-

Ferenc Kazinczy životopis

maďarská, 1759 - 1831

Životopis

Bol uhorský šľachtic a jazykovedec. Odštartovaním jazykovej reformy sa zaslúžil o vznik modernej maďarčiny. Vyštudoval právo a neskôr pôsobil ako inšpektor východouhorského školského obvodu so sídlom v Košiciach. Jeho reakciou na štátny germanizmus Jozefa II. bola snaha o obrodu maďarského jazyka. Preto sa začal venovať zveľaďovaniu maďarčiny prekladom klasikov a slovotvorbou z maďarských archaizmov. Reformou jazyka, kedy bolo vytvorených viac ako 10 000 nových slov, položil základy modernej maďarčiny. Od roku 1784 bol členom slobodomurárskeho hnutia. V roku 1791 ho prepustili zo štátnej správy kvôli kalvínskemu vierovyznaniu. Odcestoval do Viedne, kde sa pridal k uhorskému jakobínskemu hnutiu vedenému Ignácom Martinovičom. V roku 1794 bol preto zatknutý a v roku 1795 odsúdený na trest smrti. Cisár František I. rozsudok zmenil na väzenie na neurčitú dobu. Väznili ho na Špilberku, v Kufsteine a v Mukačeve. V roku 1801 bol prepustený a usadil sa na zemplínskom statku Széphalom. V roku 1828 sa stal zakladajúcim členom Uhorskej vedeckej spoločnosti (predchodkyne Akadémie vied) a prvým korešpondentom jej historickej sekcie. V roku 1831 zomrel na choleru. (zdroj životopisu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Kazinczy)

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.