Vknihách přečtené 339

Nič v zlom 2019, Monika Macháčková

Hneď na úvod musím povedať, že autorka Monika má veľmi príjemný rozprávačský štýl písania, knižku som zhltla za dva večery, čo je u mňa dosť dobrý výkon. Knižka sama o sebe ma až tak nebavila, ale čítala sa veľmi rýchlo a ľahko. No a prečo ma knižka nebavila? Už nemám 20 ani 30,do štyridsiatky mi ešte kúsok chýba, ale na knižky a príbehy o svokrách som ešte asi nedorástla. Mám svoju svokru, nie je to báječný vzťah,ale takéto knižné témy sa mi príliš nepáčia. Z jedného jediného dôvodu. Keď si žena berie muža, berie si ho s celou jeho rodinou a dúfať, že sa ktorýkoľvek člen rodiny zmení k lepšiemu, je sprostosť! Vieme do čoho ideme. Ak sa ľudia menia, väčšinou je to k horšiemu. Ďalšia vec prečo sa mi knižka až tak nepáčila je to, že svokra vlastne zatienila celý život, každú radosť z maličkostí, z úspechov, z veľkých vecí hlavnej hrdinky. Zoznámenie a láska, svadba, narodenie dieťaťa,všetko sa zbehlo podľa mňa dosť rýchlo a aj tieto momenty boli vyšperkované svokrou. Chápem, že kniha bola o medziľudských vzťahoch a o tom, že človek s veľkým srdcom nedokáže v sebe chovať zášť,pomstychtivosť a podobné veci, že sa dokáže obetovať pre rodinu… naozaj som smutná z toho, že ma príbeh nenadchol, pretože autorka, ako som už spomínala, píše krásne. V knihe sa vyskytlo veľmi veľa krásnych myšlienok, veľa životných múdrostí a právd. Tiež ma mrzí,že syn hlavnej hrdinky vyrástol, ani nevieme ako, ale vieme o všetkých urážkach a podobných incidentoch, ktoré sa vo vzťahu babička-vnuk,stali.Ja osobne by som privítala určite viac rozšíriť aj život kamarátky hlavnej hrdinky, pretože tiež bol načrtnutý len okrajovo- ako taká vsuvka. Podľa mňa bola otrasná žena, tá kamarátka, ale áno, z vlastnej skúsenosti viem, že aj takéto povahy žien sú. V každom prípade odporúčam knihu ako oddychovku s tým,že viete do čoho idete. Príbeh je o vzťahu svokry a nevesty;je to nerovný vzťah- svokra je nezdravo panovačná a všetci v jej okolí sa jej podriaďujú, a priam boja oponovať. Ak máte záujem o podobnú tematiku,budete nadšený.... celý text

Čím horšie, tým lepšie 2019, Nora Aden

Zubná technička Jana, je zakríknutá v dôsledku prísnej výchovy svojich rodičov. Napíše šteklivý román pod mužským pseudonymom, ktorý sa rozhodne vydavateľstvo vydať. V tomto momente sa Jane zrúti život. Musí vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, prestať byť šedou myškou,ktorá Jane dodávala istotu a akúsi psychickú pohodu. Nakoľko sa z knihy rýchlo stane bestseller a musia robiť dotlač, vydavateľstvo sa rozhodne knihu "poslať" do zahraničia. Tu sa Jana zoznámi so Samom, ktorý je najatý vydavateľstvom na rolu Borisa Silného, čo je Janin mužský pseudonym. Extrovertný, namyslený ,sexi model Samo mi bol od prvej zmienky nesympatický,a to som nevedela že sa mihne v knihe častejšie. Zato Janu som od prvých zmienok úplne chápala. Mala som občas pocit,že autorka opisuje mňa,moje myšlienkové pochody a to, čo by som v danej situácii urobila ja sama. Bolo to šokujúce. Doposiaľ som sa so sebou v knihe nestretla :D.bAutorka nám v knihe, v rámci európskej autogramiády,spravila menšiu exkurziu po niektorých metropolách, čo bola veľmi príjemná vsuvka. No musím sa priznať, niektoré pasáže ma nudili a prišli mi nezaujímavé. Z týchto ciest bolo mne najlepšie v Čechách. Páčil sa mi festival, tak isto sa mi páčilo ubytovanie a aj hostiteľ. Bolo to veľmi milé a smutné zároveň. Vyvrcholenie celého príbehu som čakala, pretože inak to ani nemohlo povahou Jany dopadnúť. Nakoniec som na Janu veľmi pyšná! Posledné stránky boli také úsmevné a vlastne jej dodali odvahu. A aj mne samej,takže musím autorke veľmi pekne poďakovať. Veľké plus knihy sú väčšie písmenká- príbeh som zhltla na dve posedenia, čo je u mňa výnimočné.... celý text

Jak tukoni zachránili strom 2019, Oksana Bula

Ďalšia prenádherné ilustrovaná knižka z vydavateľstva Stonožka sa dostala do rúk aj nám. Keďže som vedela čo je v balíku,otvorila si ho Pauli. Knižka sa jej zapáčila na prvý pohľad a musím povedať, že v priebehu pár dní ju prelistovala aspoň 400 krát. Kým sme si k nej sadli a prečítali si skromnejší text, obrázky už poznala naspamäť a bola zvedavá, čo sa za písmenkami skrýva- aký príbeh- aby si vedela dotvoriť ilustrácie dejom. Teraz však už o knižke budem hovoriť sama za seba. Mala som dojem, že autorka zabudla na text. Okrem toho, že na jednej dvojstránke je maximálne jedna veta, aj to skromná, niekde je úplne vynechaná. Je to subjektívny názor, pretože ja osobne nemám rada, keď si musím vymýšľať text alebo nahliadnuť akoby do hlavy autorky a dotvoriť vlastný príbeh na základe ilustrácií. Pre mňa je to ťažké. Na druhej strane, mali sme priestor s dcérkou sa o príbehu rozprávať. Knižku sme si čítali počas víkendového popoludnia (už poobede nespráva)a od lesov a ich záchrane, sme prešli do Googlu a vyhľadávali sme reálne obrázky tukoňov Čiže, menšie zhrnutie,mojej malej zatiaľ nečitateľke, sa knižka veľmi páčila.Ja som z nej však až taká nadšená nebola; samozrejme ilustrácie sú nádherné,no mne strašne chýba v knihe text a preto knihu, žiaľ, hodnotím ako priemernú.... celý text

Ruže pre princeznú 2020, Martina Monošová

Pripomeniem vám, že prvá časť bola spoznávacia, druhá plná intríg a tretia? Tej sa poďme venovať… Sophie v tejto časti hrala druhé husle. Keby len druhé,akoby bola odstavená na vedľajšiu koľaj. Ale! Prekážalo to? Vôbec nie! Dozvedáme sa zaujímavý príbeh rytiera(keď už to s ním vyzeralo naozaj veľmi zle). Pred polovicou knihy sme sa preniesli o 20 rokov do histórie príbehu a dozvieme sa príbeh inteligentnej, sčítanej a záhadnej spisovateľky (vtedy princeznej) Marguerite. Jej životný príbeh a nenaplnenú lásku, ktorá bola spomenutá už v predošlej časti. Opäť autorka použila svoj majstrovský dobový jazyk s použitými prvkami francúzskych fráz na docielenie historického zážitku s postavami, ktoré vám určite prirastú k srdcu. Zasnúbia ju s Charlesom d'Alençon,jej srdce však zahorí láskou k inému. Autorka naznačila, že princ Gaston de Foix "zmizne"zo scény a bola som zvedavá ako k tomu došlo. Taktiež nám je odhalené tajomstvo Spoločenstvo psa, ktoré mala Monošová premyslené do detailov a do deja ho zasadila v pravej chvíli. Asi v 3\4 som začala šípiť akú úlohu má v príbehu Sophiein strýko Honoré Romanier, markíz de Pays-Rouge a to ma hnalo v čítaní vpred. Moje domnienky sa potvrdili,no potrebujem vedieť viac detialov. Isto v tom všetkom bude mať prsty Claude de Guisé. Je to podlý had. Toto si jeho otec nezaslúžil (náznaky som si pospájala z autorkiných krátkych zmienok). Takže tretia časť série Sophie,s názvom Ruže pre princeznú je o zmŕtvychvstaní, zlomených srdciach, zrade, tajomstvách a nečakaných odhaleniach. Opäť bravúrny príbeh... celý text

Markízino tajomstvo 2021, Martina Monošová

Dúfam, že autorka s touto sériou nesekne. Nikdy! Chcem čítať aj o vnúčatách hlavných postáv;dokonca aj o tých vedľajších. Všetko so všetkým súvisí, každý má na každého,aj keď nepriamy,vplyv! Veľmi ma to baví a mrzí ma, že 1.)som sa k sérii dostala AŽ teraz; 2.) musím čakať na pokračovanie [snáď nie dlho]. Ak sa vám zdá, že pokračovanie série sa dejom nadpojí na záver svojho predchodcu,u Monošovej to neplatí. Je to problém? Vôbec nie! Aj keď sme 3. časť ukončili srdcervúcim koncom Gastona de Foix, Markízino tajomstvo začína 5 rokov po osudnej bitke pri Ravenne. Ponuré opisy väzenia nás vtiahnu do deja,v ktorom hrá prím Marie le Contenois,matka Sophie. Ako sa dostala tam kde je, čo je s jej manželom,kto jej pomôže a ako, a najmä ako dopadne. Naozaj umrie ako je to postavám v príbehu známe? Prečítajte a uvidíte... Sophie tu má tiež svoju podstatnú časť. Ako žije na Grasignacu,jej temnú nočnú príhodu pri stretnutí so strážcom. Pri jeho odchode mi prešiel mráz po chrbte. Autorka dokáže neuveriteľne(rozumej,naozaj uveriteľne) popísať rôzne situácie. Vyvolajú vo vás skutočné emócie a to v priamej reči Monošová používa zväčša náznaky, ktoré ku konverzácii 16.storočia patria. Sledujeme aj cestu Rytiera(?),putovanie markíza de Pays-Rouge a nejedno stretnutie Spoločenstva psa. Aj keď je mi záhadou niekoľko vecí, stále verím v šikovnosť autorky a toho, že sa všetko dozvieme v pravý čas, možno už v piatom diely. Ak ste náhodou čítali prvý, druhý alebo aj tretí diel a poviete si, že autorka už ničím nemôže prekvapiť, mýlite sa. Ani neviete ako! Vyrazí vám dych. Niekoľko krát. Najmä v závere,kedy veríte v šťastný koniec :'( Opäť a znova-BRAVÚRNE!... celý text

Ďalšia, prosím 2015, Evelin Červienková

Uf! Skutočné príbehy mám rada. No pri tejto knihe som na to úplne zabudla. Až v 3\4 som si to MUSELA pripomenúť. Prečo? Absolútne nechápem človeka, ktorý si myslí, že je jeho život natoľko zaujímavý, že sa o ňom musí napísať kniha. Áno,aj veľa "nudných" ľudí napísalo knihu(alebo ju napísal niekto,kto vie písať)... No chlap, ktorý si založí eskortnú službu,je absolútne neempatické, sebecký, bezohľadný, hlúpy,ale pekný a detinsky si hovorí Stenly(lebo to znie oveľa lepšie ako Stano :\ )si knihu naozaj,ale naozaj nezaslúži! A takisto nechápem hodnotenia na Martinuse-z 18 hodnotení má až 9 z nich 5*o_o Ja som ZA podporu SK autorov,tak isto nie som náročný čitateľ,ale hlavný hrdina je v prvom rade chrapúň...Nech si takých behá po svete koľko chce,ale prosím, pokiaľ nedaruje obličku alebo celý zárobok z eskortu niekomu,kto to skutočne potrebuje, nepíšte o nich… Autorkina snaha vydolovať zo sebca aspoň kúsok citu,zlyhala. Prečo? Na obálke je vo zvýraznenom krúžku veta-asi aby nalákala čitateľov-"Ženy mu platili za spoločnosť, až stratil schopnosť naozaj milovať"... podľa mňa tú schopnosť stratil už v puberte. Taktiež úvod do knihy bol asi zbytočný, keďže rodiaca sa láska zanikla preto,aby sme si skočili do minulosti a dozvedeli sa o Stanovej kariére luxusného spoločníka. O slečne, ktorú zachránil od žiarlivca sme viac nepočuli\ nečítali. No a samotný záver bol o obete(???)Stana X( Nie,bez obáv, obličku nedaroval,na to sa ľúbil až príliš. Čo viac dodať? Ak čakáte detaily a kopu sexu vďaka kariére hlavného hrdinu,zabudnite. Pár scénok bez iskry, zodratý penis a pohlavná choroba je maximum, čo vám kniha môže ponúknuť. Autorka pritom nepíše zle-zlý je len príbeh, ktorý si, žiaľ,nevymyslela.... celý text

E.T. Mimozemšťan 1991, William Kotzwinkle

Mimozemšťan bol botanik,rozumel rastlinám a rozprávala sa so zeleninou. Páčil sa mi opis Vesmírčana-krátke čľapaté nohy,korytnačí krk a hlava, veľké brucho šúchajúce sa po zemi, dlhé ruky s prstami ako halúzky a nos ako rozšliapaný ružičkový kel :D V knihe je kopec vtipných momentov,perfektné hlášky,a krásne prirovnania-E.T. očarený ľudskou ženskou krásou nazval mamu Elliota Briezkou. Tiež sa striedajú "náhľady do hláv" všetkých kľúčových postáv,dokonca aj nezbedného psa. No mám tu aj ALE! Mama(myslím, že sa volala Marry,ale istá si nie som)si o svojich synoch myslela, že obťažujú svoju 5 ročnú sestru :\ nechá dcéru samú doma a dokonca sa sama(lebo inak to nie je upresnené)dostane domov zo školy (škôlky?)... Príbeh je napínavý,s posolstvom,o obetavosti, priateľstve,strachu z nepoznaného, túžbe po moci,uznaní a porazení nepriateľa. Ľudstvo sa od nepamäti bojí nepoznaného a všetko rieši vojnou(poznáme to z vlastných dejín). Vo filmoch ako Vojna svetov s Tomom Cruise-om tiež na Zem zavítajú mimozemšťania\votrelci a zabíjajú obyvateľstvo. To, že E.T. len zbiera vzorky rastlín pre vedecké účely,nikoho nezaujíma a jeho pobyt na Zemi berú ako hrozbu pre ľudstvo. Napriek nádhernej myšlienke tejto útlej knihy, kvôli vyššie spomenutým ALE a otvorenému koncu,lebo ja potrebujem vedieť, čo sa bude diať ďalej,je to pre mňa lepší priemer.... celý text

V znamení ametystu 2018, Majka Danihelová

Hneď na začiatku vyzdvihnem krásnu obálku. Taktiež ma zaujali na zadnej strane ódy od čitateľov. A tak som sa pustila do čítania. Už po pár stranách som bola nervózna. Síce Majka používa krásny jazyk, hru so slovami a má veľmi peknú skladbu viet, samotný príbeh ma nijako neohúril. Veľakrát sa mi zdalo, že sa točíme dokola v kruhu, čítame to isté, nedeje sa nič záživné, akčné, niečo, čo by ma pri knihe udržalo… A tak som ju niekoľkokrát odložila na dlhý čas... prekážalo mi opakovanie toho, že ma hlavná hrdinka dlhé červené vlasy, ktoré jej stále dorastú (áno, má to súvis s dejom,ale čitateľ hádam vníma čo číta). Rovnako mi prekážala jej sebecká, tvrdohlavá a až bezohľadná povaha. Fantasy svet mi pripadal ako náš stredovek(nie doslova,len si predstavte život v lesoch bez elektriny),so zaujímavými prvkami o svietiacich kameňoch, prípadne zmienkami o Stonehenge. Kým sa začalo také to ozajstné dobrodružstvo, nič to so mnou nerobilo a knihu som čítala len zo zotrvačnosti. Mrzí ma to, pretože som sa naozaj na knihu tešila. Záver síce bol napínavý, šokujúci,ale epilóg ako upútavka na ďalšiu časť, vo mne vyvolala skôr zmätok ako zvedavosť... celý text

Jeden z nás: Príbeh o Nórsku 2016, Åsne Seierstad

Jeden z nás je riadny macko, kniha má cca 570 strán,je rozdelená do troch častí. Prvá z nich je najrozsiahlejšia, má 440 strán,ale predchádza jej pár stránok, ktoré vás zamrazia. Už v úvode Åsne odkrýva pocity, myšlienky mládeže na osudnom ostrove Utøya a taktiež Breivikove myšlienky. Toto vás dostane do kolien a sú to iba prvé stránky! V prvej časti knihy sa píše o Breivikovej rodine,jeho rodičoch a rodičoch jeho matky Wenche- tým nám autorka poodhalí prečo bol,kým bol(aj keď, túto cestu si vybral sám). Dozvedáme sa (pre mňa) prekvapujúce informácie ako to, že bol zakríknuté tiché dieťa, neskôr sa v ňom prebudila agresia. V puberte bol sprejerom v reperských nohaviciach a nosil predok na zadku. V ďalšej fáze svojho života podstúpil úpravu nosa, používal púder a iné líčidlá. Vraj bol metrosexuálom,jeho priatelia si mysleli, že je gej. Popieral to. Založil si firmu na falzifikáty diplomov, vysvedčení, certifikátov a iných dokumentov. Chcel sa stať slobodomurárom,aj sa mu to podarilo,no nakoniec nemal záujem aktívne sa zúčastňovať na stretnutiach. Pohltila ho on-line hra World of Warcraft, ktorú hrával nepretržite 5 rokov. Pravedpodobne pri tejto hre mu skrsol v hlave nápad... Toto hľadanie sa, prežíva väčšina dospievajúcich,menia názory, štýl obliekania a celkovej vizáže, práve preto sa kniha volá JEDEN Z NÁS. Na pohľad obyčajný chalan, ktorého malo okolie rado,alebo aj nie. No nikto by nepovedal, že jeho hľadanie sa,dospeje až k takýmto fatálnym následkom. Príbeh o Nórsku nám rozpráva aj o prisťahovalectve do krajiny a politickú situáciu. Zdanlivo nepodstatné,no odhaľuje nám to problémy nórskych obyvateľov a Breivikovu túžbu po "náprave" krajiny. V knihe je veľa postáv a keďže ja mám problém pamäť si mená, často som sa strácala. Niektoré osoby nám boli približené viac ako ostatné. Napríklad príbeh prisťahovalekyne Bano,Simona Sæbøa,Andersa Kristiansena...autorka píše aj o ich rodičoch, zázemí detí, aký život viedli v Nórsku,ako sa dostali na Utøyu. Keď viete,ako TO dopadne, mrazí vás. Najmä pri Simonovom prejave v pozícii prezidenta študentov keď povedal: "Ja sám som dostal meno JF Kennedy. Aj on bol prezidentom,ale bohužiaľ ho zastrelili v Dallase. Ja som však optimista a neočakávam, že by ma postretol rovnaký osud." Pri prejave boli aj jeho rodičia a tieto slová sa im vynárajú aj po rokoch. Stratégia a nákup potrieb na výrobu Breivikovej domácej bomby bol priam fascinujúci. Všetky potrebné kroky, úkony a postupy mal Anders niekoľkokrát odskúšané, občas aj nevyšli a to ho v práci za svojim cieľom zdržiavalo. Bol nervózny aj kvôli steroidom, ktoré užíval, aby bol vo výbornej forme. Snažil sa zo seba pripraviť vojaka aj cvičením a proteínovými prípravkami. Pri svojom pláne neváhal a z Číny si objednal tekutý nikotín. Týmto jedom plnil strelivo. Nakúpil zameriavače, tlmiče,zbrane. Oprávnenie vlastniť zbraň získal v januári 2011 po niekoľko mesačnom kurze. Celý proces prípravy na "akciu" si zapisoval a povzbudzoval ostatných na fórach,aby nasledovali jeho príklad. Výbuch bomby pred vládnou budovou je opísaný zimomravo, sú spomenuté aj obete a svedkovia, vyskytujúci sa v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Zasiahol ma prípad mladého právnika Jona, ktorý chcel svojej rodine,na západe Nórska oznámiť radostnú novinu, že sa stane otcom. Dokumenty mohol poslať emailom,no rozhodol sa odovzdať ich osobne a rozlúčiť sa s kolegami pred plánovanou dovolenkou. Zhodou náhod, okolností a zvláštnych postupov Osloskej polície sa stalo, že po výbuchu,napriek svedkom, ktorý nahlásili podozrivého (Breivika) s presným popisom, poznávacou značkou a modelom auta, na ktorom opustil miesto činu,premyslene prešiel popri hliadkovacích vozidlách,dostal sa von z Osla a namieril si to na ostrov Utøya. (Toto je naozaj len pár bodov z polovice knihy, ktoré tu spomínam, pretože chcem,aby vo Vás kniha vyvolala záujem. Nielen jadrová katastrofa v Černobyle, či pád Svetového obchodného centra v USA stoja za pozornosť.) Kniha pokračuje masakrom spáchaným na študentoch a ďalších udalostiach bezprostredne po tom. V druhej časti knihy sa viedlo súdne pojednávanie. Niektoré vyhlásenia doslova vyrážali dych. O preživších sa píše: " Tí, ktorí prežili,hovorili málo. Ťažila ich vážnosť. Mnohých trápil pocit viny. Za to, že prežili." Záverečná časť je venovaná Gunarovi a Tone Sæbøvcom, rodičom Simona; Viggovi a Gerde Kristiansenovcom, rodičom Andersa. Odhliadnuc od celého príbehu,toto pre mňa,ako rodiča bolo skutočne srdcervúce. No a poslednú bodku dostal Breivik. Je tu aj prepis listu, ktorý poslal z väzenia autorke knihy- plný lichôtok. Autorke sa podarilo odviesť kus úžasnej práce. Ani vo sne by mi nenapadlo, čo všetko sa jej podarilo vypátrať, vysnoriť, použiť a napísať do tejto knihy. Nedivím sa, že je držiteľkou niekoľkých novinárskych ocenení. Celosvetovo sa preslávila svojim dielom KNÍHKUPEC Z KÁBULU, ktoré je jedným z najpredávanejších bestsellerov v rámci nórskej literatúry všetkých čias(predaných viac ako 2 milióny kníh). KNÍHKUPEC bol preložený do viac ako 40-tich jazykov.... celý text

Den co den 2013, David Levithan

Netypický hlavný hrdina,ktorý sa každý deň budí v tele niekoho iného. V tele svojej vekovej kategórie, v blízkosti predošlého tela, ktoré A(tak sa hlavný hrdina volá)jeden deň okupoval a extra zaujímavosťou je, že si A to telo nevyberie sám,ani to, či pôjde o dievča alebo chlapca(snáď mi rozumiete). Pre mňa bolo celé toto ako autor vymyslel neskutočne fascinujúce. Príbeh sa začína tak, že sa A zobudí v tele chlapca, ktorý svoju priateľku iba využíva, správa sa k nej zle, ba priam kruto a od prvej chvíle cíti, že sú to spriaznené duše. Prežijú spolu nádherný deň a A je to veľmi ľúto, pretože ďalší deň je v inom tele. Táto romantická linka bola zaujímavá už len tým, že hlavní hrdinovia zápasia s prekážkami ako sa stretávať, keďže A je každý deň v inom meste, a ako sa Rhianon bude vysporiadavať so zmenami tiel,v ktorých sa A 'uhniezdil'. Autor to zvládol perfektne! A aby to nebolo len o romantike, tak si David naložil na plecia, so zmenou tiel,ktoré A vystriedal, aj náročné témy, ktoré sa týkajú tínedžerov. A sa ocitol v tele krásky, geja,lesbičly, feťáka, šprta, hudobníčky, v tele dvojčiat(áno,oboch bratov- dvojičiek 2 dni po sebe), neplnoletej prisťahovaleckej upratovačky luxusných bytov, v tele, kde prebiehala striktná výchova a domáca výuka,v tele alkoholičky s následkami, v tele chlapca v dievčenskom tele(chápete, však?),v tele s obezitou,cukrovkou, či psychickou poruchou- sebapoškodzovaním… Pre mňa zaujímavé, fascinujúce, neokukané, smutné, trpké, sladké, tŕnisté a perfektne spracované!... celý text

Furyborn 2019, Claire Legrand

Asi by som mala začať čítať anotácie. Aspoň pri žánre fantasy. Približne do 150.strany som sa nevedela začítať. Striedanie rozprávača,v tomto prípade je to striedanie Rielle a Eliany, mám zvyčajne veľmi rada. Takto písané knihy mi prídu zaujímavé od začiatku a hltám každé slovo. Vo Furyborn to, žiaľ,u mňa nefungovalo týmto spôsobom. Striedania kapitol skôr ubrali na dynamike deja. Keď sme sa dostali konečne k niečomu napínavému,kapitola sa skončila a začal sa príbeh z predchádzajúcej kapitoly. Nevedela som sa so záujmom vrhať z kapitoly na kapitolu. Dosť rušivo na mňa pôsobilo, keď niektoré dialógy s anjelmi(kto čítal,vie) neboli písané kurzívou. Mínusom pre mňa bol opis bojových scén. Čítala som ich ako nákupný zoznam-bez akejkoľvek emócie. Niečo proste v tejto knihe u mňa nefungovalo. Taktiež by som brala vysvetlivky na konci knihy-niečo ako slovník.Claire sa dosť spoliehala na preklad čitateľa podľa opisov v texte(doteraz celkom nechápem ako si vysvetliť, čo vlastne EMPÍRIUM je :\ ). Autorka má skvelú fantáziu-iný čitatelia mi prezradili, že vo Furyborn vidia podobnosť s inými fantasy(tie som nečítala,tak to neviem porovnať)- dobre vystavaný dej a verím, že ďalšími časťami sú jej knihy lepšie,ALE!Dobrovsky vraj zvyšok série neplánuje prekladať, z čoho mi srdce nepukne,no ak by som mala možnosť prečítať si aj pokračovanie, neváham. Už len kvôli príbehu Simona a Eliany. Rielle bola pre mňa iba rozmaznané veľké decko a som smutná, že dostala až toľko priestoru v "žhavých" scénkach. Áno, dočkali sme sa aj toho(aj keď sme to ani nečakali XD)a na strane 395 sa rozpútala červená knižnica.... celý text

Ilúzia šťastia 2016, Katarína Gillerová

Do knihy som šla so skeptickými pocitmi. Obávala som sa, že to bude niečo na štýl "evitoviek"(nič proti,ale mne osobne príde tých pár príbehov, čo som čítala, dosť podobne)pre 50+ ročné čitateľky. Hmmm ten začiatok moje domnienky aj potvrdil, avšak plynutím stránok sa vo mne prebúdzal záujem o postavy a to, čo si Gillerová pre čitateľky prichystala. Nejaké náznaky boli už v prvých stránkach a našťastie,som tvor zvedavý. Musím povedať, že príbeh takmer 40- ročných kamarátok ma zaujal. Autorka používa rôzne indície,preto veľké odhalenia pre mňa už boli vopred tipnuté(a správne),ale brala som to ako takú hru- hádaj na čo myslím a uhádla som. Takže táto kniha pre mňa vôbec nebola oddychová, cítila som sa ako Poirot, ktorý skladá náročný hlavolam. Jediné, čo som nedešifrovala,bola zápletka takmer v závere knihy. Týkala sa manžela jednej z postáv. To bolo pritiahnuté za vlasy,inak by som odhalila aj to :D Celkovo by sa dalo povedať, že sme mohli nahliadnuť "do hrncov"kohokoľvek z nášho okolia. Aj keď sa zdá, že kamarátky majú dokonalé životy, všetko je len ILÚZIA. Kniha vás núti často sa zamyslieť-nad sebou,rodinou,nad svojimi činmi... či by bolo všetko tak ako je,keby ste zmenili len jedno rozhodnutie v minulosti. V knihe sa hrdinky pasujú s odmietnutím, boľavým srdcom,chorobami, úmrtiami, vzťahmi,... typický život... celý text

Rytierova druhá šanca 2019, Martina Monošová

Druhý diel série,rovnako ako staršia sestra s názvom Ples u vojvodkyne, upúta na prvý pohľad krásnou obálkou. Obsah však vôbec nezaostáva. Bez toho aby som vám čo-to neprezradila z prvej časti to veľmi nepôjde,ale posnažím sa. Sophie a rytier pokročia,ale okolnosti im nedoprajú. Vyhrocuje sa tu oboch príťažlivosť, vzájomná žiarlivosť,ako aj Sophiine pochybnosti a rytierove protichodné pocity(milovať či chrániť svoju lásku). O Diane sa tu píše len zbežne, avšak do popredia sa dostáva Sophiin strýko markíz de Pays-Rouge. Dozvedáme sa jeho minulosť,to ako sa k nemu Sophie ako malé dievčatko dostalo a za akých okolností. Z mrzáka a zhýralca sa zo dňa na deň stal milujúci strýc a náhradný rodič. Taktiež o zmienenej spisovateľke a navarskej kráľovnej Marguerite sa dozvieme zaujímavé veci. Vojvoda de Guisé rozvíril vody a aj keď s Anne de Heilly,milenka francúzskeho kráľa,nemajú spoločné zámery,ich intrigy sú priam skvostné a neskutočne sebecké. A keby len ich dvoch… Táto kniha je pretkaná intrigami, naivná mladá Sophie nevie komu veriť, snáď jej osud nenadelí väčšie útrapy,ako jej nadelila pani Monošová poslednými riadkami knihy. V Rytierovej druhej šanci je plno napätia a dej je svižnejší. Postavy sa rozdelili na dve skupiny-dobra a zla. Presne viete,s kým budete sympatizovať,no nájdu sa tu postavy, ktoré ma šokovali svojim správaním. Napríklad rytierov priateľ či švagor. Teším sa na to, čo sa dozviem v tretej časti. Ktoré postavy nám odhalia svoj kúsok príbehu a ako sa to Sophie vyvinie? Vrelo túto historickú sériu odporúčam... celý text

Padnout a vstát 2019, Estelle Maskame

Na túto knihu sa vzniesla vlna kritiky. Bola som zvedavá prečo. Musím povedať, že väčšina recenzií bola skôr negatívneho rázu. No nedivím sa. Hlavná hrdinka nemala ľahký život,na druhej strane bola až neuveriteľne zahľadená do seba, aj keď sama seba presviedčala o tom, aká je empatická. Autorka sa zahryzla do naozaj vážnych tém. Úmrtie miminka, autonehoda, alkoholizmus, láska… všetky tieto témy sú náročné na spracovanie, autorke sa to však vôbec nepodarilo. Písala dosť nezáživne, niektoré situácie boli až neuveriteľné v tom, aké boli nereálne, rovnako, ako správanie postáv. Každý sa so svojimi problémami a traumami vysporiadava po svojom a je pre mňa dosť neuveriteľné, keď- dajme tomu- zo dňa na deň prídem na to, že vlastne život je krátky, mám okolo seba ľudí,na ktorých mi záleží a proste ide sa ďalej. Už nebudem viac smútiť,nebudem prepadať melanchólii a depresii. Podľa mňa je to dlhodobejší proces a určite to nie je ako lusknutím prsta preč. Čo však celý príbeh zachránilo v mojich očiach, bola trošku zamotaná romantická linka medzi Jadenom a Mackenzie. Bolo to síce kostrbaté,ale fandila som im. Z čoho mi išiel mozog vybuchnúť, tak to bol záver! Nechápem prečo autori takto týrajú čitateľov! Toto sa fakt nerobí! Takýto záver si nepredstavujem ani v najhoršom sne a chcem vedieť čo sa nakoniec stalo! V konečnom dôsledku,kniha je priemerná, páčilo sa mi, že autorka práve takto ťažké témy zasadila do žánru young adult, no nepopasovala sa s tým najlepšie.... celý text

Si môj osud 2019, Katarína Púčeková

Úvod sa mi veľmi páčil! Spoznali sme hlavného hrdinu Raya. Živý, spoločenský chlapec, ktorý chce vyskúšať v živote všetko! Otec si poňho príde na chatu,po divokej párty s kamarátmi. Cestou domov sa ale niečo stane…(toto nie je spoiler!)Z Raya sa stane duch... bezmocný, stratený, sám a nechápe prečo tu musel zostať. Hlavnou hrdinkou je Dominika, introvertná čudáčka. Raya nikto nevidel ani nepočul,Dominika však áno a takto začína ich spoločná cesta… Nič dôležité som vám neprezradila,toto sa dočítate už na prvých stránkach. Bola som veľmi zvedavá ako autorka na necelých 170 stranách naprace príbeh, ktorý už od začiatku znel perfektne! Katka ma veľmi príjemný štýl písania,no (nie som kritik!) kľudne by som brala túto knihu raz tak hrubú. Naozaj. Veď uznajte sami… Kto nemiluje filmovú klasiku DUCH poňatú tínedžerskými postavami? Nejden knihomoľ sa v hlavnej hrdinke nájdete (Dominika zbožňuje Mechanického anjela :) ), aspoň zo začiatku. Neskôr to už naberalo podľa mňa príliš rýchly spád- vzhľadom na počet strán, pochopiteľné. Mám pár vecí, ktoré mi udreli do oka: -rýchly náznak lásky-v podstate to bolo na štýl kde sa vzala tu sa vzala.. -čierny prach-ako sa dostal na Hanu a prečo mal byť určený Dominike? Toto celé som nejak nepochopila,alebo to nebolo ani vysvetlené?!Som zmätená... -Martin,slušňák, ktorý Dominike celý čas v knihe vyká, z ničoho nič, z kapitoly na kapitolu prestal...a o pár strán ďalej pokračoval vo vykaní... -nevysvetliteľné zmiznutia kamarátov-toto bolo podľa mňa premyslené síce dobre,ale chýbalo mi tam toho veľa na vysvetlenie. Tak isto, čo sa týka záverečného rozuzlenia príbehu. Skutočne,Katka má ako autorka potenciál,no odporúčam poriadne sa rozpísať. Nebáť sa slov, pretože ich používa veľmi dobre, ibaže mám dojem,akoby sa bála vyrozprávať celý príbeh aj s detailami. Ja ako čitateľ si nerada domýšľam. Som spokojná vtedy,ak je dej kompletný, keď mi po dočítaní nezostanú vysieť otázniky v hlave…... celý text

Turbulence 2017, Whitney G. (p)

Kniha je rozprávaná z pohľadu Gillian,rovnako aj z pohľadu Jakea. Kapitoly sú netradične označované vstupnými bránami na letisku, čo je veľké spestrenie po grafickej stránke. Takisto si hlavná hrdinka vedie blog, ktorý je dosť osobný,ale musel tam byť! Do príbehu patril! Autorka to zahrala bravúrne a jeho význam pochopíte v závere knižky. Zoznámenie hlavných postáv bolo dokonalé. Ja som si hrýzla peru, smiala som sa a bola som veľmi zvedavá ako z nastolenej situácie autorka\Gill vykľučkuje. Paráda! Okrem toho že Gill mala fakt otrasnú rodinu, občas sa správala ako násťročná, bola celkom fajn hlavná postava, no svojského Jakea som si zamilovala okamžite. Je drzý, arogantný, puntičkársky, sebavedomý- dokonalý knižný hlavný hrdina, ktorého by ste však doma nechceli ani za nič! Musím sa priznať, že veľa zápletiek (lebo knižka nemala len jednu) som odhadla, aj keď nie úplne,aspoň čiastočne a vôbec mi to nevadilo. Ako inak, bola som veľmi spokojná! Úplný záver ma odrovnal, pretože ,nakoľko som knihu čítala v štafete, zvrat odhadovali všetky dievčatá! Ja som si vravela, že no proste toto nie! to sa nemôže stať! A stalo sa a ja som bola šťastná spolu s Gill a Jakeom! Kniha má cez 400 strán a musím povedať, že som sa nenudila ani jednu stránku... celý text

Bez tváře 2021, Lucie Salová

Tak túto knihu som čítala naozaj dlho. 260 strán mi dalo riadne zabrať. Vôbec nejde o to, že by kniha bola zlá, zle napísaná, s gramatickými chybami, nezaujímavým dejom atd. Proste bola naozaj ťažká. Samozrejme, nemyslím tým, že by som mala vykĺbenie zápästia pri čítaní, skôr mám na mysli takú tú ťažobu, ktorá sa na vás z knihy môže preniesť, zasiahnuť vás… Príbeh nám rozpráva Helena, ktorá žije s priateľom u jeho rodičov, majú malú jeden a pol ročnú (tým som si nie celkom istá,ale to dieťatko je proste malé) dcérku a očakávajú ďalšieho člena rodiny. Hlavná postava má všetko čo by si mohla priať každá žena. Milujúceho partnera po svojom boku, zdravé, šťastné dieťa a dobrý vzťah so svokrovcami. Všetko sa zmení v jeden deň, keď sa Helena vyberie na prechádzku s dcérkou a napadne ich pes. Presne toto je ten zlomový moment kedy viete, že áno, teraz to príde! A prišlo :\ Helenine stavy-strach, beznádej, apatia... Bola vo vysokom štádiu tehotenstva tak niet sa čo čudovať, že sa bála nielen o nenarodené dieťa, ale aj o dcérku ktorú nadovšetko milovala. Bála sa chodiť von, bola zavretá len vnútri... Po pôrode sa to len zhoršilo a všetky tie rady typu -máš predsa rodinu,musíš sa starať o deti ,veď to prejde,vzchop sa-bola som z toho zúfalá rovnako ako Helena. Nikto jej nechcelo reálne pomôcť,aspoň sa to tak zdalo, aj keď musím priznať ,že v partnerovi mala obrovskú podporu a viem si predstaviť, že nejeden chlap by sa na ňu dávno vykašľal. Depresie sa len zhoršovali a keď sa rozhodla ísť hľadať pomoc k odborníkovi, natrafila na ozajstného "špecialistu". Nebudem vám tu prezrádzať celý dej príbehu,ale naozaj som si musela dávkovať túto knihu s rozumom. Aj keď sú kapitoly krátke, veľakrát som to sekla po dvoch- troch stranách, pretože tá Helenina beznádej sa mi vyrývala pod kožu a nerobilo mi to dobre. Udrela milované dieťa,chcela spáchať samovraždu a to vôbec nie je ľahké čítanie (nedokážem si predstaviť zažiť to)... V každom prípade,som za to,aby sa o podobných témach hovorilo, čítalo, písalo,aby to ľudia nebrali ako tabu... psychická choroba sama nezmizne,rovnako ako zápal pľúc. Treba na to odborníka a vhodnú liečbu..... celý text

Muž z rodu vlka 2019, Stanislav Fatul

Fatul zostal verný svojim veršom na začiatku kapitol a taktiež krásnemu historickému\ dobovému jazyku.  Prológ bol síce dlhý,ale autor nám ukázal cestu a premenu Orwena(poznáme ho z predošlej časti) a jeho brata Ordena. Z oboch mladých princov sa stali veľmajstri polozvery, vedeli sa premeniť na ľudskú aj zvieraciu podobu a boli dôležití v ďalších udalostiach príbehu. Samotný dej sa odohráva niekoľko rokov po smrti Drakea,Williamovho brata. Tu je ústrednou postavou práve mladší z bratov. Celkovo vnímam tento príbeh ako voľné pokračovanie knihy Dotyk draka,resp. nie je nutnosť čítať ho(z môjho pohľadu), pretože to, čo sa dialo pred pár rokmi,je okrajovo spomenuté. Zjaví sa tu sčista-jasna postava podlej Heleny a to, akú spojitosť má so smrťou Willovej manželky a únosom dcérky,sa dočítate v knihe. Toto Stano veľmi dobre vymyslel, klobúk dolu. Bolo perfektné,ako sa spojili ľudia,vlky a medvede pre boj so zlom. Opäť autor vsadil na bojové scény, ktoré k takémuto akčnému fantasy patria. Kniha sa čítala dobre, vždy sa niečo dialo,Stano sa zlepšil v opise postáv a taktiež v ich opisoch správania, čo v predošlej časti pokrivkávalo a príbeh pôsobil akoby povrchne- ľudia umierali,ale čitateľovi to bolo šum-a-fuk. Vyzerá to, že autora len vychvaľujem,ale keby tento nápad dal napr. zahraničnému autorovi fantasy,vybúchal by z toho aspoň 500 stranovú knihu...lebo fantasy si žiada opisy. Fatul však stavil na akciu a vždy sa niečo deje,dni "pokoja" proste vynechá... Záver by mohlo byť šťastným,alebo aspoň uspokojivým v očiach čitateľa, nebyť epilógu, ktorý bol taký, aký má byť! Navnadiť čitateľa na ďalšiu časť série :) Otázka na záver... všimli ste si v poďakovaní Dotyk draka, že 2. časť série Lysanthys sa mala volať Bozk vlka?... celý text

Ples u vojvodkyne 2018, Martina Monošová

Historické romány nečítam až tak často,ale keď už, vždy mi ulahodia. Rovnako,ako prvá časť série o Sophie de Marginel. Okrem tejto ústrednej postavy,sa to tu ľuďmi len tak hemží. Povedali by ste si, že niektoré postavy sú zbytočné. Nie sú. Verte mi. Pani Monošová vyskladala krásny, trošku tajomný príbeh a postupne odkrýva jednak minulosť a všetky okolnosti, ktoré predchádzali súčasnosti (rozumej rok 1531). Či už ide o vojvodkyňu, čerstvú vdovu,Dianu; Lorenzu,ovdovenú,jednu noc vydatú barónku,alebo služobníctvo- každému z nich dala autorka svoj vlastný priestor. Síce je príbeh viac opisný s pomenším výskytom dialógov, vôbec mi to nevadilo. Dostala som krásny príbeh bez nezodpovedaných otázok, ktoré sa mi čítaním zbierali. Na všetko som dostala odpoveď. Musím priznať, že som zvedavá,ako to bude v ďalšej časti s Dianou,zvrat týkajúci sa Lorenzy bol perfektný a Sophie som držala palce,nech jej srdce dostane to,po čom túži (zatiaľ to nie je definitívne,ale na dobrej ceste). Ďalšie detaily, ktoré ma uchvátili okrem krásnej obálky,boli napríklad prvé písmená každej kapitoly, francúzske príslovia hneď v zátvorke preložené alebo samotný jazyk, ktorý autorka používa. Akoby som sa preniesla do toho historického obdobia pred takmer 500 rokmi. Drobnejšie písmo a husto popísané stránky spôsobili, že sa mi kniha čítala pomalšie ako zvyčajne,no napriek tomu som si vychutnávala každú jednu vetu. Určite sa pani Monošová radí medzi moje obľúbené slovenské autorky.... celý text

Navždycky 2020, Nofreeusernames (p)

Opäť kniha, na ktorú sa vzniesla vlna kritiky. Bola som zvedavá. Vydavateľstvo cooboo predsa vydáva len samé dobré knihy, takže mi tie negatívne recenzie veľmi nešli do hlavy. Predpokladala som, že to bude mať na svedomí najmä marketing (keďže nie je tajomstvom kde autorka pracuje), ktorí ľudia\čitatelia skôr odsudzovali. Takže,krok vedľa. Knihu som čítala v rámci štafety u "žabky"Radky, za čo veľmi pekne ďakujem. Poznámky dievčat boli veľmi zaujímavé, nie všetky boli v negatívnom duchu. Sama za seba hovorím,že celkovo kniha nebola zlá len… LEN... Postavy sa určite nesprávali na 17 rokov. Ak by autorka zasadila tieto postavy do prostredia základnej školy s nejakou vekovou hranicou okolo 13-14 rokov bolo by to úplne v poriadku. Tam sa mi ale zase vnukol fanrasy prvok, že tieto deti (13-14 ročné) jazdili autami. To by som pozmenila na MHD‍️Inak mi hlavná postava Mia bola celkom sympatická, pretože bola veľmi detská, veľmi zahľadená do seba-ako tínedžerky v rannej puberte bývajú, bola vzťahovačná, teatrálna...na 17 to správanie určite nebolo. Čo sa týka jej priateľov, boli trošku vyzretejší, no stále by som to nechávala v tej rovine nižšej vekovej kategórie. Celkovo, štýl autorky je príjemný, vidieť ,že je veľkou fanúšičkou Harryho Pottera,pretože v knihe bolo viacero citátov, narážok a odkazov práve na túto svetoznámu fantasy sériu. Ja sa vôbec na príbeh nesťažujem. Zápletky boli veľmi pekne vymyslené, romantická linka príjemná, takisto dráma, ktorá v každom má YA žánre musí byť. Neľutujem, že som knižku čítala,no nejako hlboko vo mne nezarezonovala, takže pre mňa to bola typická priemerná knižka, ktorú by som odporúčala dievčatám začínajúcim s romantickými knihami, čiže od tých 12 rokov vyššie.... celý text