Pred ôsmimi týždňami bol môj život dokonalým načasovaním stereotypu a povinností. Nič ma nemohlo zaskočiť, nič sa neodohrávalo mimo môj pevne stanovený plán.
A potom sa to stalo...
Na tento deň som sa neskutočne tešila, lebo je to deň kedy môžem zo seba vypudiť všetky emócie z knihy. A teda že ich nebolo málo. Knihu som mala možnosť čítať ešte pred časom, kedy nikto nepoznal jej názov ahlavné postavy boli utajené, ďakujem Miška.
Asi každá z nás sa v živote hrala že žila život na zámku alebo hrade, kde chodila na bály, plesy, nosila nádherné róby, spoznala úžasného princa.... Alebo ešte lepšie, boli sme Popoluškami a princ nás prišiel zachrániť. ZABUDNITE! Aspoň na časť z toho čo som napísala teraz. Príbeh sa odohráva v Londýne, čo je moje obľúbené mesto, rada sa tam vraciam, o to viac sa mi páčil príbeh pretože sa odohráva na jednom neskutočne nádhernom mieste.
Boli ste v Anglicku? Ak áno, určite viete že je to neskutočne, ale fakt neskutočne hrdý národ, ale sú aj chladný, arogantný, neprejavujú emócie- nie je to tak vždy - v našom prípade je to Halton. Ľudia, jak mňa ten chlap so svojou chladnou maskou iritoval. Ale každý na svete má protiklad, tu na scénu prichádza(m) Lexi (ja), drzá, všetečná, emóciami prekypujúca. A tu to začína, vy si myslíte, že to bude typický príbeh ktorý si prečítate v každej druhej knihe... OMYL! Najprv Vám pred očami vybuchne granát, poviete si okey, utrasie sa to a bude happy end.. Jasné, vy ste asi nečítali nič od Mišky, pretože prichádza na scénu Hirošima Nagasaki. Tu už začínate tušiť, že moja no pod do mňa ešte daj... A ona dá... Erupciu Vezuvu!
Keď som knihu čítala, trvalo mi to jeden večer. Dostala som za to riadneho zdžuba od Mišky, že som si to vôbec ako beta nevychutnala. Miši, ľudia, vychutnala! A ešte ako!! Jedno je pravda že Haltonovi som prichádzala na chuť dlhšie než Nerovi, tešte sa naňho bude tam chvíľu, ale v konečnom dôsledku som mu pomaly, pomaličky prepadala, až sa to v jeden okamih stalo úplne, bol to rytmus crescenda na ktorého konci vám stoja všetky chlpy na tele, máte husinu a ani len nedýchate.
Tajomstvo, ktoré necítite ale viete že je tam, vám vypáli guľku do tváre v posledných stranách knihy a vy nechápete. Ako to spravila... Toto bolo niečo neskutočné, čítala som ju dávno a ozveny z nej sú ešte stále vo mne ...
A to je len hlavná dejová linka, tá vedľajšia nezaháľa .. Spencer a Gail ... tak toto sú tornáda. To vám poviem s čistým a kľudným svedomím....
Tak a teraz sa dostávame k mojej otázke: Viete čo to bolo, to tak dlho držať v sebe? Veď si zoberte, že kedy sa objavil názov a obálka, v LETE! Chápete?! V LETE!! A odvtedy som toto všetko držala v sebe. Neskutočné...
Dôvera
Michaela Brnková
Pred ôsmimi týždňami bol môj život dokonalým načasovaním stereotypu a povinností. Nič ma nemohlo zaskočiť, nič sa neodohrávalo mimo môj pevne stanovený plán. A potom sa to stalo. více