, no tým, že je to tretí diel, už veľa tajomstiev neostáva. A trochu ma nudila symbolika čísiel, mala som pocit, že je to dostatočne spomenuté aj v predchádzajúcich častiach, no ale ide o myšlinkové pochody hlavnej postavy, teda aj ona ich musí pochopiť. Ale páči sa mi nový uhol pohľadu na postavy a to, že nie sú iba čiernobiele. (Dedko, ktorý mizne, je skvelý, to je asi moja najobľúbenejšia postava.) Ale asi už nejdem viac písať, aby som neperezradila dej. :) Som zvedavá na pokračovania.... celý text

Noe 2021, Sebastian Fitzek

Námet je práve teraz veľmi aktuálny vzhľadom k súčasnej pandémii Covid-19. A hoci autor túto knihu napísal niekedy v r. 2013, tak aj trochu zamrazí, kam sa až so svojimi úvahami dostal. Nákazlivá choroba, ktorá sa rozšírila po celom svete, očkovanie, konšpiračné teórie a globálne problémy, chudoba, preľudnenie, ekológia, nadmerné plytvanie prírodnými zdrojmi, atď.. Na jednej strane sa teším, že je to konečne kniha od Fitzeka, pri ktorej nezažívajú ženy a deti brutálne fyzické zneužívanie. Ale keďže aj tu je podrobne opísané utrpenie obyvateľov slumov a je desivé, nakoľko odráža realitu. Mať prístup k čistej pitnej vode nie je samozrejmosť ani v 21. storočí a málokedy si to v našich pohodlných životoch uvedomíme. A pritom trpia tí najzraniteľnejší - konkrétne tu autor ukazuje bábätko, dieťa a ženu a beznádejné prostredie, z ktorého asi nebude úniku. (Ale táto línia v príbehu hrá len ilustračnú úlohu.) K hlavnej postave, k mužovi s vytetovaným menom NOE na ruke, ktorý si nepamätá kým je, či ako sa dostal medzi bezdomovcov, som si síce ako čitateľka nenašla vrúcny vzťah, ale nebol mi ani ľahostajný. Občas si na niečo spomenie, no je to prchavé ako sen. Ale udalosti, ktoré nasledujú, sú až príliš ako z akčného filmu, prekombinované náhody, úteky, vraždy (mŕvolami autor nešetril) a do toho celosvetové sprisahanie... Mix tohto všetkého nedáva ani na chvíľku vydýchnuť a je to napínavé až do konca. Asi by som knihe dala solídne 3,5 hviezdičky, no záver a epilóg autora je veľmi dobre napísaný a hlavne vecný, odporúčam sa nad tým plytvaním zdrojmi zamyslieť. Inak, milí priaznivci konšpiračných teórií, vás by som rada upozornila, pred začítaním si uvedomte, že ide o fikciu a opakujte si to neustále. :)... celý text