Povedomo o tom, čo už všetci dávno poznali..

recenze

Hlasy v bouři (2021) / anet_z

I ako žánrová literatúra sú Hlasy v bouři slabé, ľahko predvídateľné dielo, čo by nemuselo byť nutne chybou, no autorka ani nemá snahu prinášať čokoľvek nové, okato odkazuje na iné popkultúrne známe diela, archetyp narácie žánru naráža na archetypy postáv, i pomaly gradujúca prvá polovica diela, ktorá sľubuje istý čitateľský potenciál v postupne budovanom strachu z motívu uväznenia v spoločnej domácnosti počas zimnej kalamity s neznámym, ktorému ne/môžem veriť (podobne ako napríklad v Kingovej Misery), sa v druhej polovici mení na slabý a veľmi schematický koncipovaný dej, v ktorom nehrá úlohu ani postapokalyptický svet, ani z neho prameniace nové monštrá (v hrubých črtách zase obdobne spravované v Kingovej Hmle), ale práve klasická žánrová hororová premisa strachu postáv z hrozby ,,z vonka" v osamotenom interiéry goticky pôsobiaceho domu (pričom autorka na žáner gotického románu v diele i niekoľkokrát odkazuje).

Psychologizácia postáv je veľmi slabá, až vtipne pôsobí násilná snaha autorky do klasického brakového diela zakomponovať ťažkú sociálnu tematiku psychického týrania zo strany najbližších príbuzných či patologického vzťahu matka-syn, hraničiaceho s motívmi v Blochovom diele Psycho (ktorý bol viac ako očividnou inšpiráciou).Včlenenie motívu zombie je potom už len odkazovaním na popkultúrny hororový vzorec a jeho stálu popularitu. Román má už v tomto čase dopísané ďalšie 3 pokračovania a tvorí tak prvý diel série, no či bolo potrebné román s podobnou premisou rozvádzať na niekoľko dielov rovnako ako či si táto kópia úspešnejších žánrových diel zaslúži pozornosť, je otázne.

Clare si vybavila zimu. A opuštěná auta u krajnice, hračky poházené na silnici. Vybavila si nekonečnou vánici a hrůzu, kterou nedokázala vysvětlit. A pak už nic… Když se probudila, ležela celá rozbolavělá a vyděšená v prastarém, ... více

Komentáře (0)