Nový boj o Tróju přehled

06.01.2021

Kto má aspoň kusí záujem o tzv. Homérsku otázku, resp. o Tróju či archeológiu ako takú, určite by mal siahnuť po knihe Nový boj o Tróju od Švajčiara Ebertarta Zanggera, s podtitulom archeológie v krizi. Kniha predstavuje šťavnaté čítanie, ktoré čitateľovi predkladá pomerne hutnú hypotézu o udalostiach 13 – 11 st. pred Kristom. V úvode Zangger prináša kritiku zaužívaných metodologických postupov a navrhuje nový prístup k jednak písomným pamiatkam Homérovskej epochy, ale aj k archeologickým nálezom z tohto obdobia. Jedným z nich je určitá nivelácia medzi dôveryhodnosťou jednak na strane Homéra s takými pamiatkami ako nápisy z Medínet Habu z čias vlády Ramesse III. ktorý je podľa názoru Zanggera preceňovaný a celý text následne uvádza do kontextu archeologických nálezov. Na druhej strane poukazuje na vyššiu validitu Homérových diel z hľadiska „historického zrnka pravdy“. Pripomína, že v súčasnosti nie je možné na zakladá skutočností, že Tolstoj ako spisovateľ, ktorý napísal dielo Vojna a Mier ako románopisné dielo z obdobia napoleonských vojen je z dôvodu ipso facto dôkazom o tom, že napoleonské vojny sú vymysleným dielom bez určitej historickej pravdy.
Zangger je doslova bombardérom v kritike aplikácie etymológie miestopisných a historických nápisov, ktoré súčasná veda nie je schopná náležite zaradiť či neschopnosti riadneho datovania udalostí a archeologických prístupov. Ďalej prináša silnú kritiku Schliemanna ako autora self made legend, ktorý údajne spätne vybájil svoj podiel na odkrytí Tróje. Obrovským premetom v ponímaní tejto epochy je veľký obrat pri posudzovaní diel Diktysa z Knóssu a Daréta Frýžskeho, ktorý Zangger považuje, na základe archeologických vykopávok a tiež dochovaných nálezov, za dochované záznamy staršej ústnej či literárnej tradície, ktorá bezprostredne nadväzuje na Trójsku vojnu. Neskoršie odmietnutie Diktysa a Daréta do sféry fiktívnych doplnkov Homéra, rázne odmieta a dokladá ich faktografickú správnosť a poukazuje na nesprávne stredoveké prekladateľské vsuvky, ktoré diela znehodnotili ( a zároveň zachovali).
Už v tejto knihe, Zangger poukazoval, že odkrytá Trója o rozmeroch (180x160m) je v skutočnosti len citadelou väčšej Trójskej zástavby. V knihe pútavo vysvetľuje, kto boli v neskorej dobe bronzovej Egypt, Chetiti, Achájci či Trójania. Sám pristupuje k hypotéze o tzv. Luwijskej civilizácií z ktorej sa nám toho veľa nedochovalo, avšak ktorá tvorila dôležitú úlohu vo vtedajších mocenských pomeroch. Z Luwiskej civilizácie mala prvoradé miesto práve Trója (Illion), ktorý vďaka svojej polohe, neďaleko Zlatého rohu dnešného Istanbulu, predstavoval vo vtedajšej námornej preprave dôležitý tranzitný bod a to najmä s obchodom z meďou, cínom či koňmi. O význame Tróje Zangger vôbec nepochybuje. Už Iáson Argonaut musel prekonať zradný Bospor a Dardanely. Proti ich prieplavu stáli prevažujúce severné vetry a tiež protismerný prúd, ktorý sťažoval preplavenie cez túto úžinu. Naopak Trója disponovala rozsiahlym prístavom, ktorý chránil lode, ktoré vyčkávali na zmenu prevládajúcich vetrov aby bolo možné úžiny prekonať. Zangger tvrdí, že práve nová zručnosť Grékov, prekonať Bospor a Dardanely (Argonauti) bez nutnosti kotvenia v Trójskom prístave viedla k roztržke a odopretiu pohostinnosti zo strany vtedajšieho kráľa Tróje Leomedónta, otca kráľa Prima, ktorý bol za trest od Grékov, náhlym prepadom vtedy ešte neopevnenej Tróje pokorený a ponížený.
Zangger v knihe jednak popisuje situáciu jednotlivých regiónov, okolnosti jednak Trójskej vojny, či tzv. vpádu Morských národov ako aj ďalších písomných a archeologických nálezov, tieto následne spája do uceleného kontextu a taktiež ozrejmuje logické motívy či závery, ktoré doplňuje celkový obraz neskorej doby bronzovej. Zangger svojim výkladom popiera predstavy, že Trójska vojna mohla byť len nezaujímavá regionálna či lokálna záležitosť a upozorňuje, že historicky práve Trójska vojna predstavovala takú udalosť, ktorá bola jednak vyvrcholením veľkých mocensko-tektonických posuvov 12 st. pred Kristom a po jej zničení boli naštartované také procesy, ktoré bezprostredne viedli alebo odštartovali, nám známu tzv. dobu temna. Trójska vojna bola teda v pohľade vtedajšieho človeka, tým, čo Herodotos považoval za svetovú vojnu, zrážku Grékov s Peržanmi, Tukydites Peloponézsku vojnu, Remarq prvú svetovú vojnu, čí súčasníkom druhá svetová vojna.
Čítanie tejto knihy je to mimoriadne zaujímavé a pútavé a to od začiatku do konca. Kniha je popretkávaná zaujímavými poznámkami a sviežimi postrehmi, ktoré čitateľa udržia v tempe. Záver knihy patrí prekvapivej kritike archeologickej vedy a taktiež prekvapivý, ale o to logickejší poukaz Zenggera, že Trója, mohla byť tým, čo tvorí historický základ báje o Atlantíde, čo po prečítaní tejto knihy, čitateľovi nepripadá vôbec za pritiahnuté za vlasy a to je samo o sebe provokatívne ukončenie excelentnej knihy.