Kniha má veľmi smutný začiatok, hneď ma chytila za srdce, pretože takýchto prípadov je vo svete určite veľmi veľa. Čo je však smutné je, že ľudia sú voči tomu príliš slepí.
Autorka nám v podobe Adély ukazuje, že niektoré deti žiaľ musia dospieť oveľa skôr a nahradiť svojich rodičov v ich rolách.
Je krásne vykreslené ako sa stará o svojich súrodencov, seba obrala o detstvo a dospievanie a dávala im všetko čo sa dalo.
Ďalšia vec, ktorá sa mi páči je, že autorka ukazuje aj na to, ako tínedžeri vnímajú hlavne vzhľad. Zároveň však krásne poukáže na to, že vzhľad nie je všetko a navyše vedomosti ktoré chýbajú, sa dajú doučiť, pokiaľ človek naozaj chce.
To, že praví kamaráti držia spolu a postavia sa jeden za druhého, dokazuje táto kniha úplne dokonale. To, čo títo mladí ľudia dokázali, keď dali hlavy a ruky dohromady, je naozaj neuveriteľné. Dosiahli za krátku dobu to, čo niektorí ľudia nedokážu za celý život.
Síce som si musela dávať v tejto knihe pauzy, ale len kvôli tomu, že ma príbeh Adély a jej súrodencov tak zasiahol, že som sa bála, čo s nimi bude.
Kniha je poučná, smutná, krásna, zábavná... Má z každého rožku trošku, navyše je písaná z pohľadu mladých ľudí, ktorí sa o živote ešte len učia, takže je to o to zaujímavejšie.
Myslím, že toto je kniha, ktorá by sa mala dostať do povedomia ľudí. Možno sa potom nebudeme tváriť, že nevidíme, čo sa deje okolo nás.
Jak chutná naděje
Šárka Hieková
Adéla, Sandra a Edita jsou každá jiná, přesto jsou si v mnohém podobné. Adéla se musí starat o sourozence, protože její matka pije. Sandra žila v Austrálii, a proto vyčnívá z davu. Edita se pere s nízkým sebevědomím a nešťastnou l... více
