• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

/ všech 7 knih

Nové komentáře u knih Ján Púček

Karpaty!

„Ak poznáte Karpaty, po prečítaní tejto knihy ich budete poznať hlbšie, ak ich milujete, budete ich milovať vrúcnejšie. Ak ani jedno z toho, po tejto knihe ich budete túžiť spoznať a zamilovať si ich. Podľa mňa sú to najkrajšie hory (áno nech sa Liptáci smejú, sú to Hory, na Záhorí sa chodzí do Hor). Ján Púček vykonal podobnú anabázu ako ja len v opačnom garde, z Liptova do Karpát...takže rozumiem tomu mostu, ktorým sa pomenoval, a smelo som po ňom vykročil. Milujem Karpaty!“... celý text
— netopýr088

---

Karpaty!

„Karpaty: Smolenice, Nádaš (Trstín), Orešany... Malý kus sveta a predsa sa tu za pomerne krátke obdobie mihlo množstvo zaujimavých osudov. Od šlachtických rodov, cez nemeckých huncokárov až napríklad po budhistickeho mnícha z Vizovic, ktorý odišiel na Sri-Lanku. Vznikli tu a zanikli jednotlivé domčeky, sídla, ale aj celé osady, kde-tu ostali len schátrané ruiny, či kúsky lesnej železničky. Svoje stopy zanechal ako nemecký, tak aj ruský front koncom II. svetovej vojny. Nakoniec ostali len kríže, pomníky alebo fľaše od Coca-Coly. Knihu veľmi pekne dopĺňajú ilustrácie Kristíny Mičovej. "Jediné, na čo sa možno spoľahnúť, je sneh na hore Kurakeke"“... celý text
— Andrejs77

---

Med pamäti

„Ďalšie sklamanie zo súčasnej slovenskej tvorby. Tento kúsok pre mňa najlepšie vystihuje slovo banalita, ktoré mi blikalo v hlave hádam celý čas. Až na pár pozoruhodných a dojemných pasáží (napr. tú o alzheimerovi), sú to len banálne myšlienky, ktoré boli popísané už miliónkrát a lepšie, dokonca aj návšteva tábora v Terezíne je opísaná tak nešikovne, že je to až trestuhodné, jedno klišé za druhým, ťažkopádny jazyk, samoúčelné a páčivé odkazy na iné literárne diela. Vlastne neviem, prečo by to mal niekto čítať. Čo je ale horšie ako neumelý spôsob písania, sú bludy, ktoré autor prezentuje. Napríklad o tom, ako ten, kto bojuje vo vojne, len nedobrovoľne plní vyššie ciele iných (str. 24). Čo by mu na to asi povedali československí letci, ktorí utekali do Británie a hlásili sa do RAF, aby bojovali s okupantom svojej vlasti? Čo by si o tom asi pomysleli statoční ukrajinskí obrancovia, ktorí sa dobrovoľne vracali po desaťtisíckach domov, aby spravili to isté? Púček tu prezentuje odpornú neúctu k týmto všetkým hrdinom zabalenú do (opäť banálneho) pacifizmu. Alebo historické nezmysly či zjednodušenia, ako že Rómovia boli pre nacistov rovnakým terčom ako Židia (str. 36), alebo že Terezín bola továreň na smrť (str. 93). Pri všetkej úcte k tým, ktorí v Terezíne zahynuli, budeme naozaj Terezín porovnávať s Treblinkou, Sobiborom alebo Chełmnom? Autor by si práve pri úcte k nim mal nabudúce problematiku naštudovať. Keď si potom na 108. stránke knihy už myslíte, že ju v pokoji prečkáte do konca, dozviete sa, že to, že môžeme voľne prechádzať hranice, je len hra na slobodu. Stav, ktorý tu vďakabohu máme od 21. decembra 2007, je niečo v našej histórii nebývalé a je to niečo, o čom sa našim ešte celkom nedávnym predkom, vrátane autorovho toľko spomínaného deda, ani len nesnívalo. Že to autor nazýva hraním sa na niečo, je len ďalší výsmech voči nim, ktorého sa v knihe dopúšťa.“... celý text
— empivarci

---

---

Okná do polí

„Prekrásne niečo. To si čítaš, a ako si čítaš a vnímaš to, prežívaš to - nachvíľku odtrhneš pohľad od knižky a pozrieš sa na svet okolo seba a zistíš, že tým žiješ. Že žiješ.“... celý text
— Vlado84

---

Okná do polí

„Poviedky lahodne ľudské, pán Saroyan má pokračovateľa. Krásne obyčajné príbehy, plné neobyčajného vhľadu do duše.“
— netopýr088