Šorel ako vyčerpaný autor...

... tak by mohol znieť názov recenzie ďalšej novely, ktorá vznikla, podobne ako Vzpoura mozků a Galaxia, na motívy už existujúceho komiksu z r. 2008/9, ktorý vyšiel aj v Šorelovej Zlaté knize komiksů (2011). Dej knihy nás zavedie do 2. polovice 22. storočia, v ktorom sa vraj svet pokúša ovládnuť mafia, a to prostredníctvom získania supersilnej nukleárnej bomby nájdenej in the middle of nowhere kdesi v bývalej sovietskej strednej Ázii. Keďže je autor známy svojou príchylnosťou k abrahamickým kultom, nezabudol ju nazvať „bomba posledného súdu“, v čom nám zaznieva amerikánska Mother Of All Bombs.
Mentálna spriaznenosť s predchádzajúcimi novelistickými počinmi autora udrie do očí hneď po otvorení knihy v podobe – opäť – svojského využívania italiky a kapitálok, hoci musím konštatovať, že tentoraz sa autor – alebo možno technický redaktor – miernili. Onedlho narazíte na prvý príznak autorovho vyčerpania, a to, že sídlo „mafie“ sa nachádza, div divúci, v Česku, samozrejme kúsok od Prahy. Svet je proste malý a v každej jeho knihe musia byť nejaké dôležité objekty a inštalácie ausgerechnet v strede Európy. O stranu ďalej narazíte na známu postavu. Kapitán Jan Bílek, zjavne vojenský pilot. Tento však žije o 1100 rokov skôr, ako jeho menovec zo série Vzpoura mozků. Prepoužitie mena je tak druhým príznakom vyčerpanosti.
Tretím príznakom vyčerpanosti je, že samozrejme všetci mafiáni musia mať (pseudo)talianske mená, ako keby organizovaný zločin nebol dávno medzinárodný (hlavne ak má sídlo v diere pri Prahe). Podobne ako predchádzajúce autorove veľdiela, obsahuje aj značné množstvo alternatívnych faktov, čo môžeme považovať za štvrtý príznak vyčerpanosti. Stále funguje alternatívna ekonómia, v ktorej sa oplatí len tak vyhadzovať jadrá nukleárnych zbraní (vysoko čisté ultradrahé materiály, ktoré, mimochodom, nie sú príliš rizikové a naozaj to nie je žiadny „jadrový odpad“) namiesto delaborácie a opätovného využitia, rovnako ako ťažiť a vyrábať vo vesmíre napriek obrovským prepravným nákladom a pochopiteľne aj environmentálnym následkom. A nielen to, nosnou ideou knihy je, že napriek enormným nákladom na kozmický let sa nebezpečného odpadu budeme zbavovať jeho odoslaním do Slnka. Alternatívna environmentalistika ignoruje fakt, že odosielanie nebezpečného odpadu na obežnú dráhu je spojené so značným rizikom pri štarte nosiča, možnosťou kolízie kontajnera čakajúceho na úplné naplnenie na obežnej dráhe s iným telesom – vesmírny odpad, meteoroid, technickej poruchy alebo, ako sa napokon v knihe stalo, cielenej teroristickej akcie, takže autorova nosná idea nie je príliš schodná (a už vôbec nie nová ani originálna, porov. S. J. Veneckij – Rozprávanie o kovoch, Alfa Bratislava, 1977, str. 264, pôv. vydanie Metalurgija Moskva, 1975). Veľmi pozoruhodná alternatívna fyzika popisuje aj spôsob štartu raketoplánov zo Zeme („bod zlomu“). To, že je kniha určená deťom, neznamená, že máme cieľovku automaticky považovať za hlupákov, ktorí zožerú všetko (alebo ich kŕmiť nezmyslami).
Šorel je majstrom naivity, nelogických zvrat(k)ov a odstupu od reality. Samozrejme, organizovaný zločin sa snaží dostať od vyberania výpalného k veľkému businessu, ale málokedy preto, aby si stále držal vysoko rizikový kriminálny business (kto tomu neverí, môže sa pozrieť na české a slovenské dianie po štátnom prevrate v 1989 a po rozpade republiky – long story short, ani Borja Moslimovič [český čitateľ si môže vygoogliť meno Boris Kollár] už dávno nerobí štartéra a nepašuje koks). Ten je iba prostriedkom, nie cieľom – naviac, na „ovládnutí sveta“ oveľa úspešnejšie zapracovala korupcia veľkých, plne legálne operujúcich spoločností. Takisto by nezodpovedalo zdravému rozumu ani vybrať si na vykonanie náročnej úlohy – v našom prípade zložitej pilotáže – feťáka spod mosta (a áno, Jančiho Bílků). Ctihodná chobotnica by skôr siahla napríklad po bývalom pilotovi vyrazenom zo služby pre nejaký disciplinárny problém, ktorý nutne potrebuje väčší balík prachov. Tým sa celá línia o agentke pátrajúcej po prostriedku na odstránenie závislosti na Psychu („droga na ovládnutie sveta“ s názvom prevzatým – ach, aké šorelovské – z hernej série Fallout), samozrejme, stáva nadbytočnou. A ak sme sa v minulosti bavili o nelogických kotrmelcoch v šorelovinách, celá story okolo potreby vybrať špičkového pilota medzi smažkami je anihilovaná v závere knihy, kedy celú pilotáž, navyše za skomplikovanej situácie, vykoná vyššie spomenutá agentka.
Že táto baba je agentka, zistíte, samozrejme, hneď na začiatku knihy. Mafiánsky syndikát navyše preukáže mimoriadny sklon zhoršovať si akúkoľvek situáciu, pretože ju vyšle ako „dozor“ nad pilotom Bílkom v spoločnosti ďalšieho týpka, ktorého fakt nemusí. No neviem. Základy personálneho managementu fungujú v rizikovom prostredí kriminálneho biznisu snáď ešte neúprosnejšie ako v civilnom svete, takto by sa celá „mafia“ ďaleko nedostala. Dej ďalej pokračuje triviálne – po tom, čo sa „mafia“ nedokázala bomby zmocniť na Zemi, najali si smažku a poslali ho k Venuši dohnať kontajner s odpadom. Zakrátko sa ukáže, že agentom je aj Bílek (tiež v neveľmi uveriteľnej scéne, v ktorej príde k prepoužitiu mesačných inštalácií zo Vzpoury mozků). V druhej kozmickej lodi, už cestou k Venuši, začne byť na palube trochu preagentovane a pre zvýšenie chaosu o sebe agenti prevažne nevedia. Civilné lode majú len tak vojenské systémy, v zásade jednotná planéta má vo vesmíre – neviem načo – armádu a Bílek s Annetou len tak po prílete na stanicu pri Venuši zneškodnia dve gorily, aniž by to niekoho zalarmovalo. Celá dejová línia o sabotáži na civilnej lodi plnej vojclov, ktorá mala Bílkovu akciu „akože zaisťovať“, sa ukáže takmer v zápätí ako nemajúca žiadnu pointu. Zjavne ani neexistuje nijaká postupnosť velenia. Čo vás iste osloví, bude scéna, v ktorej Bílek s Annetou cestou k Žralokovi – mafiánskej kozmickej lodi (a zasa to chucpe „bojová maskovaná ako civilná“) vyradí jedného z členov posádky prakticky pod oknami lode, len tak si nastúpia, len tak prikážu štart, Bílek len tak použije svoju autorizáciu (ktorá ho predsa musela okamžite prezradiť!) k odletu a napriek tomu ho Paulo (ach tá pseudotaliančina!) neodbachne, ale s ním odletí do záverečnej akcie, kde s ním vystúpi do voľného priestoru preložiť bombu! Už som o tom hovoril, ale ešte raz to pripomeniem: mafia hľadala super pilota, aby sa udržal vedľa kontajnera počas prekládky, len aby ho zastúpila agentka Vanessa…
Akcia napokon zlyhá "čistou náhodou", keď príde k predčasnému zážihu motorov kontajnera a s výraznou nádielkou ďalšej alternatívnej fyziky. Dej končí úbohým pokusom o erotickú narážku, ako budú na Bílka agentky dve.
Dopísať túto recenziu bolo rovnako vyčerpávajúce, ako je Šorel vyčerpaným autorom, odhadujem, že je aj rovnako kostrbatá, ako jeho novely. Je to dielko veľmi prosté a ak som dal Odysseovi, kde boli aspoň nejaké náznaky zaujímavých tém (nerozpracované alebo rovno zavraždené autorom), jeden a pol hviezdy, táto hrôza dostáva okrúhle nič. Odporúčam ju hlavne čitateľom, ktorí sa chcú dozvedieť, ako sa nemá písať.

Román na motivy komiksového příběhu, původně vycházejícího na pokračování v časopise ABC, přenáší čtenáře do blízké budoucnosti, v níž se Zemi pokouší ovládnout mafie. Její plán? Najmout bývalého vesmírného pilota Jana Bílka, aby ... více

Komentáře (0)