Poézia je o hľadaní a nachádzaní duše, respektíve jej hĺbky, pretože je jej jednoznačným prejavom. Písanie poézie je možné len otvorením duše a jej čítanie sa priamo duši prihovára, ako v podstate každé umenie.
Človeka, ktorý píše poéziu si väčšinou predstavujeme ako, mäkkého, citlivého a asi trošku aj cintľavého. O to viac ma prekvapilo, keď som sa na jednom z podujatí Literárne soireé študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici stretol ako s účinkujúcim s Róbertom Miklom, ktorý tam prezentoval svoje vlastné verše, pretože podľa jeho mediálneho obrazu by som nič také od neho nečakal. Ale o to pozornejšie som si ho vypočul a zostal som príjemne prekvapený. Jednak úprimnosťou a priamočiarosťou jeho výpovede a jednak hlbokou emocionalitou, ktorú by som predtým od neho tiež rozhodne nečakal. Niežeby ma jeho verše vyslovene ohúrili, ale rozhodne ma zaujali.
Keď sa mi dostala do ruky zbierka jeho básní, ktorú vydal pod pseudonymom Woytech Zenka, ktoré je jeho upraveným pôvodným menom – Vojtech Zenko, tento môj dojem sa ešte posilnil. Róbert vyšiel, dá sa povedať, s kožou na trh smelo, rovno a bez panciera. V zbierke sú podľa jeho údajov verše zozbierané za desať rokov a je to z nej aj cítiť, pretože na jednotlivých básňach možno badať, v ktorom období boli vytvorené. U tých starších dosť pokrivkáva najmä rýmovanie, ktoré sa dá zaradiť medzi takzvané ľahšie – jedná sa hlavne o používanie gramatických rýmov, ale o to viac v nich zaujme priamosť, ba dá sa povedať, že až surovosť výpovede. V tomto prípade víťazí obsah nad formou. Ale v novších sa rýmovanie výrazne zlepšuje, aj keď v tomto smere má ešte čo doladiť. A v ďalšej tvorbe by som autorovi odporúčal pokúsiť sa ponoriť viac do hĺbky metafor a nekĺzať sa len po ich povrchu.
Ako príklad z tej lepšej strany – z básne Buď čím chceš: Môžeš byť siréna, múza, noc duchov./Halená mne známym/voňavým rúchom.//Môžeš byť v zákaze, mne cudzia zóna./Chcem poznať, dotknúť sa/hlavy, pŕs. Lona.
Pre mňa osobne úplne najsilnejšia báseň sa nachádza na zadnej obálke knihy a v nej aj vidím Róbertov ďalší silný poetický potenciál: …Neviem spievať, no zato sa rád pozerám do zrkadla. Bojím sa búrky a zbožňujem zubnú pastu na kľučkách dverí. Nemám šťastie v kartách, ale ženám navarím…
Život je krásne miesto pre život. Bola by škoda o tom nenapísať.
A ja len dodávam, že bolo by škoda jeho knižku si neprečítať. Lebo život z nej rozhodne vonia…
Ondrej Kalamár
Maliar slov
Róbert Mikla
Zbierka Maliar slov je výberom z tvorby za posledných 10 rokov. více