Dobrého člověka těžko najdeš (9 povídek) přehled

24.04.2024

„Mám hlad.“
„Copak jsi nesnídal?“
„To jsem ještě nestihnul mít hlad.“

Nie je zdravé, ako veľmi milujem inteligentný panovačný sarkazmus a O'Connorová tróni na jeho vrchole a s každou poviedkou, ktorú na mňa z tej výšky milostivo hodila, mi odstrelilo dekel. V MHD ma až trhalo zaťahať vedľa stojaceho cestujúceho za rukáv a zaplatiť mu, aby si tú knihu prečítal. O'Connorová je Nietzsche v sukni, ale miesto filozofie človeka rozbíja na kusy uštipačnou beletriou a človek sa pod jej pohľadom skrúca ako taký červík. Prečítajte si to. Aj keď vám nezaplatím.

„Život se mu stal takovým zvykem, že si nemohl představit nějaký jiný stav.“

10.12.2022

“Ženská se podívala na paní Turpinovou jako na idiotku, ale paní Turpinové ten pohled nevadil, když uvážila, kdo se tak dívá.”
Flannery O’Connorová nešetrí nikoho. Nazýva postavy negrami aj white trash, vytvára postavy ľavicové, aj pravicové (v americkom význame slova), a všetkým dodáva tragický osud.
Zvláštne je, že keby som si neprečítal predslov, pochopil by som niektoré vyznenia opačne. Jasné, moderné postavy sú tu pokrytci, ale takú - na starých hodnotách lpiacu - pani Terpinovú, alebo tú starenu z “Všechno, co se povznáší, se musí setkat”, nemohol predsa nikto myslieť ako obdivuhodné vzory morálnosti, alebo nebodaj dobra, ako takého. Jej postavy nie sú čiernobiele. A to je cool.
Rád nachádzam autorov, s ktorými nesúhlasím, ale zároveň k ním mám rešpekt.