Kronika vtáčika na kľúčik I. Straka zlodejka přehled

22.06.2022

Ja nie som nejaký radikálny Murakamiovec :) Pred touto knihou som z jeho fikcie v podstate čítal len Útok na pekáreň, tá sa mi však zdala ako veľmi podarená poviedka. (Nedočítal som /zatiaľ/ prvú knihu 1Q84).
Čo sa týka Kroniky..., prvej knihy, tak rozhodne je nutné uznať, že Murakami vo všeobecnosti je veľmi jedinečný autor, ktorý vás dokáže svojím spôsobom prikovať ku knihe a jeho štýl písania nevyžaduje intenzívne sústredenia sa, ide to akosi samo, myseľ od knihy neodskakuje.
Čo sa týka samotnej konkrétnej knihy, od určitého momentu v nej začne byť príliš veľa nápadných, rušivých elementov, ktoré však nepôsobia ako zámerne rušivé, ale skôr ako akási neohrabanosť príznačná pre prílišnú improvizáciu v texte. Časová os je výrazne neforemná, akoby Murakami písal len pár viet dopredu, čo je z mojej strany možno trochu subjektívna kritika. Keďže ide o triptych, je nádej, že jednotlivé načrtnuté problematiky -- už len problematika strateného kocúra, miláčika, na ktorého sa väčšinu času zabúda -- sa snáď časom rozvinú.
Najzásadnejší problém je pre mňa prílišná snaha zachovať autorskú reč v prvej osobe. Máme v rámci diela rozsiahle kapitoly, v ktorých chce autor (zatiaľ nemôžete ako čitateľ tušiť prečo) uviesť na scénu jednotlivé príbehy, ktoré nemajú žiadne spojenia a pôsobia aspoň v rámci prvej časti absolútne nezásadne, a na to, že je kniha písaná z pohľadu hlavného hrdinu, aj preňho je ich dôležitosť len akási súčasť pretvárky pred čitateľom.
Takto sa dostanete do situácie, kedy jedna postava hovorí svoj životný príbeh v priamej reči spôsobom ako v nejakom cirkuse, s popisom oblohy a neviem čoho všetkého, akoby autor nemal dostatočnú invenciu na to, ako podať daný príbeh uveriteľne, tak ho radšej zabalil do vividnej ,ale maximálne neprirodzenej priamej reči. (nedá sa to porovnať s modernou, priamou rečou, ktorá však len nápadne podáva akési vnútorné myšlienky hovoriaceho.) Dlho surrealistický príbeh, ktorý je z úvodu veľmi pútavým čítaním sa tak časom stane akousi samoľúbou exhibíciou so zbytočne explicitnou scénou v posledných kapitolách. Je otázka, či celá táto moja dlhá kritika nebude po prečítaní druhej a tretej časti bezpredmetná, pokiaľ sa tak stane, určite bude relevantné kritizovať rozdelenie "kroniky" na tri samostatné knihy, keď už prvá z nich nedáva ako samostatný celok taký veľký zmysel, ako by asi dávať mala.

08.02.2022

Keď som začala čítať túto knihu, povedala som si, že druhú časť určite čítať nebudem. Po prečítaní mám hneď v ruke dvojku a už aj ju čítam. Asi toľko k tejto knihe :)