Víťazi přehled

20.08.2024

(SPOILER) Nerada dávam nízke hodnotenie a o to menej svetoznámym autorom, od ktorých mám málo načítané. Tuto však akosi... toho bolo nejak príliš. Prepáčte mierne rozrušený príspevok, možno som sa naň mala vyspať. Kto sa na to necíti, nech nečíta ďalej :D Ešte prvá polovica (ako píše väčšina) nejak ušla, ale potom som bojovala, bojovala a priala si nech už to skončí. Proste to nebolo absolútne uveriteľné! Lily nemá jedinú krízu, depresiu, nič, proste som prišla o nohy, okej, tak olympiáda padá, bude paralympiáda hurá (okamžite na monoski udrží rovnováhu, žiadne nácviky netreba) a tam si strihnem striebro (aspoňže nie rovno zlato, ale spolužiačka z triedy mala bronz! to chodia v Amerike všetky olympioničky do jednej školy?). Teddy ostane naveky kamoš, veď čo, že ju vytiahol z najhoršieho, príde zdravý a fešný Chris, naviac dokonalý pseudo otec rodiny a skrátka Teddy mi prišlo, že schytal ďalší na zozname odpisov, ako od rodičov, bol tam tak nejak do počtu (keďže nám autorka niekoľkokrát pripomenula, ako sa Lily premáhala za ním chodiť, keď mala po prepustení toho toľko, ale cítila povinnosť a ona je predsa povahou dokonalá celú knihu, otcovi nevytkne nič, spolužiačkam, bývalému, dokonalá snehová princezná). Prečo ho napr. nenechal veľký dobrodinec táta bývať vo svojom prerobenom dome, keď sa cítil tak osamelo a chcel pomáhať mladým ako jeho dcéra? No lebo to by bolo málo vidieť a stálo by to reálny čas a prácu, nie organizovanie iných... (Viem, o čom hovorím, ja som to totiž urobila a na rozdiel od celebrít a ich nadácií to nik neadoruje ;)) A jeho choroba, keď bol akože v ohrození života, si vyžiadala zmienku na pol strany, ale to hlavná hrdinka pri ňom sedela (!) celú noc bez dekubitov. Neváhali Craigovmu ústavu a ostatným inštitúciám, ktoré im pomáhali, pretiahnuť do nového zariadenia (na ktoré mal tata všetky financie sveta, vrátane súkromných lietadiel, a ako príhodné, zrovinka vedľa bol celý komplex prázdny a pripravený na ich projekt, to je ale náhodička) fyzioterapeuta, lekárov a nikomu to zo zmienených inštitúcií ani iným pacientom nevadilo! No a čo už vôbec som nepochopila, ako mám uveriť Jessii jej materinskú lásku, keď pre svoje uspokojenie fakt tie deti obetuje, presťahuje, ignoruje, že sú nešťastné a miesto toho, aby sa snažila s nimi hovoriť, len fňuká ostatným. Korunu tomu nasadil obrat detí, keď zbadali velikánsky nový dom s hromadou kúpelní a krbom, a to má byť príklad ako riešiť rodinnú krízu? :( Objednať hospodynku a byť matka roka... chápem, že stratila manžela, ale ak som neurochirurg, lekár, tak si proste zariadim toľko detí, koľko dokážem utiahnuť, mne prišla bezradná, akoby sa jej tam deti objavili bleskom z neba, to sa za 18 rokov nedokázala zorganizovať s varením, nákupmi, praním, len rozmrazovala pizzu? Sa asi hodne matkám dosť uľaví pri čítaní :D Nuž ale happy end sa konal. Všetci sa krásne popárovali, prijali ich na školy a lietali srdiečka. Pre mňa ale čitateľsky nelietali, lebo v reálnom živote by Lily upadla do depresie, v sanatóriu by ihneď nemali pre ňu miesto, lebo na také sú čakačky aj pol roka, tata by nemal prachy ani na prestavbu bytu a už vôbec by sa neotvorili dvere zaraz v prvej hodine sanatória s kamošom Teddy, čo všetky rany zahojí a nevadí mu ostať kamarátom (nehovoriac že nezatrpkol po odložení rodičmi a jak to, že tam mohol ostať ako v decáku a ostatní musia odísť?), pochybujem, že by reálny Walker pozval na tancovačku postihnutú spolužiačku a nie svoje dievča, a tak by sme mohli pokračovať v každej kapitole (štyridsiatnička po štyroch deťoch je dokonale štíhla a bez vrások, perfektne sexi krásavica je i druhá po liečbe rakoviny a chlapi nad 50 sú udržiavaní ako z fitka, no iste). Ja viem, že je to červená knižnica, ale predsa len... stačila tak desatina tých neuveriteľností a bolo by to akurát a krásne, takto proste... nepresvedčilo, asi nebudem autorku vyhľadávať.

01.09.2022

Miluju knížky od D. Stellové. Třeba k Palominu se pravidelně vracím, je moje oblíbená.
Nevěřím, že tuhle knihu napsala stejná autorka. Nesedí mi popisy scén, dialogy jsou umělé, smrt Tima ve dvou větách - tohle není ten styl, na který jsem zvyklá. Působí to na mě, jako kdyby autorka hodně spěchala, jen už aby to bylo hotové a ona si mohla na seznam přidat další dílo!