Bezstarostnost
Karine Tuil
Román Bezstarostnost se zaměřuje na šedé zóny současné francouzské společnosti. Ukazuje do jaké míry je pověstná kolébka svobody, rovnosti a bratrství nesvobodná, diskriminující a lpí na škatulkování, ať už na základě sociální třídy, nebo etnického původu. Kniha prostřednictvím čtveřice postav – afghánského veterána, novinářky a spisovatelky, úspěšného obchodníka a černého francouzského politika – nezachycuje pouze násilí války, ale i latentní násilí naší společnosti, v níž dokážou rasismus a antisemitismus vzplanout se stejnou intenzitou jako v dobách minulých.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2017 , GaramondOriginální název:
L’insouciance, 2016
více info...
Přidat komentář
Som prekvapená, že má kniha také nízke hodnotenie- ja som o nej prvýkrát počula skrze rozhovor Irena Jirků s autorkou Karine Tuil. Jednak ma veľmi zaujal rozhovor, a jednak aj ukážka z tejto knihy.
Zdanlivo nesúvisiace štyri postavy sa nám začnú prepletať, aby sa to ku konci zvrtlo v zaujímavé finále. Kniha mi neprišla ako negatívna, skôr som mala pocit, že popisuje veci ako sú a že zároveň skvelo popísala atmosféru či už v politike vo Francúzsku, nálady voličov, ale i život vojakov na východe. Pre mňa naprosto súčasný, otvorený román, ktorý má záujem diskutovať o tom, čo v spoločnosti funguje, a čo nie.
Výroky postavy Paula Vélyho, ktoré ma zaujali:
"Láska je len jedna z náhrad, ktoré občas život dáva ako odškodné za svoju surovosť."
" V živote som prišiel jedine na to, že v rozhodujúcich okamihoch človek vždy zostane sám, hlavne v starobe."
" Milostný príbeh sa, rovnako ako človek, rodí v nevinnosti a nadšení, ale potom sa všetko rýchlo stočí k nešťastiu - človek môže robiť čokoľvek, ale aj tak stroskotá - niekto sa bráni, ako môže, zbytočná námaha, nakoniec aj tak príde utrpenie, ako by sme skôr či neskôr museli zaplatiť - draho zaplatiť - za záblesky pravého šťastia, hneváme sa na seba, že sme boli tak dôverčiví, a priznajme si, aj trošku patetickí, prisaháme, že už nikdy nespadneme do pasce príťažlivosti a dôvery, ale aj tak spadneme, aj keď vieme a mali by sme mať neustále na pamäti, že jedinou životnou konštantou je sklamanie."
" Z vlastnej skúsenosti viem jedno: len málo vecí môže človeku priniesť šťastie. Jedna z nich je láska. Je však vzácna a netrvá večne, zatiaľ čo čítať môžeme každý deň znovu a znovu. Áno, jedine čítanie ma dokázalo naplniť šťastím."
" Možno by sme sa nemali snažiť pídiť po šťastí, ale jednoducho život zariadiť tak, aby bol znesiteľný."
Mám v oblibě knížky, ve kterých se splétají příběhy postav, jež zdánlivě neměly nic společného - tady se to opravdu povedlo.
Knihu jsem začala číst s chutí, abych po pár stránkách zjistila, že takovou nálož brutality a negativních emocí si raději odpustím. Autorka určitě umí psát dobře, ale téma bylo alespoň pro mne nestravitelné, takže jsem nedočetla.
Štítky knihy
francouzská literatura antisemitismus rasismus násilí psychologické romány rasová diskriminace předsudky
Medzi 4 a 5*. Tuilová má skvelý štýl, číta sa jedným dychom, jej postavy, byť nesympatické, sú všetky zaujímavé. Fandíte im. Je to aktuálne, je to drzé, chcem toho viac.