Georg Henrik von Wright

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Populární knihy

Humanizmus ako životný postoj

Vysvětlování a rozumění

Nové komentáře u knih Georg Henrik von Wright

Humanizmus ako životný postoj

„bierka esejí fínskeho filozofa Georga Henrika von Wright je pretkaná zaujímavými osobnými postrehmi. Nejde o zložité filozofické texty. Von Wright píše voľným, jednoduchým štýlom, miestami žurnalistickým, vyhýbajúcim sa zložitým konštruktom či pojmom základnej „filozofickej výbavy“. Dielo akoby sa čítalo samo, resp. počúvate múdre slová muža, ktorý vie problémy pomenovať jednoducho a jasne. Von Wrightova filozofia je filozofiou človeka. To aký je, v akej spoločnosti žije a pod. Eseje voľne nadväzujú. Pre mňa osobne je najhodnotnejšia prvá z 9 esejí, ktorá dala názov tomuto výberu z autorovho diela. V úvode vysvetľuje obsah humanizmu a jeho pozíciu v západnom myslení. Vo von Wrightovom chápaní bolo kľúčom k novohumanizmu vzdelávanie, ktoré malo odstrániť a nastoliť slobodu so zodpovednosťou. Podstatným jadrom humanizmu je ale v konečnom dôsledku obrana toho čomu von Wright hovorí: blaho človeka (the good of the man). To charakterizuje ako všetko to, čo je pre človeka dobré a čo mu robí dobre. A ďalej pokračuje v tejto myšlienke, že tým dobrom je, ak človek: „žije v harmónii so svojimi možnosťami šťastia v rámci danej historickej situácie.“ Lebo ako hovorí, tieto podmienky sa v priebehu času menia. Taktiež varuje, že táto rovnováha spokojnosti sa narúša najmä v podobe technologických inovácií – auto, žiarovka, televízor a pod. ktoré vytvárajú pocit nespokojnosti pri ich nedostatku. Ďalej tvrdí, že účelom solidarity v spoločnosti je, aby sa všetci jej členovia mali dobre. Preto by sa každý humanista mal v súčasnosti hlboko angažovať na aj poli solidarity. Pri tomto bode však von Wright poznamenal, že z historickej skúsenosti vieme, že humanizmus ako vlna prichádza len v čase keď sú citeľné známky rozkladu spoločenských zriadení. A to už či v čase Reformácie, Veľkej francúzskej revolúcie Socialistickej revolúcie v Rusku, Študentské revolúcie v 1968 a pod., kedy vyplávali na povrch tie najhoršie šarkany, potkany a myši či hady ktoré sa objavujú vždy, keď sa otriasajú pohoria zeme (zabehnuté spoločenské inštitúcie). Tvrdí že: „boj humanizmu za vyslobodenie človeka musí byť preto zároveň bojom proti oným odporným šarkanom v nás, proti bezuzdnej negácií ktoré človeka ohrozujú novým a ešte horším zotročením.“ Táto idea, idea blaha pre človeka ako takého, je podľa jeho tvrdení základom každej serióznej vízie lepšej spoločnosti. Mottom humanizmu by malo byť podľa von Wrighta, Goetheho: „Svoju vec som neopieral o nič“ teda že pravý humanista je radikálne nezávislý. Jeho „postoj je radikálne spätý s kritickou vierou v nevyhnutnosť podriadiť sa poriadku – ale s vedomím, zmeniteľnosti a nedostatočnosti každého poriadku.“ V čase písania práce von Wright dúfal v „aké – také prezimovanie humanizmu“ tak ako to bolo v časoch neskorej antiky kedy humanizmus opustil sokratizmus a sústredil sa na Epikurejskú slasť, Skeptickú pochybnosť či Stoickú rezignáciu pred svetom tak, aby neskôr mohol prísť čas Regnum hominis, teda vytúženého stavu každého humanistu. Druhá esej má názov Tri mýty. Wright sa v nej zamýšľa nad poznaním ako inštrumentom moci. Svoje otázky opiera o kontext reflexívnej poézie. Príbeh rajskej záhrady, kde si Adam a Eva môžu užívať všetky plody života okrem plodov stromu poznania dobra zla. Po tom čo sa dali prehovoriť hadom – diablom, sú vykázaní z raja s príkazom „v pote tváre sa budeš živiť“ Prométeus prinesie ľuďom oheň a vedomosti a jeho trestom je prikovanie na Kaukazský masív a odsúdenie k večnému utrpeniu. Ľudom zaslal Zeus Pandorinu skrinku na ktorej dne bola len nádej pre ľudstvo. Tretím stvárnením je Faust, ktorý uzavrie obchod s diablom ktorému predá svoju dušu za poznanie mystérií prírody. Wright len stroho konštatuje, že človek je dnes uväznený v technicko – prírodnom prístupe k životu a preto si máme pripomínať tieto mýty ako vlastný zdroj samoreflexie účelu vedy a techniky. Ďalšia esej s témou Človek ako obraz Boha a Pán prírody, pojednáva o pohľade európskeho zmýšľania na úlohu človeka v prírode. Judaizmus ako základ pre dve ďalšie náboženstvá, kresťanstvo a islam je zamerané na človeka ako Bohom vytvorenej bytosti ktorej dal Boh právo a schopnosť panovať nad všetkým živočíšstvom. Počas reformácie sa tento pohľad ešte zostril, čo malo smerovať k absolútnemu panstvu ( zastávané kalvínizmom či puritanizmom) ktoré viedlo k veľkému rozvoju hospodárstva a priemyslu západu. Von Wright však pripomína, že západ stojí aj na antických a nie len kresťanských základoch. V antickom Grécku panoval názor, že všetko poznanie pochádza od Prométea a každý kto sa zmocní „Prométeovského ducha“ môže ľahko prepadnúť sebarúhaniu a teda prekročí mieru danú bohmi. Za porušenie miesta človeka vo svetom poriadku, prichádza podľa Grékov, trest v podobe pomsty, ktorá tvrdou rukou znovu nastoľuje nový poriadok. Od dôb renesancie pozorujeme v kultúre západu postupný a zrýchľujúci sa trend nástupu vedy namiesto viery. Veda, rozvoj, poznatky, inovácie v súčasnosti valcujú aj našu vieru k Bohu a v nej zachovanú úctu, pokoru a pokoj. Samotný nástup vedy na miesto náboženstva by nebol takým problémom, keby mala veda vnútornú etiku. Náboženstvo v sebe okrem spôsobu odpovedania na okolitý svet má zabudované aj určité hodnoty. Naproti tomu je veda hodnotovo chladná. Tým, že veda vytlačila z chápania sveta náboženstvo zároveň vytvorila hodnotové vákuum, ktoré nahradilo kresťanskú morálku a toto vákuum veda nemá ambíciu naplniť. „Nemôžu sa však vytvoriť nové hodnoty, nemôže sa roztvoriť nové zdroje hodnôt vnútri kultúry: Istotne je to možné, ale vopred sa sotva dá povedať, ako to má prebehnúť. V každom prípade je pochybné, či sa (nová) morálka môže vybudovať výlučne na rozumnom uvažovaní o podmienkach ľudského spolužitia alebo uskutočnenia možností jednotlivca. Mnohí z veľkých západných mysliteľov sa v novšom čase pokúsili vypracovať etiku, ktorá by bola nezávislá od autority náboženstva. Aby však ...viac na http://oprave.blogspot.com/“... celý text
— Benedikt

Vysvětlování a rozumění

„Výborná práce“
— Autorskýprofil

Přejít na knížky autora