"Rodný môj kraj, zo všetkých najkrajší..."
recenze
Dopisy z Bihoru (2020)
/ KarolínaG
Kniha Dopisy z Bihoru, ktorej originál vyšiel v maďarčine v roku 1897, oživila moje spomienky na rodný kraj a na nádhernú prírodu, ktorá ma počas detstva obklopovala. Na prírodu, v lone ktorej našli svoj domov naši predkovia, Slováci z "Horných Uher", ktorí sa zhruba pred dvomi storočiami odvážne vydali na dlhú cestu do neznáma s nádejou na lepší život a stali sa zakladateľmi niekoľkých slovenských dedín v Rumunsku. Aj samotný autor knihy, kaplán Sándor Mándoky, napriek tomu, že svoje pôsobenie na Novej Huti v rokoch 1895 a 1896 vnímal ako "vyhnanstvo", bol unesený krásou miestnej prírody, o ktorej tvrdil, že je jednou z "nejkrásnĕjších, leč nejopuštĕnĕjších venkovských krajín Biharu". Úplne chápem jeho obdiv k miestnej prírode, pretože panoráma otvárajúca sa človeku napríklad zo židárenského kopca bola určite rovnako úchvatná a fascinujúca v roku 1895 ako v súčasnosti a relax pod čerešňou hostinského mal určite rovnaké čaro ako ten z čias môjho detstva pod čerešňou na školskom dvore na Novej Huti alebo pod čerešňou pri obchode môjho starého otca Antona Slováka na Židárni.
Som vďačná autorovi knihy ako aj jej vydavateľovi R. Ocelákovi za to, že som vďaka tejto knihe mohla nazrieť do života obyvateľov slovenských obcí v Rumunsku v dávnej minulosti a pozrieť si mnohé mne známe miesta prostredníctvom kaplána Mándokyho. Zaujal ma napríklad opis kostola na Novej Huti a jeho okolia, v ktorom sa v tej dobe nachádzala aj škola, fara, sklárska huta, príbytky pracovníkov zo sklárne aj brusiareň skla. (Sklárska huta na Novej Huti vznikla po zániku tej zo Starej Huti, ktorá vraj bola najstaršou sklárskou hutou v Rumunsku a v ktorej sa vyrábali aj prvé fľaštičky na penicilín.)
Sklárska huta už dávno zanikla, ale fara stojí pri kostole ešte aj dnes. Aj my sme ju ako deti veľakrát navštívili a dokonca na tej fare krátko bývala aj moja mama ako mladá učiteľka. A - aká náhoda - volala sa Malvína, presne tak ako pre nás neznáma žena, ktorej autor knihy adresoval svoje listy.
Som rada, že vďaka tomuto dielku môžeme my, Slováci z Rumunska, a tiež potomkovia Slovákov z Rumunska žijúci už na Slovensku či v iných častiach sveta nahliadnuť aspoň trošku na život našich predkov a pridať pár čriepkov do mozaiky dejín Slovákov z Rumunska. Tých Slovákov, ktorí si dokázali počas dvoch storočí na kúsku územia v Rumunsku zachovať svoj jazyk a tradície. Patrí im za to veľká vďaka.
Dopisy z Bihoru
Sándor Mándoky
Mladý maďarský kaplan přichází koncem 19. století na faru v Nové Huti. Přichází na jaře z kvetoucí nížiny a stoupaje s vozem po nekonečné klikaté cestě nachází v kopcích krajinu dosud sevřenou sněhem, bičovanou ledovými větry. Oci... více