Nula kelvinov

08.09.2023

Kto si, David Settle?
"Nevieš si predstaviť, koľko ľudí by chcelo byť na tvojom mieste, David. Verím, že raz to oceníš, ale potom už bude neskoro."

Moje zoznámenie s tvorbou slovenskej autorky Jany Plauchovej, ktorej kniha "Nula Kelvinov" vyšla v roku 2012. Medzitým už došlo k novému vydaniu (2022), ja som si vystačil s pôvodnou verziou z knižnice.

Čo k tomu povedať? Nie som nejaký prívrženec, tobôž nie fanatik do sci-fi, takže s týmto žánrom mám pramalé skúsenosti, ale niekedy neodolám a vydám sa na cestu časom. David Settle, hlavný hrdina, totiž v roku 2057 vynašiel stroj času a vydal sa do minulosti, do roku 1970.

Čítam samé chvály na autorku, na tento príbeh. Zrejme budem jeden z mála výnimiek, ktorým táto kniha nesadla. Predovšetkým jej dĺžka (570 strán) je doslova ubíjajúca a priznám sa, že som sa nevedel dočkať konca a poslednú stovku strán som čítal tri dni. Vlastne mi bolo úplne jedno, ako to celé skončí. Už som to chcel aj vzdať, ale povedal som si, že to dotiahnem do konca, pretože nedočítať dve knihy v slede za sebou (Umberto Eco: Meno ruže), tak to som skutočne nechcel. Námet zaujímavý, ale pre mňa príliš málo akcie. Skôr som sa cítil ako v školskej lavici na hodinách matematiky, chémie, fyziky, biológie. Aj tá "skákaná" v rokoch mi na pohode nepridala.

"Možno budeš žiť dlhšie, oveľa dlhšie ako ktokoľvek pred tebou, David, ale nie si nesmrteľný. A nie si ani nezraniteľný."

Pre ľudí od fachu zrejme skvelé čítanie, pre mňa, úplného laika v rozboroch DNA a podobne, to bol doslova boj. Nemienim nikomu ťahať medové motúzy popod nos, to by som klamal predovšetkým sám seba. Takže, za mňa - sklamanie.

01.10.2022

Uf, tak to mám za sebou, bola to dosť dlhá cesta, občas dosť neprehľadná, teda pre mňa, v tých technických pasážach som sa pomerne strácal, to priznávam celkom dobrovoľne. Príbeh inak zaujímavý, odjakživa ma fascinovala téma cestovania v čase. Čo sa týka zručnosti v písaní, niekedy mi to prišlo dosť ťažkopádne a ťarbavo napísané, hádam by to chcelo dôslednejšiu ruku redaktorského editora, ale to sa dá vzhľadom na vek autorky ľahko odpustiť.

31.03.2020

Naprostá bomba. Nepochopím, proč autorka nepatří mezi bestsellerové. Tato kniha je všechno, co člověk od vynikající sci-fi očekává - chytrá, domyšlená, emotivní, filozofická, vtipná. Zapomněla jsem na něco? Charaktery postav - živé, uvěřitelné, člověk jim fandil nebo je nenáviděl, a to naplno. Paradox jsem nezaregistrovala ani jeden, všechno bylo domyšlené a dořešené. Ten konec, no, dávám mu palec nahoru, protože v tak strašlivém průseru, který svým hrdinům Jana uchystala, to vlastně dopadlo ještě skvěle.
Naprosto doporučuji.

no.. na tuto knihu som citala tolko oslavnych nazorov a ani jeden kriticky, ze som si ju musela precitat. no zial, ja musim povedat aj kritiku... pribeh, napady a tak - to bolo na jednicku. ozaj, hlavne ku koncu som citala a citala, zvedavost ma hnala. ale co sa pisania tyka, ja by som to troska preskrtala, bolo tam vela vaty a zbytocneho opakovania rovnakych informacii. no a hlavne teda pasaze s molly, to som vyslovene trpela, tie boli strasneee.. :) ale inac to bolo super premyslene, dej bol dobre odstupnovany. celkovo sa mi pacilo - len ta molly..ta molly... :D

--spoiler :)---

no a dalsia vec - vzdy, ked sa pise o cestovani v case, tak sa to neobide bez logickych chyb. ja som si vsimla jednu - ako si mohla ta claudia pamatat, ze vychovavala dieta a clanok v novinach o unose?
no a na rozdiel od kneslov-ej si myslim, ze to bol happy end :) mne sa zaver velmi pacil.

25.11.2015

Po prečítaní som si pripadal že sa mi to všetko len snívalo, a to je poklona autorkynej fantázií. Ale dám aj nejakú snáď konštruktívnu kritiku, pre prípad že by sa autorke chcelo vrátiť v čase a knihu prepísať. Knižka je skvelá, populárno-náučná beletria, detektívka, thriler, eticko-filozofický traktát, v jednom. Navyše jej nechýba humor, rozprávačský nadhľad a prepracovanosť na hlbokú úroveň. Vytkol by som snáď len extrémne baby friendly slovník. Trocha to odoberá reálnosti, ale o to je knižka milšia. Trocha by som ubral aj z romantiky, a nechal ju na imaginácií čitateľa. Predsa len pokiaľ nejde vyložene o ľúbostný román, je spisovateľ vždy na tenkom ľade. Miestami sa objavia aj nejaké logické chyby, no neva, kladov je určite viac. Dej nieje ukecaný, ako by sa zdalo, len inteligentne skúma, rozoberá, striedajú sa pohľady na vec. Postavy. Čo k ním povedať? Hlavné postavy sú sympatické a vedľajšie sa mi zo začiatku zdali pitoreskné, no postupne s dejom zvážnejú. Páčili sa mi tiež retrospektívne pasáže, tie boli urobené pohľadom viacerých postáv, a pomáhajú rozuzliť množstvo otáznikov ktoré čitateľa udržujú v strehu. Neviem kto to povedal (možno S.King), že najlepšie literárne počiny sú tie, keď spisovateľ rozhodí postavy do deja tak že začnú žiť vlastným životom. A to sa tu presne podarilo. Od stredu knihy sa otvára vesmír možností nielen o tom ako knižka skončí, ale aj o tom čo sa deje v deji momentálne. Mnohé možnosti deja ostanú len načrtnuté a ako čitateľ musím povedať že v mysli som si knižku napísal asi dva-krát dlhšiu. Škoda len že ju neobjavilo viac ľudí, aspoň teda tu v databáze. Odporúčam rozhodne áno.Ja by som si pozrel aj filmovú verziu. Osudový dotyk by mal konkurenciu.)