Skutočný Winnetou :)

recenze

Táto kniha ma milo prekvapila. Je to zápisník, spomienky mladého muža, ktorý sa nebál splniť si svoj sen. Jeho kamarát s manželkou sa presťahovali do indiánskej dedinky uprostred Yukonu a pozvali ho, aby prišiel aj on. Šóš sa chytil. Našiel odvahu vzdať sa sľubnej práce v Ottawe v nadnárodnej poradenskej firme a nasledovať svoje túžby.

„Som wranglerom na Yukone. Žijem uprostred divočiny a plním si chlapčenské sny. Viem už niečo o cestách i cieľoch. Aby sa mi nevytratili z pamäti, založil som si yukonský zápisník.“

Vedeli by ste všetko zanechať a ísť tam, kam vás srdce ťahá? Prispôsobiť sa, naučiť sa, prežuť ťažké začiatky? Žijeme len raz. A ani to nevieme, ako dlho to bude. A ak to spravíme, zostanú nám skúsenosti a zážitky na nezaplatenie...

Martin Notbuk Šóš aj s bratom, ktorý tam bol len na výlete, vyrazil na cestu hneď, ako vybavil všetko, čo bolo treba. Spolu prešli:

„Päť provincií a jedno teritórium, prekonali tri časové pásma. Nekonečné prérie, soľné jazerá, vyprahnutú krajinu s ostatkami dinosaurov striedali rozľahlé národné parky – impozantné hory, idylické údolia, obrovské ľadovce, mohutné hlučné vodopády, priezračné jazerá a rieky. Videli sme losy, soby, bizóny, čierne medvede, grizlyho aj operené dravce. Kúpali sme sa v horúcich prírodných prameňoch, stretli sme jazdcov na terénnych štvorkolkách, motorkách i na koňoch. V múzeu nás fascinovali všakovaké indiánske výrobky každodennej i sviatočnej potreby. Nakukli sme do slávneho Dawson City, kráčali cestou klondikských zlatokopov, až sme nakoniec zakotvili v dedinke Mayo priamo v srdci Yukonu. Polárny kruh sme mali takmer na dosah ruky.“

Viete, ako iba pomocou čakana, lana a sekery vyčistiť kus lesa, aby sa tam dala postaviť chatka? Ako postaviť perfektný záchod? Ako po celú zimu udržiavať dieru v ľade – zdroj pitnej vody? Ako najlepšie pripraviť lososa? Ako sa orientovať v teréne? Ako zvládnuť každý nečas? Ako sa zachovať, ak narazíš na medveďa?

Znie to romanticky, ale realita nie je úplne filmová. Romantika je vždy len v postoji, aký zaujmeme my sami.

„Budú ťa žrať komáre, zapadneš do močiara, kôň sa splaší a zmizne s nákladom, premokneš do nitky a budeš hodiny vzdialený od tábora v nepredvídaných situáciách, keď si budeš musieť poradiť sám. Ak sa napriek všetkému budeš do lesa vracať, a rád, tak si zvládol život v buši.“

Život v divočine nie je Winnetou ani krokodíl Dundee. Napriek tomu je úžasný:

„Človek je stále v pohybe, dýcha ten najosviežujúcejší čerstvý vzduch, pije neuveriteľne čistú vodu, živí sa mäsom nedotknutým výdobytkami chémie, neohrozujú ho rôzne nepríjemné vírusy a baktérie, jeho zmysly nie sú otupované umelými pachmi, bombardované otravnými reklamnými plagátmi či hlukom okolitého sveta. Ak má možnosť s niekým sem-tam prehodiť slovo či dve, ak si nezatne do nohy sekerou, uchráni si všetky zuby a nedoláme chrbticu pri páde z koňa, nemá mu čo kaziť radosť zo života.“

Autor sa v celej knihe učí veľkým maličkostiam a krok za krokom postupuje k svojmu snu – stať sa wranglerom. Stretáva zaujímavých ľudí, ktorí mu odovzdávajú rady. Všetko je to popísané mimoriadne zábavným spôsobom a drsnosť, ktorej som sa obávala, sa v knihe akosi vytratila. Najsilnejšou časťou v tomto zmysle je práve úvod. Je venovaný koňom, ktoré dodýchali v službách Yukonu, špeciálne kobyle menom Gwen, ktorú poraní iný kôň. Jej tela sa však divá zver akosi nedotkne. Akoby nad ňou bdel duch koní...

Šóš sa učil aj také drobnosti, ako variť kávu. Lebo keď ju uvaril on, ostatní muži sa jej ani nedotkli. Učil sa, ako dvíhať stošesťdesiat kilové sudy bez toho, aby sa čo len zadýchal. Ľudia sú tiež veselé charaktery. Stretávame napríklad dvojníka Louisa de Funèsa, ktorý hovoril:

„Najzákladnejšou potrebou do buša je žena. Veľká tučná žena. V zime zahreje a v lete poskytne tieň“.

Spoznáme aj dvojníka Brucea Willisa, ktorý Šóša veľa naučí, cukrovkára závislého na sladkom, ktorý na svoju chorobu z vysoka kašle, jeho „kapitánom“ sa stáva Stan, polovičný Indián z kmeňa Odžibwej, ktorý ho učí k úcte prírode. Keď si chytil pstruha (nie pre zábavu, ale kvôli jedlu), zabil ho tak rýchlo, že si to asi ani nevšimol. Ešte pod vodou ho očistil a ostatky hodil späť do vody s výkrikom: „Megvé!“ – „Ďakujem!“

Tak by to malo byť... Pretože my bez Matky prírody neprežijeme. Kdežto ona bez nás áno a bolo by jej zrejme aj lepšie. Vďačíme jej za všetko. Jedlo, vzduch, vodu, priestor, krásu, po ktorej chodíme.

Jediné, čo v knihe chýba, sú fotografie. Autor knihu neplánoval vydať, nepovažuje sa za spisovateľa. Zážitky spísal len preto, aby ich nemusel dookola rozprávať svojim priateľom. Dnes je späť na Slovensku a venuje sa... Trikrát hádajte čomu. Fyzioterapii. A veľmi ho to baví. Čo sa fotografií týka, pestré portfólio autorových fotiek nájdete na webe dobrodruh.sk.

Tatranca Martina Notbúka Šóša odmalička lákalo dobrodružstvo a život severoamerických Indiánov. Trinásť rokov žil striedavo na Slovensku a v Kanade. Viac ako rok žil s rodinou trapera hlboko v buši. (Yu)konský zápisník je jeho s... více

Komentáře (0)