Jaroslav Motyčka

Přidat do oblíbených Koupit knihy

česká, 1886 - 1960

Populární knihy

Habsburkové, Řím a národ český
Habsburkové, Řím a národ český
Utajovaná história cirkvi. Svätá inkvizícia
Utajovaná história cirkvi. Svätá inkvizícia
Kropáč, šavle, měšec
Kropáč, šavle, měšec
Římští klerikálové za světové války a po válce
Římští klerikálové za světové války a po válce

Nové komentáře u knih Jaroslav Motyčka

Utajovaná história cirkvi. Svätá inkvizícia Utajovaná história cirkvi. Svätá inkvizícia

„"Veriť je skoro to isté ako dúfať" V prvom rade by som upozornil hlavne na rok vydania 1922, a niektoré historické fakty. Pápeži: Gregor VII 1073-1085 - vyhlásil celý svet za jemu podriadený a zaviedol celibát Pius IV 1559-1565 - počas neho bolo prekliate protestanstvo Gregor XVI 1831-1846 - bol notorický opilec so svojou milenkou ženou holiča mal 7 detí 1654 - zavedenie povinného svätenia nedele Alexandrijský biskup Theofil dal rozmetať a zničiť veľkú knižnicu zostavenu Ptolemajovcami boli zabitý alebo prenasledovaný katolíckou cirkvou - Roger Bacon, Alighieri Dante, Ján Hus, Mikuláš Koperník, Kliment Marot, Giordano Bruno, František Pucci, Galileo Galilei, René Descartes, Ján Amos Komenský, Jozef Borrio, Tomáš Paine a iní Autor chce hlavne poukázať na dômyselné zabraňovanie pokroku kat. cirkvou, sústredenia bohatstva hlavne svetského. A hlavne, cirkev vládla.“... celý text
— Josi1

Utajovaná história cirkvi. Svätá inkvizícia Utajovaná história cirkvi. Svätá inkvizícia

„Protináboženský pamflet plný zloby, nenávisti, zaslepenosti a pohŕdania. Autor sa neustále odvoláva na dôkazy, pričom žiadne neuvádza, dovoláva sa autority vedy, no jeho práca nenesie žiadne jej stopy. Prekrúca a zamlčuje historické fakty, ako sa mu hodí. Pritom sa sám usvedčuje z hrubej neznalosti kresťanskej náuky a dejín cirkvi, filozofie, vedy a západnej civilizácie. Samotného Jaroslavova Motyčku možno aj sčasti pochopiť. Žil a toto dielko spísal v dobe víťazného ťaženia materializmu, kedy mnohí nepochybovali, že veda posiela náboženstvo do hrobu. Vo svojom nenávistnom prejave je však miestami až smiešny. Odvoláva sa na predkov, sedliacky ľud, vykorisťovaných robotníkov, husitské hnutie, mysliteľov... Sú mu dobrí naši predkovia, sedliacky ľud, no už o pár riadkov ďalej sa o nich tento „pokrokový človek, demokrat, slobodomyšlienkár a socialista“ neváha vyjadrovať ako o obmedzených rojkoch, tupých úbožiakoch, nevedomých ľuďoch. Po vzore mnohých intelektuálov sa stavia do pozície obrancu robotného ľudu (teda on najlepšie vie, ako by tento ľud mal žiť). Útočí na náboženstvo všeobecne a na kresťanstvo zvlášť, ale keď si chce kopnúť do katolíkov, sú mu husiti dobrí. Tzv. mysliteľov má obzvlášť v úcte, ale iba pokiaľ ide o prozaikov a filozofov, ktorých diela zapadajú do jeho svetonázoru. Pôvodný text vyšiel v roku 1922, pre dnešného čitateľa bol zjavne upravovaný, dopĺňaný a prispôsobovaný, no pre vydavateľstvo Eko-konzult je príznačné, že na tieto zásahy nijako neupozorňuje a ich autorov ponecháva v anonymite (možno aby ich nezožrali zlí čierni jezuiti). Pár príkladov myšlienkových obzorov pána Jaroslavova Motyčku (a neznámych spoluautorov): „Nie Hitlerova alebo Stalinova diktatúra, ale vláda šľachty a cirkvi bola dokonalá totalita!“ - str.51 (nakoniec aj z Hitlera a Stalina môžu byť hotoví dobráci, pokiaľ sa nám to šikne?) „Ešte ste nepochopili, kam do školy chodilo Gestapo? - str.55 (žeby do Vatikánu?) „... o poníženiach, ktoré sme my, pokrokoví ľudia, museli vytrpieť...“ - str.57 (iný nikto netrpel, či na tých ostatných mu už, ľudomilovi, nezíde?) „... zbytočné je uvádzať dôkazy o tom...“ - str.58 (veď načo nejaké dôkazy?) Je to úbohá zlátanina a rozhodne to nepatrí do náučnej literatúry ani do literatúry faktu, ako by sa mohlo pri prvom pohľade zdať.“... celý text
— Garik

Přejít na knížky autora