• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

Nové komentáře u knih Ján Lajčiak

Slovensko a kultúra

„Táto kniha ma veľmi prekvapila.Najprv som si myslela,že ju napísal bývalý minister zah.SR Lajčák(cha -cha ).Potom som zistila,že kniha má 100 rokov a napísal ju evanjelický kňaz.Kňaz s 2 doktorátmi (z Lipska 1902 a Paríža Sorbony 1905).Dnes,keď skoro každý politik na Slovensku získal vysokoškolský titul podvodom sa mi to zdá byť úžasné.Tento dvojnásobný doktor dostal faru v najodľahlejšej dedine liptovského seniorátu v Boci.Tu žil 12 rokov a napísal tu aj túto knihu. Kniha je o nás - napísaná trochu archaicky (veď má 100 rokov).Rozoberá spoločenské pomery,emancipáciu,rodinný život,politiku,náboženstvo,kultúru a tak.Zaujímavé je,že delí Slovákov na ľud a inteligenciu.Cítiť tu vôňu doby a jeho prostredia.Jeden citát -"na Slovensku veľkí duchovia živnej pôdy nemajú:u nás nie na hodnoty ducha a na rýdzosť charakteru sa hľadí". Ján Lajčiak zomrel 43 ročný a vydania svojej knihy sa nedožil.Bola vydaná až v roku 1920.Česť jeho pamiatke !“... celý text
— Marianna496

---

Slovensko a kultúra

„Na slovenské pomery v istom zmysle priekopnícke sociologické (a kulturologické) dielo zo začiatku 20. storočia, usilujúce o objektívnu analýzu slovenského socio-kultúrneho prostredia. Lajčiakov spis je pozoruhodný nielen z hľadiska archivácie príznačných (a často nelichotivých) sociálnych pomerov zo slovenského okolia (mestského i vidieckeho) z predvojnového obdobia, ale aj pokusmi o aplikáciu moderných vedeckých poznatkov (z oblasti sociológie či psychológie) na skúmanú problematiku. A tak sa v diele stretneme s odkazmi na Darwina, Wundta či Nietzscheho. Na jednej strane pôsobí Lajčiakovo dielo neobyčajne sviežo a na svoju dobu nesmierne "modernisticky" (zvlášť pri kritike pomerov v slovenskej spoločnosti, ktorá častokrát vo svojej národnej či intelektuálnej (ne)angažovanosti iba "hlivie"; taktiež pri zdôrazňovaní dôležitosti emancipácii žien a dôležitosti feminizmu vôbec). Na druhej strane, ani on pri svojej sociálnej kritike nie je skrz-naskrz "liberálom" (v dnešnom zmysle slova)", ale svojským spôsobom vytyčuje hranice "tradičných hodnôt", neodpustí si moralizovanie a občas z jeho analýz prenikajú lúče subjektívnych preferencií či zaujatostí. Napr. pri analýze náboženstva - ktoré v vníma iba cez prizmu kresťanstva (sic!) - ostáva v zajatí svojho profesíjneho konfesionalizmu (pokrok vo vzťahu náboženstva a spoločnosti vidí v akejsi "teologizácii cirkvi") a implicitne odmieta vedecké (t. j. nie-náboženské) posudzovanie religiozity (napr. skrze kritiku Šrobárovho textu "Viera a veda"). Lajčiakova sociologická analýza Slovenska a kultúry napriek tomu ostáva výnimočným počinom, ktorá v období pred vznikom ČS republiky nemala v slovenskom prostredí obdoby.“... celý text
— hyperion