shaunee
přečtené 1184
Navždycky
2020,
Nofreeusernames (p)
odpad!
A keby viem dať ešte nižšie hodnotenie, tak ho dám, lebo veľa horších kníh som nečítala. Zvládla som 14% a hoci zvyčajne nedočítané knihy z Goodreads vyhodím a nevyjadrujem sa tu k ním, k tejto mám veľa čo povedať. Začnem jediným pozitívom - štýl písania je... použiteľný. Reálne si viem predstaviť, že by autorka bola schopná napísať v pohode knihu. Ale čo z toho, keď je všetko ostatné zle? Niekde som počula, že písanie tejto knihy trvalo dva mesiace - zrejme hodinu denne a do toho rátam aj epizódu seriálu a prestávku na záchod. Keby knihe venuje mesiace, či možno roky, miesto spísania všetkých možných stereotypov a odfláknuteho deja a postáv... mohla by napísať niečo pomerne kvalitné, lebo ten potenciál a talent tam je. Toto mi prišlo ako "potrebujem nutne peniaze, tak napíšem prvú vec, čo mi napadne bez ohľadu na kvalitu". Hlavná postava je neskutočne nesympatická a detinská. A trápna (čo je prívlastok, ktorý bol na prvých 3% spomenutý asi 10x - a to nepreháňam. Keby hráte drinking game, tak do piatich minút máte otravu alkoholom). Toto je prvá YA kniha, kde má hlavná postava 5 rokov - alebo sa tak aspoň správa. Plus jej vek som nikde nezachytila (ale nedá sa povedať, že by som hltala každé jedno slovo). A keď už spomínam moju neznalosť, tak nemám šajn, kde sa to odohráva. Vo fiktívnej krajinke, kde chodia päťroční na strednú? Who knows. Dávalo by to zmysel jedine vtedy, keby ide o pomocnú školu a to by bola riadne necitlivá reprezentácia. A to, že má "kamarátku", s ktorou dva roky sedí v lavici, ktorá je tam pre ňu a pomáha jej a ona o nej nič nevie, lebo nikdy sa neobťažovala ju spoznať, až kým sa to teraz nehodilo jej... Moja teória je, že autorka si pri každej situácii povedala - Ako by sa k nej postavil normálny človek? Ako by asi reagoval? A potom spravila pravý opak. Ďalej tu máme dvoch chalanov - dokonalého Travisa, ktorý sa otáča za každou sukňou (čo je napísané ako niečo dobré), ale je nezaujímavý, nudný a poslušný ako psíček. Bol vo viacerých scénach v tých 14%, ale jeho povaha je úplne nijaká. Doslova len postava stvorená ako objekt Meinej túžby, ale rovnako by mohol byť aj pekným peračníkom. Ďalej je tu Liam, pri ktorom som po 20. stranách zistila, že oni sa s Mei neznášajú. Dobre, že mi to autorka povedala, lebo na základe deju a ich interakcie by som to nikdy neuhádla, nakoľko si venovali dosť veľa pozornosti. Ich dynamika bola ale aspoň málinko zaujímavá. A že si navzájom pozerali do okien... to nie je ani trochu creepy. S kamarátkou sme viedli diskusiu, či je toto dobrá kniha vrámci žánru. Ja som však spomenula autorky ako Kasie West, Kelly Oram, či Zuzka Šulajová, ktoré sú jasným dôkazom, že aj dievčenský román (ako by sme to kedysi nazvali) sa dá napísať inteligentne, milo a vtipne. Kamarátka potom poznamenala, že to bol asi ciel aj pri tejto knihe. Nuž, možno, ale ciel a realita okolo seba neprešli. Realita je v Čechách, Ciel v Austrálii a ani jeden z nich neopustil svoje miesto. Koniec som si nechala naspoilerovať od inej kamarátky a ukázalo sa, že som ho uhádla na 8%. Spomínala som už, že to bolo horšie, než kniha, ktorú som doteraz považovala za najhoršiu knihu roka? Tam som sa aspoň párkrát zo zúfalstva zasmiala, tu som sa akurát rozčuľovala celých dlhých 14%. Fakt som nečakala zázraky, ale vedzte, že táto kniha by NIKDY nevyšla, keby Ola nepracovala pre Albatros Media. Rukopis by skončil v koši po prvých vetách. V poďakovaní sa píše: Mohla bych poděkovat těm více než 20 000 lidí, co si přečetli storku, která je základem této knihy. Bez vás bych nikdy neposbírala dostatok odhodlání k tomu hodit ty chaty na papír a napsat k nim nějakou omáčku - aspoňže teda Ole nechýba sebareflexia, lebo nič viac ako odpad omáčka tá kniha nie je. Úprimne, to poďakovanie ma bavilo ako jediné.... celý text
