Soudce Dredd: Sebrané soudní spisy 02 přehled

09.03.2024

Retro jízda pokračuje. Dredd je na jednu stranu cool a hláškujíci borec, na druhou zas doslova fanatik té apokalyptické totality... Pořád ale platí, že mě tyhle časem zaprášené spisy baví a rád si je v pravidelných intervalech dávkuji.

30.06.2023

S britskou komiksovou postavou Sudcom Dreddom som sa (ak nepočítam film so Stalloneom) prvý raz stretol prostredníctvom komiksového magazínu Komix Mix. V r. 1996 bratislavské vydavateľstvo Inprost vypustilo do sveta 5 dielov. Časopis vychádzal len v slovenčine. Kým obálky hýrili farbami, vnútrajšok bol čierno-biely (s výnimkou č. 1, ktoré bolo čierno-biele i na obálke). Okrem textových bonusov Komix Mix obsahoval anglické komiksy Letné kúzlo (chlapec cez prázdniny prichádza na vidiek k starým rodičom, nocou sa rozlieha odporné kvílenie, s ktorým prichádza krutá smrť), Flesh (cestovatelia v čase obchodujú s dinosaurím mäsom), alebo práve Dredd. Vydavateľstvo si zrejme myslelo, že prítomnosť drsného sudcu priláka davy čitateľov, keďže spomínaný film bol relatívne nedávno v kinách a tak Dredd trónil až na štyroch obálkach z piatich. Svet vzdialenej budúcnosti, megalomanské veľkomesto, zbrane, dizajn strojov, to všetko nebolo zlé. Vlastne to bolo miestami úchvatné. Po výtvarnej stránke (hoc ja by som uvítal farbu). Lenže, scenáristicky ma to nebavilo. Sem-tam sa vyskytol príbeh, ktorý ma zaujal, ale ani vtedy to nebola žiadna veľká výhra. Zápletky mi pripadali monotónne. Objavil sa zločin, následne na scénu napochodoval Dredd a uplatnil si svoju jedinečnú pozíciu policajta, sudcu a kata v jednej osobe. Po pár komiksoch to naozaj začne byť poriadne stereotypné a Dreddova neporaziteľnosť tomu nepomáha (v tomto smere sa podobá na rovnako nezabiteľného Conana, ten ma ale vždy bavil oveľa viac). Keď sa mi naskytla príležitosť dostať sa k omnibusu č. 2, neváhal som. Žiaľ, ozaj to nie je moja šálky kávy. Pozostáva z krátkych, ucelených príbehov, ktoré sa ani poriadne nerozbehnú a už končia. To je na jednej strane dobre, na druhej by som paradoxne možno uvítal, ak by Dredd vystupoval v dlhšom príbehu, pokojne cez celú knihu. Takto to bolo na môj vkus priveľmi skratkovité. Koncept sudcov geniálny, ale geniálny námet nestačí. Vzhľadom na béčkové zápletky neadekvátna ukecanosť. Asi som divný, ale na rozdiel od iných ma nejak do kolien nedostala ani všadeprítomná satira, čierny humor atď. Ale niektoré jemne hororovejšie ladené kapitoly (s pavúkmi alebo s človekoRexom) ma bavili. Zarazilo ma, že Sudcom Smrťou sa zrejme zjavne inšpirovali tvorcovia mladšieho komiksu Batman, který se směje.